Turček (okres Turčianske Teplice): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d drobné
PosoniumAster (diskusia | príspevky)
Pamiatky
Riadok 36: Riadok 36:
'''Turček''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Turčianske Teplice|Turčianske Teplice]]. Dnešný Turček vznikol spojením obcí '''Horný Turček''' a '''Dolný Turček''' v roku [[1951]].
'''Turček''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Turčianske Teplice|Turčianske Teplice]]. Dnešný Turček vznikol spojením obcí '''Horný Turček''' a '''Dolný Turček''' v roku [[1951]].


== Poloha ==
== Polohopis ==
Obec sa nachádza v najjužnejšej časti [[Turiec (región)|Turca]], v úzkom údolí [[Turiec (prítok Váhu)|rovnomennej rieky]]. Strmé svahy [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]] a blízka [[Vodárenská nádrž Turček]] vymedzujú obec z troch strán, čo ešte viac umocňuje jej izolovanosť od sveta.
Obec sa nachádza v najjužnejšej časti [[Turiec (región)|Turca]], v úzkom údolí [[Turiec (prítok Váhu)|rovnomennej rieky]]. Strmé svahy [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]] a blízka [[Vodárenská nádrž Turček]] vymedzujú obec z troch strán, čo ešte viac umocňuje jej izolovanosť od sveta.

=== Doprava ===
Juhozápadnou časťou obce prechádza [[Cesta I. triedy 65 (Slovensko)|cesta I/65]] z [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]] do [[Kremnica|Kremnice]]. Od Martina vedie na juh aj [[Železničná trať Zvolen – Diviaky|železničná trať]], ktorá oblúkom obchádza úzke údolie a celý ''Horný Turček''.


== Dejiny<ref>[http://www.obecturcek.sk/o-nas/ Dejiny obce]</ref> ==
== Dejiny<ref>[http://www.obecturcek.sk/o-nas/ Dejiny obce]</ref> ==
Riadok 49: Riadok 46:
Koncom [[19. storočie|19. storočia]] sa začalo vyťažené drevo spracovávať v miestnej píle, ku ktorej bola roku [[1906]] vybudovaná [[Úzkorozchodná železnica|úzkorozchodná]] lesná železnica. Pracovné príležitosti podnietili rozmach Turčekov a počet obyvateľov narástol z 1145 v roku [[1869]] na 1558 v roku [[1900]]. Stagnáciu priniesli obe svetové vojny a následný odsun nemeckého obyvateľstva, ktoré nahradili Slováci z [[Poľská Orava|Oravy]] a [[Rumunsko|Rumunska]]. V roku [[1949]] tu bolo založené [[JRD]] a v roku [[1951]] sa Horný a Dolný Turček zlúčili do jednej obce.
Koncom [[19. storočie|19. storočia]] sa začalo vyťažené drevo spracovávať v miestnej píle, ku ktorej bola roku [[1906]] vybudovaná [[Úzkorozchodná železnica|úzkorozchodná]] lesná železnica. Pracovné príležitosti podnietili rozmach Turčekov a počet obyvateľov narástol z 1145 v roku [[1869]] na 1558 v roku [[1900]]. Stagnáciu priniesli obe svetové vojny a následný odsun nemeckého obyvateľstva, ktoré nahradili Slováci z [[Poľská Orava|Oravy]] a [[Rumunsko|Rumunska]]. V roku [[1949]] tu bolo založené [[JRD]] a v roku [[1951]] sa Horný a Dolný Turček zlúčili do jednej obce.


== Obyvateľstvo ==
=== Národnostné zloženie ===
=== Národnostné zloženie ===
'''1991:'''
'''1991:'''
Riadok 70: Riadok 68:
*Spolu - 661 (100%)
*Spolu - 661 (100%)


