Prétoriánska garda: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
HPPA (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
HPPA (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
 
Riadok 1: Riadok 1:
{{Bez zdroja}}
{{Bez zdroja}}


[[Súbor:Praetorian CohIII.jpg|thumb|Vojak Prétoriánskej gardy]]
[[Súbor:Praetorian CohIII.jpg|thumb|Vojak prétoriánskej gardy]]


'''Prétoriánska garda''' alebo '''prétoriáni''' ([[Latinčina|lat.]] ''Praetoriani'') boli elitnou skupinou [[Staroveký Rím|rímskych]] vojakov, ktorí zároveň vykonávali funkciu telesnej stráže [[rímsky cisár (staroveký Rím)|rímskeho cisára]]. Vojaci mohli byť regrutovaní iba z radov Italov, občania z provincií neitalského pôvodu sa nemohli stať vojakmi Praetoriánskej gardy. Od tohto pravidla sa však neskôr upúšťalo, keďže pôsobenie a právomoci gardy sa rozširovali.<ref>Tacito, ''Annales'', IV, 5, 5.</ref><ref name="durrym">{{cite book | first=Marcel | last=Durry | title=Éloge Funèbre d'une Matrone Romaine (Laudatio Turiae). Texte établi, traduit et commenté. Pp. xcviii + 82.| year=1952 | publisher=Les Belles Lettres | isbn=2-251-01090-4 }}</ref> Neskôr boli pretoriáni regrutovaní aj z úplne romanizovaných provincií ako južná [[Galia]] a [[Hispania Baetica]]. V 2. storočí boli medzi prétoriánov prijímaní aj muži z gréckych provincií [[Macedónia (historické územie)|Macedónia]] a [[Achája (historické územie)|Achája.]] Gardu zriadil cisár [[Augustus]]. Za cisára [[Tiberius (cisár, 1. storočie)|Tiberia]], jeho nasledovníka, dal prétoriánsky prefekt [[Seianis]] postaviť v [[Rím]]e pre túto gardu tábor, kde boli vojaci ubytovaní. Prétoriáni mali rôzne výhody. Ich plat bol o polovicu vyšší, než plat bežného legionára. Za vlády Augusta dostávali 750 denárov ročne, na konci prvého storočia sa to zvýšilo na 1 000 (za vlády Claudia a Domitiana). V treťom storočí im Septimius Severus platil 1 500 denárov a u Caracalla plat elitného prétoriána dosiahol 2 500. Od cisárov taktiež často dostávali dary, napr. na nový rok, alebo po zvolení nového cisára. Po ukončení záväzku 16 (oproti 20 – 25 rokov u bežného legionára) dostali diplom (resp. akýsi certifikát o službe), pozemok a výslužné vo výške asi 5 000 denárov.<ref>http://www.unrv.com/military/praetorian-guard.php</ref>
'''Prétoriánska garda''' alebo '''prétoriáni''' ([[Latinčina|lat.]] ''Praetoriani'') boli elitnou skupinou [[Staroveký Rím|rímskych]] vojakov, ktorí zároveň vykonávali funkciu telesnej stráže [[rímsky cisár (staroveký Rím)|rímskeho cisára]]. Vojaci mohli byť regrutovaní iba z radov Italov, občania z provincií neitalského pôvodu sa nemohli stať vojakmi prétoriánskej gardy. Od tohto pravidla sa však neskôr upúšťalo, keďže pôsobenie a právomoci gardy sa rozširovali.<ref>Tacito, ''Annales'', IV, 5, 5.</ref><ref name="durrym">{{cite book | first=Marcel | last=Durry | title=Éloge Funèbre d'une Matrone Romaine (Laudatio Turiae). Texte établi, traduit et commenté. Pp. xcviii + 82.| year=1952 | publisher=Les Belles Lettres | isbn=2-251-01090-4 }}</ref> Neskôr boli prétoriáni regrutovaní aj z úplne romanizovaných provincií ako južná [[Galia]] a [[Hispania Baetica]]. V 2. storočí boli medzi prétoriánov prijímaní aj muži z gréckych provincií [[Macedónia (historické územie)|Macedónia]] a [[Achája (historické územie)|Achája.]] Gardu zriadil cisár [[Augustus]]. Za cisára [[Tiberius (cisár, 1. storočie)|Tiberia]], jeho nasledovníka, dal prétoriánsky prefekt [[Seianus]] postaviť v [[Rím]]e pre túto gardu tábor, kde boli vojaci ubytovaní. Prétoriáni mali rôzne výhody. Ich plat bol o polovicu vyšší, než plat bežného legionára. Za vlády Augusta dostávali 750 denárov ročne, na konci prvého storočia sa to zvýšilo na 1 000 (za vlády Claudia a Domitiana). V treťom storočí im Septimius Severus platil 1 500 denárov a u Caracalla plat elitného prétoriána dosiahol 2 500. Od cisárov taktiež často dostávali dary, napr. na Nový rok, alebo po zvolení nového cisára. Po ukončení záväzku 16 (oproti 20 – 25 rokov u bežného legionára) dostali diplom (resp. akýsi certifikát o službe), pozemok a výslužné vo výške asi 5 000 denárov.<ref>http://www.unrv.com/military/praetorian-guard.php</ref>


