Katedrála Nanebovzatia Panny Márie (Rožňava): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
LacoR (diskusia | príspevky)
rozšírenie
Riadok 9: Riadok 9:
So zriadením biskupského sídla v Rožňave sa kostol stal katedrálnym. Následne sa urobili rozsiahle úpravy interiéru.
So zriadením biskupského sídla v Rožňave sa kostol stal katedrálnym. Následne sa urobili rozsiahle úpravy interiéru.


V roku [[1836]] bola južná bočná loď upravená na Kaplnku svätého Neita, ktorého relikvie sem boli prinesené z [[Rím]]a.<ref>Mons. Viliam Judák: "Katedrála – matka chrámov v diecéze." In: ''Pútnik svätovojtešský 2011.'' Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2010, s. 58. ISBN 978-80-7162-824-8</ref>
V roku [[1836]] bola južná bočná loď upravená na Kaplnku svätého Neita, ktorého relikvie sem boli prinesené z [[Rím]]a.<ref>Mons. Viliam Judák: "Katedrála – matka chrámov v diecéze." In: ''Pútnik svätovojtešský 2011.'' Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2010, s. 58. ISBN 978-80-7162-824-8</ref> Relikvie boli overené v roku [[1819]] a darované v roku [[1835]] pápežom [[Gregor XVI.|Gregorom XVI.]]<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Liturgia hodín podľa rímskeho obradu
| zväzok = III (obdobie „cez rok“: I.{{--}}XVII. týždeň)
| počet zväzkov = 4
| vydanie =
| vydavateľ = Typis Polyglottis Vaticanis
| miesto = Vatikán
| rok = 2012
| url =
| isbn =
| kapitola =
| počet strán = 2155
| strany = 1537
| jazyk =
}}</ref>


Kostol bol pôvodne bez veže, ktorá je z [[19. storočie|19. storočia]] a je osobitne stojacou zvonicou.
Kostol bol pôvodne bez veže, ktorá je z [[19. storočie|19. storočia]] a je osobitne stojacou zvonicou.

Verzia z 15:14, 2. január 2018

Katedrála Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave

Katedrála Nanebovzatia Panny Márie je katedrála v Rožňave a sídlo rožňavskej diecézy.

Kostol bol dokončený v roku 1304.[1] Na prelome 15. a 16. storočia sa začala rozsiahla prestavba.

Počas 16. a 17. storočia kostol striedavo vlastnili katolíci a evanjelici.

So zriadením biskupského sídla v Rožňave sa kostol stal katedrálnym. Následne sa urobili rozsiahle úpravy interiéru.

V roku 1836 bola južná bočná loď upravená na Kaplnku svätého Neita, ktorého relikvie sem boli prinesené z Ríma.[2] Relikvie boli overené v roku 1819 a darované v roku 1835 pápežom Gregorom XVI.[3]

Kostol bol pôvodne bez veže, ktorá je z 19. storočia a je osobitne stojacou zvonicou.

Zvony

V barokovej zvonici vedľa katedrály sa nachádzajú 3 zvony.

Zvon Priemer Váha Ladenie Rok Zvonolejár
1. Panna Mária 163 cm 2800 kg h/0 1876 Ignác Hilzer, Videnské Nové Mesto
2. Ján Nepomucký 140 cm 1500 kg d/1 1928 Buchner, Košice
3. Jozef 90 cm 500 kg as/1 1928 Buchner, Košice

Galéria

Referencie

  1. Mons. Viliam Judák: "Katedrála – matka chrámov v diecéze." In: Pútnik svätovojtešský 2011. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2010, s. 57. ISBN 978-80-7162-824-8
  2. Mons. Viliam Judák: "Katedrála – matka chrámov v diecéze." In: Pútnik svätovojtešský 2011. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2010, s. 58. ISBN 978-80-7162-824-8
  3. Liturgia hodín podľa rímskeho obradu. Zväzok III (obdobie „cez rok“: I. – XVII. týždeň). Vatikán : Typis Polyglottis Vaticanis, 2012. 4 zv. (2155 s.) S. 1537.

Iné projekty

Literatúra

  • Mons. Viliam Judák: "Katedrála – matka chrámov v diecéze." In: Pútnik svätovojtešský: Kalendár na rok 2011. Zostavili Mária Vyskočová a Slavomír Ondica. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 2010, s. 33-63. ročník 139 ISBN 978-80-7162-824-8 (s. 57-59: "Katedrála nanebovzatia Panny Márie v Rožňave")

Súradnice: 48°39′49″S 20°31′54″V / 48,663482°S 20,531747°V / 48.663482; 20.531747