Pussy Riot: Rozdiel medzi revíziami
d +ref |
|||
Riadok 19: | Riadok 19: | ||
Šéfka diplomacie [[Európska únia|EÚ]] [[Catherine Ashtonová]] označila rozsudok za „hlboko znepokojujúci“ a vyzvala Rusko na jeho zrušenie.<ref name=ref1/> Slovenské [[Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky|Ministerstvo zahraničných vecí]] bolo rozsudkom „zaskočené“, pričom dodáva, že čin skupiny Pussy Riot bol „možno rozporuplný, ale v súlade s nespochybniteľnou slobodou prejavu občanov Ruska“.<ref name=ref1/> |
Šéfka diplomacie [[Európska únia|EÚ]] [[Catherine Ashtonová]] označila rozsudok za „hlboko znepokojujúci“ a vyzvala Rusko na jeho zrušenie.<ref name=ref1/> Slovenské [[Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky|Ministerstvo zahraničných vecí]] bolo rozsudkom „zaskočené“, pričom dodáva, že čin skupiny Pussy Riot bol „možno rozporuplný, ale v súlade s nespochybniteľnou slobodou prejavu občanov Ruska“.<ref name=ref1/> |
||
Podľa správ z októbra 2012 strávi dvadsaťštyri ročná Marija Aľochinová zvyšok svojho rozsudku v [[sibír]]skom [[Perm]]e, známom svojimi drsnými väzenskými tábormi. O dva roky mladšia Nadežda Tolokonnikovová bola poslaná do [[Mordovia|Mordovie]], ďalšieho populárneho regiónu pre väzňov. Tretia odsúdená členka, Jekaterina Samucevičová, bola prepustená začiatkom októbra.<ref name=sibir>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Elder| meno = Miriam| odkaz na autora = | titul = Pussy Riot band members sent to remote prison camps| url = http://www.guardian.co.uk/world/2012/oct/22/pussy-riot-remote-prison-camps | dátum vydania = 23.10.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.10.2012 | vydavateľ = [[The Guardian]]| miesto = Londýn |jazyk = |
Podľa správ z októbra 2012 strávi dvadsaťštyri ročná Marija Aľochinová zvyšok svojho rozsudku v [[sibír]]skom [[Perm]]e, známom svojimi drsnými väzenskými tábormi. O dva roky mladšia Nadežda Tolokonnikovová bola poslaná do [[Mordovia|Mordovie]], ďalšieho populárneho regiónu pre väzňov. Tretia odsúdená členka, Jekaterina Samucevičová, bola prepustená začiatkom októbra.<ref name=sibir>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Elder| meno = Miriam| odkaz na autora = | titul = Pussy Riot band members sent to remote prison camps| url = http://www.guardian.co.uk/world/2012/oct/22/pussy-riot-remote-prison-camps | dátum vydania = 23.10.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.10.2012 | vydavateľ = [[The Guardian]]| miesto = Londýn |jazyk = }}</ref> Samucevičovej sa na súde podarilo dokázať, že bola z kostola vykázaná pred koncertom a teda sa nezúčastnila samotnej modlitby. Členky skupiny tiež zdôraznili, že nechceli uraziť veriacich.<ref name=sibir2>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Elder| meno = Miriam| odkaz na autora = | titul = Pussy Riot member freed after Moscow court appeal| url = http://www.guardian.co.uk/music/2012/oct/10/pussy-riot-member-freed-moscow | dátum vydania = 10.10.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.10.2012 | vydavateľ = [[The Guardian]]| miesto = Londýn |jazyk = }}</ref> |
||
Pohľad ruských občanov: „Väčšina obyvateľstva Ruskej federácie s týmito aktivitami nesympatizuje a osudy umelcov či predstaviteľov opozície sú im, zdá sa, ľahostajné. Na otázku do akej miery ide o prirodzený jav, reakciu na rozčarovanie z nenaplnených predstáv o západnej demokracii či o výsledok zastrašovania a cielenej propagandy, odpovie až budúcnosť.“<ref>VYDRA, Zbyněk; HLOUŠKOVÁ, Kateřina. Hledání seba sama. Rusko v letech 1991-2016. In: {{Citácia knihy |
|||
| priezvisko = Vydra |
| priezvisko = Vydra |
||
| meno = Zbyněk |
| meno = Zbyněk |
||
| |
| spoluautori = et al |
||
⚫ | |||
| priezvisko3 = Komendová |
|||
| meno3 = Jitka |
|||
| priezvisko4 = Hloušková |
|||
| meno4 = Kateřina |
|||
| priezvisko5 = Téra |
|||
| meno5 = Michal |
|||
| titul = Dějiny Ruska |
| titul = Dějiny Ruska |
||
| vydanie text = Vyd. 1. |
| vydanie text = Vyd. 1. |
||
Riadok 42: | Riadok 35: | ||
| počet strán = 504 |
| počet strán = 504 |
||
| strany = 430 |
| strany = 430 |
||
}}</ref> a veriacich: „Poskakovanie mladých 'umelkýň' z Pussy Riot (známe sa stali nie vďaka spevu, ale kvôli sexuálnym zvrátenostiam uskutočňovanými na verejnosti) a ich infantilný protestsong tak veriaci väčšinou nepovažujú za vyjadrenie politického názoru, ale za znesvätenie sakrálneho priestoru.“<ref>{{Citácia periodika |