Prétoriáni boli organizovaní ako každá iná légia, no ich počet dosahoval až 10 000 mužov. Jednotlivé kohorty tak mali silu 1 000 mužov. Prétoriánska kohorta, ktorá mala stráž v cisárskom paláci nenosila panciere, iba prilby a oštepy. Ich uniforma je pre historikov predmetom sporov. Umelecké vyobrazenia prétoriánov ukazujú, že aj bežní vojaci nosili svalový kyrys ([[lorica musculata]]) a [[prilba Attica|atická prilba]]. Viac pravdepodobné je, že prétoriáni v skutočnosti nosili štandardné panciere typu Lorica Segmentata a prilby [[Galea]] (asi zdobený typ Italica). Isté však je, že stále používali neorezaný štít [[Scutum (štít)|scutum]].
Prétoriáni boli organizovaní ako každá iná légia, no ich počet dosahoval až 10 000 mužov. Jednotlivé kohorty tak mali silu 1 000 mužov. Prétoriánska kohorta, ktorá mala stráž v cisárskom paláci nenosila panciere, iba prilby a oštepy. Ich uniforma je pre historikov predmetom sporov. Umelecké vyobrazenia prétoriánov ukazujú, že aj bežní vojaci nosili svalový kyrys ([[lorica musculata]]) a [[prilba Attica|atická prilba]]. Viac pravdepodobné je, že prétoriáni v skutočnosti nosili štandardné panciere typu Lorica Segmentata a prilby [[Galea]] (asi zdobený typ Italica). Isté však je, že stále používali neorezaný štít [[Scutum (štít)|scutum]].


Keď sa zúčastnili boja, nosili upravené hranaté cisárske Scutá. Ďalej mali pri sebe meč [[Gladius (meč)|gladius]], dýku [[pugio]] a oštep Pilum. Mali aj elitnú kavalériu zloženú z Rimanov a pomocnú kavalériu. Prétoriánski kavaléristi sa uniformou nelíšili od bežných kavaléristov, výnimkou bol štít, ktorý nebol oválny, ale kosoštvorcový. Veliteľ Prétoriánov sa nazýval Prefectus praetorio, ktorý mal zároveň veľkú politickú moc.
Keď sa zúčastnili boja, nosili upravené hranaté cisárske scutá. Ďalej mali pri sebe meč [[Gladius (meč)|gladius]], dýku [[pugio]] a oštep [[pilum]]. Mali aj elitnú kavalériu zloženú z Rimanov a pomocnú kavalériu. Prétoriánski kavaleristi sa uniformou nelíšili od bežných kavaleristov, výnimkou bol štít, ktorý nebol oválny, ale kosoštvorcový. Veliteľ prétoriánov sa nazýval praefectus praetorio, ktorý mal zároveň veľkú politickú moc.