== Kultúra a zaujímavosti ==
== Zaujímavosti ==
=== Pamiatky ===
Veľkým technickým unikátom je [[turčekovský vodovod]], ktorý bol v rokoch [[1496]] až [[1507]] vybudovaný na zásobovanie [[Kremnica|Kremnice]] a jej banských diel pitnou vodou. Jedinečnosť pamiatky je v tom, že prevádza vodu z prameňov rieky [[Turiec (prítok Váhu)|Turiec]] v [[Povodie Váhu|povodí Váhu]] do [[Kremnický potok|Kremnického potoka]] v [[Povodie Hrona|povodí Hrona]].
* [[Turčekovský vodovod]], technický unikát, ktorý bol v rokoch [[1496]] až [[1507]] vybudovaný na zásobovanie [[Kremnica|Kremnice]] a jej banských diel pitnou vodou. Jedinečnosť pamiatky je v tom, že prevádza vodu z prameňov rieky [[Turiec (prítok Váhu)|Turiec]] v [[Povodie Váhu|povodí Váhu]] do [[Kremnický potok|Kremnického potoka]] v [[Povodie Hrona|povodí Hrona]].
* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Najsvätejšej Trojice, jednoduchá jednoloďová stavba s polygonálne ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a predstavanou vežou z roku [[1935]]. Autorom stavby je architekt Meliška a staviteľ Tänzer z [[Handlová|Handlovej]]. Interiér kostola je zaklenutý krížovou [[klenba|klenbou]], v presbytériu valenou klenbou s lunetami. Nachádza sa tu nástenná maľba od Františka Schrameka z roku [[1935]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Horný Turček (Turček)- Kostol Najsvätejšej Trojice
| url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/horny-turcek-turcek-kostol-najsvatejsej-trojice
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Stavba má hladké fasády členené opornámi pilermi. Okná majú jednoduché šambrány. Veža je členená kordónovými rímsami a nárožnými [[pilaster|pilastrami]], ukončená je ihlancovou helmicou.
* Rímskokatolícky kostol [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]], jednoloďová [[neogotika|neogotická]] stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov [[1901]]-[[1902]]. Stojí na mieste staršej kaplnky asi z roku [[1828]]. Presbytérium je zaklenuté rebrovou klenbou, loď pruskými klenbami. Zariadenie pochádza z doby vzniku kostola. Fasády sú hladké, okná sú ukončené lomeným oblúkom. Veža s trojuholníkovými štítmi a motívom zuboteru pod korunnou rímsou je ukončená ihlancovou helmicou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Dolný Turček (Turček)- Kaplnka (Kostol) sv. Jána Nepomuckého
| url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/dolny-turcek-turcek-kaplnka-kostol-sv-jana-nepomuckeho
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>


== Doprava ==
V blízkosti obce sa nachádza [[Kostol svätého Jána Krstiteľa (Kremnické Bane)|kostol svätého Jána Krstiteľa]], ktorý je označovaný za geografický stred Európy.
Juhozápadnou časťou obce prechádza [[Cesta I. triedy 65 (Slovensko)|cesta I/65]] z [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]] do [[Kremnica|Kremnice]]. Od Martina vedie na juh aj [[Železničná trať Zvolen – Diviaky|železničná trať]], ktorá oblúkom obchádza úzke údolie a celý ''Horný Turček''.


== Referencie ==
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.obecturcek.sk/ Oficiálna stránka obce]


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==
Riadok 82: Riadok 111:


== Zdroj ==
== Zdroj ==
* [http://www.obecturcek.sk/ Stránky obce]
* [http://www.obecturcek.sk/ Oficiálna stránka obce]


{{Obce okresu Turčianske Teplice}}
{{Obce okresu Turčianske Teplice}}

Verzia z 13:49, 15. február 2018

Turček
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Turčianske Teplice
Región Turiec
Časti Horný Turček, Dolný Turček
Vodný tok Turiec
Nadmorská výška 674 m n. m.
Súradnice 48°45′47″S 18°54′46″V / 48,7631°S 18,9129°V / 48.7631; 18.9129
Rozloha 53,01 km² (5 301 ha) [1]
Obyvateľstvo 631 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 11,9 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1371
Starosta Oľga Wagnerová[3] (nezávislá)
PSČ 038 48
ŠÚJ 512699
EČV (do r. 2022) TR
Tel. predvoľba +421-43
Adresa obecného
úradu
Obec Turček
Turček 123
038 48 Turček
E-mailová adresa poslať email
Telefón 0905 918 179
Fax 043/495 6560
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Turček
Webová stránka: www.obecturcek.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Turček je obec na Slovensku v okrese Turčianske Teplice. Dnešný Turček vznikol spojením obcí Horný Turček a Dolný Turček v roku 1951.

Polohopis

Obec sa nachádza v najjužnejšej časti Turca, v úzkom údolí rovnomennej rieky. Strmé svahy Kremnických vrchov a blízka Vodárenská nádrž Turček vymedzujú obec z troch strán, čo ešte viac umocňuje jej izolovanosť od sveta.