|||
⚫ | |||
| priezvisko = Řoutil |
|||
⚫ | |||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = Kristova nebo státní církev? |
|||
| periodikum = Universum : revue České křesťanské akademie |
|||
| odkaz na periodikum = |
|||
| vydavateľ = Česká křesťanská akademie |
|||
| miesto = Praha |
|||
| rok = 2017 |
|||
| ročník = XXVI |
|||
| číslo = 3 |
|||
| issn = 0862-8238 |
|||
| strany = 33-37 |
|||
⚫ | |||
{{Viaceré obrázky |
{{Viaceré obrázky |
Verzia z 08:42, 1. február 2018
Pussy Riot | |
---|---|
Sedem z členiek Pussy Riot v januári 2012
| |
Základné informácie | |
Pôvod | Moskva, Rusko |
Žáner(-re) | Punk rock, Protestné umenie, Riot grrrl |
Pôsobenie | 2011-súčasnosť |
Webstránka | pussy-riot.livejournal.com |
Členovia skupiny | |
Nadežda Tolokonnikovová Marija Aľochinová Jekaterina Samucevičová Niekoľko anonymných členov | |
Pussy Riot je ruská ženská punková skupina. Tri z jej členiek (Nadežda Tolokonnikovová, Marija Aľochinová, Jekaterina Samucevičová) boli 17. augusta 2012 odsúdené na 2 roky väzenia po svojom nelegálnom koncerte v moskovskom Chráme Krista Spasiteľa. Sudkyňa Marina Syrovová ich odsúdila za „výtržnosti motivované náboženskou neznášanlivosťou“. Proti rozsudku sa odsúdené odvolajú. Odvolanie je plánované na najvyšší a ústavný súd Ruskej federácie ako aj na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.[1] Podľa rozsudku obvinené „vážne urazili presvedčenie veriacich svojim neúctivým trestným činom“.[2] Členky skupiny tvrdia, že pesničkou neútočili na cirkev, ale na ruského prezidenta Vladimira Putina.[2] Vystúpenie sa konalo pred marcovými prezidentskými voľbami a v pesničke prosili Pannu Máriu, aby zbavila Rusko Putina.[2]
Šéfka diplomacie EÚ Catherine Ashtonová označila rozsudok za „hlboko znepokojujúci“ a vyzvala Rusko na jeho zrušenie.[2] Slovenské Ministerstvo zahraničných vecí bolo rozsudkom „zaskočené“, pričom dodáva, že čin skupiny Pussy Riot bol „možno rozporuplný, ale v súlade s nespochybniteľnou slobodou prejavu občanov Ruska“.[2]
Podľa správ z októbra 2012 strávi dvadsaťštyri ročná Marija Aľochinová zvyšok svojho rozsudku v sibírskom Perme, známom svojimi drsnými väzenskými tábormi. O dva roky mladšia Nadežda Tolokonnikovová bola poslaná do Mordovie, ďalšieho populárneho regiónu pre väzňov. Tretia odsúdená členka, Jekaterina Samucevičová, bola prepustená začiatkom októbra.[3] Samucevičovej sa na súde podarilo dokázať, že bola z kostola vykázaná pred koncertom a teda sa nezúčastnila samotnej modlitby. Členky skupiny tiež zdôraznili, že nechceli uraziť veriacich.[4]
Pohľad ruských občanov: „Väčšina obyvateľstva Ruskej federácie s týmito aktivitami nesympatizuje a osudy umelcov či predstaviteľov opozície sú im, zdá sa, ľahostajné. Na otázku do akej miery ide o prirodzený jav, reakciu na rozčarovanie z nenaplnených predstáv o západnej demokracii či o výsledok zastrašovania a cielenej propagandy, odpovie až budúcnosť.“[5] a veriacich: „Poskakovanie mladých 'umelkýň' z Pussy Riot (známe sa stali nie vďaka spevu, ale kvôli sexuálnym zvrátenostiam uskutočňovanými na verejnosti) a ich infantilný protestsong tak veriaci väčšinou nepovažujú za vyjadrenie politického názoru, ale za znesvätenie sakrálneho priestoru.“[6]
Referencie
- ↑ Členky Pussy Riot sa odvolajú voči rozsudku v Rusku aj na ESĽP [online]. Tasr.sk. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Dvojročný trest pre Pussy Riot zaskočil i cirkev [online]. Sme.sk. Dostupné online.
- ↑ ELDER, Miriam. Pussy Riot band members sent to remote prison camps [online]. Londýn: The Guardian, 23.10.2012, [cit. 2012-10-23]. Dostupné online.
- ↑ ELDER, Miriam. Pussy Riot member freed after Moscow court appeal [online]. Londýn: The Guardian, 10.10.2012, [cit. 2012-10-23]. Dostupné online.
- ↑ VYDRA, Zbyněk; HLOUŠKOVÁ, Kateřina. Hledání seba sama. Rusko v letech 1991-2016. In: VYDRA, Zbyněk, et al Dějiny Ruska. Vyd. 1. Praha : NLN, 2017. 504 s. (Dějiny států.) ISBN 978-80-7422-324-2. S. 430.
- ↑ ŘOUTIL, Michal. Kristova nebo státní církev?. Universum : revue České křesťanské akademie (Praha: Česká křesťanská akademie), 2017, roč. XXVI, čís. 3, s. 33-37. ISSN 0862-8238.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pussy Riot