Algebrická štruktúra: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Kizivat (diskusia | príspevky)
pridané teleso do príkladov
Značka: editor wikitextu 2017
Kizivat (diskusia | príspevky)
spomienka o notáiciach
Značky: bez zdroja editor wikitextu 2017
Riadok 43: Riadok 43:
*'''[[Obor integrity|Obor integrity]]''' je taký netriviálny komutatívny okruh, že pre všetky <math>a,b \in R</math> platí: <math>a,b \not= 0 \Rightarrow a \cdot b \not=0</math> (t.j. práve keď <math>(R^*,\cdot)</math> je grupoid).
*'''[[Obor integrity|Obor integrity]]''' je taký netriviálny komutatívny okruh, že pre všetky <math>a,b \in R</math> platí: <math>a,b \not= 0 \Rightarrow a \cdot b \not=0</math> (t.j. práve keď <math>(R^*,\cdot)</math> je grupoid).
*'''[[Teleso (algebra)|Teleso]]''' je netriviálny komutatívny okruh, ktorého každý nenulový prvok je invertibilný aj vzhľadom k druhej operácií tohto okruhu (t.j. okruh <math>(R,+,\cdot)</math> je teleso, ak <math>(R^*,\cdot)</math> je grupa).
*'''[[Teleso (algebra)|Teleso]]''' je netriviálny komutatívny okruh, ktorého každý nenulový prvok je invertibilný aj vzhľadom k druhej operácií tohto okruhu (t.j. okruh <math>(R,+,\cdot)</math> je teleso, ak <math>(R^*,\cdot)</math> je grupa).

== Notácia ==
Často sa pri práci s algebraickými štruktúrami používa miesto celého označenia algebraickej štruktúri vrátane jej operácií, iba označenie pre jej nosné množiny. V tomto prípade sa predpokladá, že je z kontextu jasné s akými operáciami danú štruktúru myslíme. Napríklad grupa <math>(G,\cdot)</math> sa môže označiť len ako grupa <math>G</math>, keď je v kontexte zrejmé, že jej asociovaná operácia je operácia <math>\cdot</math>.

Pri zapisovaní a práci s algebraickými štruktúrami je možno použiť ako multiplikatívnu, tak aditívnu notáciu.

=== Multiplikatívna nocácia ===
Pri ''multiplikatívnej notácii'' sa na operáciu nad nosnou množinou algebraickej štruktúry nahliada ako na operáciu násobenia. Operáciu danej štruktúry medzi dvoma prvkami nosnej množiny, pri používaní multiplikatívnej notácie, nazývame ''súčin''. Súčin rovnakého prvku nazveme ''umocnením''. Neutrálny prvok nazveme ''jednotkovým''.

Nech <math>(G,\circ)</math> je algebraická štruktúra (v tomto prípade [[grupoid]]) a <math>a,b \in G</math>. Potom v multiplikatívnej notácii zapíšeme:
* "súčin" <math>a \circ b</math> ako <math>ab</math>
* "mocninu" prvku <math>a \circ a</math> ako <math>a^2</math>
* neutrálny prvok ako <math>1</math>, pripadne <math>1_G</math>
* inverziu prvku <math>a</math> ako <math>a^(-1)</math>

=== Aditívna nocácia ===
Pri ''aditívnej notácii'' sa na operáciu nad nosnou množinou algebraickej štruktúry nahliada ako na operáciu sčítania. Operáciu danej štruktúry medzi dvoma prvkami nosnej množiny, pri používaní multiplikatívnej notácie, nazývame ''súčet''. Súčet rovnakého prvku nazveme ''násobením''. Neutrálny prvok nazveme ''nulovým''.

Nech <math>(G,\circ)</math> je algebraická štruktúra (v tomto prípade [[grupoid]]) a <math>a,b \in G</math>. Potom v aditívnej notácii zapíšeme:
* "sčítanie" <math>a \circ b</math> ako <math>a+b</math>
* "násobenie" prvku <math>a \circ a</math> ako <math>2a</math>
* neutrálny prvok ako <math>0</math>, pripadne <math>0_G</math>
* inverziu prvku <math>a</math> ako <math>-a</math>

Pre


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==

Verzia z 18:54, 4. február 2018

V matematike, presnejšie v abstraktnej algebre, je algebrická štruktúra (iné názvy: algebra, algebrický systém, staršie algebraická štruktúra, algebraický systém) označenie pre množinu (nazývaná tiež nosná množina) spolu s jednou alebo viacerými operáciami definovanými na tejto množine, splňujúce nejakú sadu axiómov.[1]

Algebrická štruktúra na množine A je teda daná dvoma množinami (môže sa definovať ako dvojica týchto množín):

  1. množinou A, ktorú nazývame oborom algebrickej štruktúry alebo poľom algebrickej štruktúry. Podľa toho, či je konečná alebo nekonečná, nazýva sa algebraická štruktúra konečnou alebo nekonečnou.
  2. Množinou operácií na množine A (aj táto množina môže byť nekonečná).