Dejiny[4]

Okolité husté lesy, nerastné bohatstvo v okolí a nemeckí kolonizátori ovplyvňovali dejiny podhorskej obce od jej vzniku. Práve ich príchodom do banskej oblasti sa začali písať dejiny obce, prvýkrát písomne spomínanej v roku 1371. V listine mestská rada Kremnice potvrdila Jánovi Stiborovi vlastníctvo na dvojicu mlynov v Dolnom Turčeku. Po majetkových sporoch prešli Turček a Sklené začiatkom 15. storočia pod správu Kremnice, no spory so zemanmi z Čepčína a Mútnej pokračovali celé nasledujúce storočie. Až po prehratom súde v roku 1567 zemania Vladárovci definitívne prišli o šancu vlastniť sporné majetky, čím sa Horný aj Dolný Turček dostali trvale pod kremnické panstvo. Kremnica si ako bohaté kráľovské mesto v roku 1686 vymohla u Leopolda I. pre Turčeky privilégium, ktorým boli pripojené k mestu a zároveň vyňaté z právomoci Turčianskej stolice. a pripojené boli pod Kremnicu.

Obyvatelia sa živili najmä prácou v lese a pálením dreveného uhlia, ktoré úzko súviseli s kremnickými baňami. Práca pre mestské bane boli dôvodom mnohých daňových úľav, ktoré zanikli urbárskou reguláciou počas reforiem na konci 18. storočia. Nevôľa obyvateľov priniesla nezhody s Kremnicou, ktoré v revolučných rokoch vyústili do ozbrojeného stretu medzi maďarskými a nemeckými vojakmi. Od 16. do 17. januára 1848 tak v Dolnom Turčeku zahynulo 74 vojakov.

Koncom 19. storočia sa začalo vyťažené drevo spracovávať v miestnej píle, ku ktorej bola roku 1906 vybudovaná úzkorozchodná lesná železnica. Pracovné príležitosti podnietili rozmach Turčekov a počet obyvateľov narástol z 1145 v roku 1869 na 1558 v roku 1900. Stagnáciu priniesli obe svetové vojny a následný odsun nemeckého obyvateľstva, ktoré nahradili Slováci z Oravy a Rumunska. V roku 1949 tu bolo založené JRD a v roku 1951 sa Horný a Dolný Turček zlúčili do jednej obce.

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie

1991:

  • Slováci - 612 (84,3%)
  • Nemci - 107 (14,74%)
  • Ostatné - 7 (0,96%)
  • Spolu - 726 (100%)

2001:

  • Slováci - 603 (84,21%)
  • Nemci - 93 (12,99%)
  • Ostatné - 6 (0,84%)
  • Nezistená - 14 (1,96%)
  • Spolu - 716 (100%)

2011:

  • Slováci - 571 (86,38%)
  • Nemci - 58 (8,77%)
  • Ostatné - 5 (0,76%)
  • Nezistená - 27 (4,08%)
  • Spolu - 661 (100%)

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

  • Turčekovský vodovod, technický unikát, ktorý bol v rokoch 14961507 vybudovaný na zásobovanie Kremnice a jej banských diel pitnou vodou. Jedinečnosť pamiatky je v tom, že prevádza vodu z prameňov rieky Turiec v povodí Váhu do Kremnického potoka v povodí Hrona.
  • Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, jednoduchá jednoloďová stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1935. Autorom stavby je architekt Meliška a staviteľ Tänzer z Handlovej. Interiér kostola je zaklenutý krížovou klenbou, v presbytériu valenou klenbou s lunetami. Nachádza sa tu nástenná maľba od Františka Schrameka z roku 1935.[5] Stavba má hladké fasády členené opornámi pilermi. Okná majú jednoduché šambrány. Veža je členená kordónovými rímsami a nárožnými pilastrami, ukončená je ihlancovou helmicou.
  • Rímskokatolícky kostol sv. Jána Nepomuckého, jednoloďová neogotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov 1901-1902. Stojí na mieste staršej kaplnky asi z roku 1828. Presbytérium je zaklenuté rebrovou klenbou, loď pruskými klenbami. Zariadenie pochádza z doby vzniku kostola. Fasády sú hladké, okná sú ukončené lomeným oblúkom. Veža s trojuholníkovými štítmi a motívom zuboteru pod korunnou rímsou je ukončená ihlancovou helmicou.[6]

Doprava

Juhozápadnou časťou obce prechádza cesta I/65 z Martina do Kremnice. Od Martina vedie na juh aj železničná trať, ktorá oblúkom obchádza úzke údolie a celý Horný Turček.

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Dejiny obce
  5. Horný Turček (Turček)- Kostol Najsvätejšej Trojice [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Dolný Turček (Turček)- Kaplnka (Kostol) sv. Jána Nepomuckého [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Externé odkazy

Iné projekty

Zdroj