Medzi známych prefektov patrí [[Seianus]], ktorý mal záporný vplyv na cisára Tiberia a [[Cassius Chaerera]], ktorý zabil tyrana [[Caligula|Caligulu]]. Prétoriánska garda mala obrovský politický vplyv a často od nej závisela cisárova moc. Keď sa Prétoriáni odvrátili od [[Nero|Nera]], jeho režim padol. Po smrti cisára [[Commodus|Commoda]] v roku 192 Prétoriáni vyhlásili dražbu, v ktorej dražili cisársky trón, pričom ten kto najviac zaplatil mal získať titul cisára. Tá istá vec sa stala aj po Nerovej smrti, sto rokov pred pádom Commoda, keď si trón kúpil [[Galba]]. Nakoniec boj o trón vyhral [[Septimius Severus]], ktorý dal Prétoriánov rozpustiť a ich rady doplnil [[Panónia (rímska provincia)|Panónskymi]] legionármi a veteránmi, čím porušil pravidlá prijímania iba Rimanov, Italov a Grékov. Toto pravidlo sa v 3. storočí zrušilo. V tom storočí vládli de facto iba Prétoriáni a ich prefekti, ktorí dosadzovali a vraždili cisárov.
Medzi známych prefektov patrí [[Seianus]], ktorý mal záporný vplyv na cisára Tiberia a [[Cassius Chaerea]], ktorý zabil tyrana [[Caligula|Caligulu]]. Prétoriánska garda mala obrovský politický vplyv a často od nej závisela cisárova moc. Keď sa prétoriáni odvrátili od [[Nero|Nera]], jeho režim padol. Po smrti cisára [[Commodus|Commoda]] v roku 192 prétoriáni vyhlásili dražbu, v ktorej dražili cisársky trón, pričom ten kto najviac zaplatil mal získať titul cisára. Tá istá vec sa stala aj po Nerovej smrti, sto rokov pred pádom Commoda, keď si trón kúpil [[Galba]]. Nakoniec boj o trón vyhral [[Septimius Severus]], ktorý dal prétoriánov rozpustiť a ich rady doplnil [[Panónia (rímska provincia)|panónskymi]] legionármi a veteránmi, čím porušil pravidlá prijímania iba Rimanov, Italov a Grékov. Toto pravidlo sa v 3. storočí zrušilo. V tom storočí vládli de facto iba prétoriáni a ich prefekti, ktorí dosadzovali a vraždili cisárov.


Prétoriánov v 4. storočí definitívne rozpustil cisár [[Konštantín Veľký|Konštantín]], pričom dal zbúrať aj ich tábor. Hodnosť Praefectus praetorio ostala ako spomienka na bývalú gardu v ríši pre vysokú štátnu civilnú funkciu aj naďalej, až bola za vlády cisára [[Héraklónas|Hérakleia]] začiatkom 7. storočia reorganizáciou úplne zrušená.<ref>Roger Collins, Visigothic Spain, 409 – 711 (2004 ed.). Wiley-Blackwell. ISBN 0-631-18185-7.</ref>
Prétoriánov v 4. storočí definitívne rozpustil cisár [[Konštantín Veľký|Konštantín]], pričom dal zbúrať aj ich tábor. Hodnosť praefectus praetorio ostala ako spomienka na bývalú gardu v ríši pre vysokú štátnu civilnú funkciu aj naďalej, až bola za vlády cisára [[Héraklónas|Hérakleia]] začiatkom 7. storočia reorganizáciou úplne zrušená.<ref>Roger Collins, Visigothic Spain, 409 – 711 (2004 ed.). Wiley-Blackwell. ISBN 0-631-18185-7.</ref>