Príklady algebraických štruktúr zahŕňajú grupy, okruhy, pole, či zväzy. Zložitejšie štruktúry môžu byť definované predstavením viacerých operácií, rôznymi nosnými množinami, alebo zamieňaním definujúcich axióm. Príkladom komplexnejšej algebraickej štruktúry je vektorový priestor.

Vlastnosti špecifických algebraických štruktúr sa študujú v abstraktnej algebre. Všeobecná teória algebraických štruktúr bola formalizovaná odborom univerzálna algebra.

Úvod

Sčítanie a násobenie na číslach sú prototypickým príkladom operácií, ktoré kombinujú dva prvky z množiny na vyprodukovanie tretieho. Tieto operácie spĺňajú niektoré z algebraických vlastností (viď vlastnosti binárnych operácií). Napríklad a + (b + c) = (a + b) + c a a(bc) = (ab)c sú obe príkladom asociativity operácií sčítania, resp. násobenia. Ďalej a + b = b + a, a ab = ba sú príkladmi komutativity. Mnoho systémov študovaných matematikou má nad sebou definované operácie, ktoré majú niektoré (nie zákonite všetky) z takýchto vlastností.

Matematici množiny spolu s operáciami, ktoré spĺňajú niektoré takéto vlastnosti pomenovávajú a študujú ich ako algebraické štrutúry. Keď pre nejaký nový problém je možné ukázať, že spĺňa vlastnosti niektorej algebraickej štruktúry, všetka práca, ktorá bola v tejto kategórii urobená, môže byť aplikovaná aj na nový problém.

Vo všeobecnosti môžu algebraické štruktúry obsahovať ľubovoľný počet množín a operácií z rôznou aritou, tu sa však budeme zameriavať na algebraické štruktúry s binárnymi operáciami nad jednou množinou.

Druhy/príklady

Nasledujúce príklady rozhodne nie sú úplným výčtom algebraických štruktúr, ale sú mienené ako reprezentatívny zoznam a zahŕňajú najčastejšie štruktúry.

Grupoidné štruktúry

Štruktúry s jednou množinou a jednou operáciou.

Nech je množina a je binárna operácia na množine .

Vyššie uvedené štruktúry sa nazývajú komutatívne ak operácia je komutatívna.

Okruhové štruktúry

Štruktúry s jednou množinou a dvoma operáciami.

Nech je množina a a sú binárne operácie na množine .

  • Okruh je trojica , kde je komutatívna grupa (tzv. Abelovská grupa), je monoid a pre všetky platí
    • (ľavá distributivita) a
    • (pravá distributivita).
  • Komutatívny okruh je taký okruh, že monoid je komutatívny.
  • Triviálny okruh je okruh (teda okruh s nosnou množinou velkosti 1).
  • Obor integrity je taký netriviálny komutatívny okruh, že pre všetky platí: (t.j. práve keď je grupoid).
  • Teleso je netriviálny komutatívny okruh, ktorého každý nenulový prvok je invertibilný aj vzhľadom k druhej operácií tohto okruhu (t.j. okruh je teleso, ak je grupa).

Notácia

Často sa pri práci s algebraickými štruktúrami používa miesto celého označenia algebraickej štruktúri vrátane jej operácií, iba označenie pre jej nosné množiny. V tomto prípade sa predpokladá, že je z kontextu jasné s akými operáciami danú štruktúru myslíme. Napríklad grupa sa môže označiť len ako grupa , keď je v kontexte zrejmé, že jej asociovaná operácia je operácia .

Pri zapisovaní a práci s algebraickými štruktúrami je možno použiť ako multiplikatívnu, tak aditívnu notáciu.

Multiplikatívna nocácia

Pri multiplikatívnej notácii sa na operáciu nad nosnou množinou algebraickej štruktúry nahliada ako na operáciu násobenia. Operáciu danej štruktúry medzi dvoma prvkami nosnej množiny, pri používaní multiplikatívnej notácie, nazývame súčin. Súčin rovnakého prvku nazveme umocnením. Neutrálny prvok nazveme jednotkovým.

Nech je algebraická štruktúra (v tomto prípade grupoid) a . Potom v multiplikatívnej notácii zapíšeme:

  • "súčin" ako
  • "mocninu" prvku ako
  • neutrálny prvok ako , pripadne
  • inverziu prvku ako

Aditívna nocácia

Pri aditívnej notácii sa na operáciu nad nosnou množinou algebraickej štruktúry nahliada ako na operáciu sčítania. Operáciu danej štruktúry medzi dvoma prvkami nosnej množiny, pri používaní multiplikatívnej notácie, nazývame súčet. Súčet rovnakého prvku nazveme násobením. Neutrálny prvok nazveme nulovým.

Nech je algebraická štruktúra (v tomto prípade grupoid) a . Potom v aditívnej notácii zapíšeme:

  • "sčítanie" ako
  • "násobenie" prvku ako
  • neutrálny prvok ako , pripadne
  • inverziu prvku ako

Pre

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  1. P.M. Cohn. (1981) Universal Algebra, Springer, p. 41.