Pytagoras zo Samosu: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Zmena popisku fotografie
3
Riadok 53: Riadok 53:
{{Starovekí filozofi}}
{{Starovekí filozofi}}


[[Kategória:Astronómovia starovekého Grécka]]
[[Kategória:Astronómovia starovekého Gréckanu]]
[[Kategória:Matematici starovekého Grécka]]
[[Kategória:Matematici starovekého Gréckanu]]
[[Kategória:Predsokratici]]
[[Kategória:Predsokraticiani]]

Verzia z 09:01, 16. december 2017

Pytagoras zo Samosu
Západná filozofia
Staroveká filozofia
Pytagoras zo Samosu
Biografické údaje
MenoPytagoras (Πυθαγόρας)
Narodenie580 pred Kr./572 pred Kr.
Úmrtie500 pred Kr./490 pred Kr.
Dielo
Škola/tradíciapytagorizmus
Oblasť záujmumetafyzika, hudba, matematika, etika, politika
Význačné myšlienkyzlatý rez, pytagorova veta
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Pytagoras zo Samosu
(plné texty diel autora)
Spolupracuj na CommonsPytagoras zo Samosu
(multimediálne súbory na commons)

Pytagoras zo Samu/zo Samosu alebo Pýthagorás zo Samu/Samosu alebo Pythagoras zo Samu/zo Samosu (asi 580 pred Kr. - asi 572 pred Kr.496 pred Kr.) bol starogrécky filozof, nábožensko-morálny reformátor, matematik, astronóm, akustik.

Pytagoras sa narodil okolo roku 570 (p.n.l.) na ostrove Samos v obchodníckej rodine. V tom čase bol Samos epicentrom komercie a zábavy a v skutočnosti tu šlo o všetko možné, len nie o filozofiu a mudrovanie o zmysle života. Ako malý chlapec často sprevádzal svojho otca na cestách za obchodom, prevažne do Talianska. Už v mladom veku vynikal prirodzeným darom reči a charizmou, ktorou si získaval sympatie svojho okolia a tak poľahky dokázal spraviť dojem aj na starešinu – úplne prvých mudrcov, mysliteľov a filozofov v starovekom Grécku. Jedným z nich bol aj astronóm a matematik Thales  ktorý okamžite rozpoznal v mladom Pytagorovi talent a zobral si ho do učenia. Thales presvedčil Pytagorasa aby odišiel do Egypta.

Keď sa Pytagoras po 20 rokoch vrátil na Samos, málokto si ho pamätal. Usporiadal pár prednášok, seminárov, kde odprezentoval všetku to, čo sa naučil. Nakoniec ale zistil, že sa nenašiel nikto koho by nejakým spôsobom výraznejšie zaujal.  V tom čase na Samose totiž úradoval a vládol tyran Polycrates,  a jeho spôsob vládnutia vôbec nedával priestor takýmto voľnomyšlienkárom. A tak netrvalo dlho a Pytagoras sa presťahoval do Crotonu, v Taliansku.

Po svojom príchode do Crotonu, rýchlo dosiahol svojou veľkou múdrou a sivou bradou rozsiahlý vplyv a veľa ľudí ho začalo nasledovať.

Jeho stúpenci založili spolok Pytagorejská škola. Bola to však skôr sekta, uzatvorená spoločnosť s prísnymi pravidlami, ktorá dodržiavala najrôznejšie rituály. Od adeptov, ktorí sa túžili stať jeho žiakmi vyžadoval prísnu sebadisciplínu – päťročné obdobie úplného mlčania, niekoľkonásobné dlhodobé pôsty (21 a viac dňové) a očakával, že sa jeho stúpenci budú vzdelávať v matematike, astronómii a geometrii

Podstatou všetkého je podľa Pytagora číslo. Číslo je princíp, ktorý dáva veciam určitosť, jasnosť, poznateľnosť. Čísla sú aj symbolom etických hodnôt a vzťahu medzi ľuďmi.

V spolku, ktorý Pytagoras založil, ho považovali za veľkú autoritu a výrok 'Pytagoras to povedal' sa vraj používal ako argument pri uplatňovaní nejakého názoru.[1]

Pytagorova práca

Bližšie informácie v hlavnom článku: Pytagorova veta
  1. Pytagorova veta je základná teoréma euklidovskej geometrie. Popisuje vzťah, ktorý platí medzi dĺžkami strán pravouhlého trojuholníka v rovine. Umožňuje jednoducho vypočítať dĺžku tretej strany trojuholníka, ak sú známe dĺžky jeho dvoch zvyšných strán.

- Obsah štvorca zostrojeného nad preponou (najdlhšou stranou) pravouhlého trojuholníka je rovný súčtu obsahov štvorcov zostrojených nad jeho odvesna

2. Zistil tiež, že pohyb planét a hviezd nie je spontánny, ale určený istými matematickými rovnicami. Trajektóriu planét a iných vesmírnych telies je teda možné vypočítať. Spojením týchto dvoch zistení vznikla jeho teória. Predstavoval si planéty a iné vesmírne objekty ako noty, ktoré spolu tvoria jednu veľkú symfóniu – vesmír

Podľa Pytagorových predstáv Zem, Slnko a všetky planéty obiehajú okolo centrálnej ohnivej gule

3. Traduje sa, že keď prechádzal okolo kováčskej dielne, zaujalo ho, ako kladivá, ktorými otroci búšili do nákov, vydávajú zvonivý, harmonický súzvuk. Pátral po príčine a ukázalo sa, že hmotnosti kladív sú v pomere 6: 8: 9: 12. Pri súčasnom dopade kladív tak zneli harmonické akordy oktávy, kvinty a kvarty. Pytagoras potom experimentoval i so strunami a píšťalami rôznych dĺžok a stal sa vlastne zakladateľom hudobnej harmónie

Pravouhlý trojuholník a Pytagorova veta demonštrovaná na ňom.

Referencie

  1. Antológia z diel filozofov. I. zv. Predsokratici a Platon. Bratislava, Epocha 1970. 546 s.; s. 61

Iné projekty

Zdroje

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • Informácie v infoboxe sú sčasti alebo úplne prebrané z infoboxu článku Pythagoras zverejneného na anglickej Wikipédii.