== Referencie ==
== Referencie ==

Aktuálna revízia z 08:30, 24. január 2018

Vojak prétoriánskej gardy

Prétoriánska garda alebo prétoriáni (lat. Praetoriani) boli elitnou skupinou rímskych vojakov, ktorí zároveň vykonávali funkciu telesnej stráže rímskeho cisára. Vojaci mohli byť regrutovaní iba z radov Italov, občania z provincií neitalského pôvodu sa nemohli stať vojakmi prétoriánskej gardy. Od tohto pravidla sa však neskôr upúšťalo, keďže pôsobenie a právomoci gardy sa rozširovali.[1][2] Neskôr boli prétoriáni regrutovaní aj z úplne romanizovaných provincií ako južná Galia a Hispania Baetica. V 2. storočí boli medzi prétoriánov prijímaní aj muži z gréckych provincií Macedónia a Achája. Gardu zriadil cisár Augustus. Za cisára Tiberia, jeho nasledovníka, dal prétoriánsky prefekt Seianus postaviť v Ríme pre túto gardu tábor, kde boli vojaci ubytovaní. Prétoriáni mali rôzne výhody. Ich plat bol o polovicu vyšší, než plat bežného legionára. Za vlády Augusta dostávali 750 denárov ročne, na konci prvého storočia sa to zvýšilo na 1 000 (za vlády Claudia a Domitiana). V treťom storočí im Septimius Severus platil 1 500 denárov a u Caracalla plat elitného prétoriána dosiahol 2 500. Od cisárov taktiež často dostávali dary, napr. na Nový rok, alebo po zvolení nového cisára. Po ukončení záväzku 16 (oproti 20 – 25 rokov u bežného legionára) dostali diplom (resp. akýsi certifikát o službe), pozemok a výslužné vo výške asi 5 000 denárov.[3]

Prétoriáni boli organizovaní ako každá iná légia, no ich počet dosahoval až 10 000 mužov. Jednotlivé kohorty tak mali silu 1 000 mužov. Prétoriánska kohorta, ktorá mala stráž v cisárskom paláci nenosila panciere, iba prilby a oštepy. Ich uniforma je pre historikov predmetom sporov. Umelecké vyobrazenia prétoriánov ukazujú, že aj bežní vojaci nosili svalový kyrys (lorica musculata) a atická prilba. Viac pravdepodobné je, že prétoriáni v skutočnosti nosili štandardné panciere typu Lorica Segmentata a prilby Galea (asi zdobený typ Italica). Isté však je, že stále používali neorezaný štít scutum.

Keď sa zúčastnili boja, nosili upravené hranaté cisárske scutá. Ďalej mali pri sebe meč gladius, dýku pugio a oštep pilum. Mali aj elitnú kavalériu zloženú z Rimanov a pomocnú kavalériu. Prétoriánski kavaleristi sa uniformou nelíšili od bežných kavaleristov, výnimkou bol štít, ktorý nebol oválny, ale kosoštvorcový. Veliteľ prétoriánov sa nazýval praefectus praetorio, ktorý mal zároveň veľkú politickú moc.

Medzi známych prefektov patrí Seianus, ktorý mal záporný vplyv na cisára Tiberia a Cassius Chaerea, ktorý zabil tyrana Caligulu. Prétoriánska garda mala obrovský politický vplyv a často od nej závisela cisárova moc. Keď sa prétoriáni odvrátili od Nera, jeho režim padol. Po smrti cisára Commoda v roku 192 prétoriáni vyhlásili dražbu, v ktorej dražili cisársky trón, pričom ten kto najviac zaplatil mal získať titul cisára. Tá istá vec sa stala aj po Nerovej smrti, sto rokov pred pádom Commoda, keď si trón kúpil Galba. Nakoniec boj o trón vyhral Septimius Severus, ktorý dal prétoriánov rozpustiť a ich rady doplnil panónskymi legionármi a veteránmi, čím porušil pravidlá prijímania iba Rimanov, Italov a Grékov. Toto pravidlo sa v 3. storočí zrušilo. V tom storočí vládli de facto iba prétoriáni a ich prefekti, ktorí dosadzovali a vraždili cisárov.

Prétoriánov v 4. storočí definitívne rozpustil cisár Konštantín, pričom dal zbúrať aj ich tábor. Hodnosť praefectus praetorio ostala ako spomienka na bývalú gardu v ríši pre vysokú štátnu civilnú funkciu aj naďalej, až bola za vlády cisára Hérakleia začiatkom 7. storočia reorganizáciou úplne zrušená.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Tacito, Annales, IV, 5, 5.
  2. DURRY, Marcel. Éloge Funèbre d'une Matrone Romaine (Laudatio Turiae). Texte établi, traduit et commenté. Pp. xcviii + 82.. [s.l.] : Les Belles Lettres, 1952. ISBN 2-251-01090-4.
  3. http://www.unrv.com/military/praetorian-guard.php
  4. Roger Collins, Visigothic Spain, 409 – 711 (2004 ed.). Wiley-Blackwell. ISBN 0-631-18185-7.