Obezita: Rozdiel medzi revíziami
d šablóna |
|||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Bez zdroja}} |
{{Pracuje sa}}{{Bez zdroja}} |
||
{{Infobox Choroba |
{{Infobox Choroba |
||
| Názov = Obezita |
| Názov = Obezita |
Verzia z 18:24, 11. marec 2018
Na tomto článku sa práve pracuje. Prosím, nezasahujte. Kým je tu zobrazená táto správa, prosím, neupravujte túto stránku. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri ukladaní. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať. |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Obezita | |
Obvod pásu muža s ideálnou hmotnosťou, s nadváhou (nad 94 cm), obézneho (nad 102 cm) | |
Klasifikácia | |
---|---|
MKCH-10 | E66 Tučnota – obezita (odkaz) |
Pozri aj Medicínsky portál |
Obezita, tučnota (lat. obēsus – tučný; ob- = okolo, edere = jesť) alebo adipozita je nadmerné ukladanie energetických zásob v podobe tuku z rôznych príčin. Dochádza k nej, ak je príjem energie väčší ako výdaj. Príčinou je najčastejšie kombinácia väčšieho energetického príjmu, nedostatku pohybu, dedičných vplyvov, psychických vplyvov a spôsob výživy v detstve. Málokedy ide o jednotlivú konkrétnu príčinu, ako depresia alebo endokrinologické ochorenie.
Pre belošský európsku populáciu je podľa kritérií Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) definovaná indexom telesnej hmotnosti (body-mass index, BMI) vyšším ako 30. Pre ázijskú a pacifickú populácii je obezita definovaná BMI vyšším ako 25, niekedy ako 27. Hodnota BMI v rozmedzí 25 – 30 u belošskej európskej populácie je označovaná ako nadváha.
Endokanabinoidný systém organizmu a obezita
Obezita ako súčasť viacerých všeobecne známych rizikových metabolického syndrómu sa žiaľ stáva fenoménom modernej doby. Nadmerná ponuka zdrojov energie vedú spolu s nedostatkom pohybu a sedavým spôsobom života k hromadeniu kalórií vo forme tuku so všetkými dôsledkami. V zmnoženom tukovom tkanive obéznych prebieha množstvo interakcií a zmien, modifikácií početných hormonálnych metabolických signálov účinkujúcich takmer na všetkých úrovniach. Zisťujeme, že významnú úlohu v regulácii príjmu a výdaja energie zohrávajú, okrem inzulínu, molekuly hormonálnej povahy ako leptín, rezistín, adiponektín a ghrelín, ale aj cytokíny, a dokonca aj niektoré de novo definované a doteraz nepoznané fyziologické systémy. Významnú úlohu v regulácii príjmu potravy majú dva vzájomne sa ovplyvňujúce systémy – opioidný, melatoninergný a endokanabinoidný. Zodpovedajú, ako je známe, aj za psychotropné, analgetické a imunomodulačné účinky svojich aktivátorov-agonistov.
Problematika drogových závislostí predstavuje nemenej závažný celospoločenský problém. Na prvý pohľad zdanlivo nesúvisí s témou obezity a metabolického syndrómu. Poznávanie mechanizmov účinkov „najzneužívanejšej“, tzv. mäkkej drogy – marihuany na ľudský organizmus však, paradoxne, viedlo pred takmer 20 rokmi k objaveniu spomínaného endokanabinoidného systému (EKS), ktorého ovplyvnenie môže významne prispieť k zníženiu kardiometabolického rizika.
Endokanabionoidný systém spoluzodpovedá nielen za vznik závislosti na niektorých návykových látkach, ale aj reguláciu energetickej rovnováhy človeka, príjmu potravy a telesnej hmotnosti. Získal svoj názov od rastliny konope /Cannabis sp./. Už od staroveku sa usušené a rozomleté listy, plody alebo šišky tejto rastliny zneužívajú pre ich analgetické a euforické účinky ako návyková látka marihuana. Najstaršie dôkazy sú z doby pred 7 tisíckami rokov v starom Babylone. Účinnými psychoaktívnymi látkami, ktoré konopa obsahuje sú lipofilné alkaloidy, nazývané kanabinoidy. Tie pôsobia prostredníctvom aktivácie 2 typov kanabinoidných receptorov CB1 a CB2 /CB, z angl. cannabinoid/.
Predklinickými štúdiami na zvieratách sa dokázalo, že CB1 receptory sú exprimované centrálne, v rôznych oblastiach mozgu zodpovedajúcimi za kontrolu chuti do jedla, ale aj periférne, v kostrovom svalstve, tukovom tkanive a pečeni. Aktivácia týchto receptorov má celkový anabolický efekt na organizmus. dochádza k narušeniu energetickej rovnováhy. Na úrovni CNS dochádza k ovplyvneniu energetickej rovnováhy so zvýšenou chuťou do jedla. Za normálnych okolností sa po najedení znižuje hladina endokanabinoidov a naopak počas zvyšuje počas hladovania.
Význam stimulácie CB2 receptorov je viac menej neznámy. Sú prevažne súčasťou membrán imunokompetentných a hematopoetických buniek.
Prirodzenými agonistami týchto receptorov sú látky – endokanabinoidy – odvodené od kyseliny arachidónovej s autokrinno-parakrinnými účinkami – anandamid a 2-arachidonylglycerol. Pozoruhodné je, že aktivita EKS je za normálnych okolností nízka. Endokanabinoidy sa syntetizujú za normálnych okolností on demand a hneď podliehajú rýchlej degradácii. Stimulácia je teda iba krátkodobá a obmedzená na tie bunky a tkanivá, ktoré boli vystavené stresu a zvyčajne končí, keď sa organizmus z prechodného nerovnovážneho stavu zotaví. Niektoré chronické patologické stavy ako napr. dlhotrvajúci nadmerný príjem potravy alebo abúzus nikotínu, však môžu viesť k dlhotrvajúcej a nadmernej stimulácii EC systému, a z toho vyplývajúce metabolické a vaskulárne dôsledky.
Delenie
Obezita môže byť androidného typu, takzvaný mužský alebo centrálny typ, s rozložením tuku v oblasti trupu a brucha. Druhý typ je gynoidný, takzvaný ženský typ, s hromadením tuku v oblasti bokov.
Klasifikácia
Klasifikácia podľa MKCH:
- E66: Tučnota – obezita
- E66.0: Tučnota zavinená hyperalimentáciou
- E66.1: Tučnota zavinená chemickými látkami
- E66.2: Extrémna tučnota s mechúrikovou hypoventiláciou (Pickwickovský syndróm)
- E66.8: Iná tučnota (Patologická tučnota)
- E66.9: Nešpecifikovaná tučnota
Objektívne meranie
Na meranie sa najčastejšie používa telesný hmotnostný index (BMI; angl. Body Mass Index). Tento index ale nie je sám osebe dostatočne presný, pretože nezohľadňuje podiel hmotnosti svalov a kostí vzhľadom na celé telo.
Riziká chorôb
Obezita je rizikovým faktorom veľa chorôb. Medzi najčastejšie a najvážnejšie patrí ateroskleróza, trombóza žíl a ostatné srdcovo-cievne choroby, žlčové kamene, choroby kĺbov a chrbtice, cukrovka (lek. diabetes mellitus), rakovina pŕs a kožné infekcie. Z hľadiska vzniku srdcovo-cievnych chorôb je horšia obezita androidného typu. Tento typ býva tiež oveľa častejšie spojený s inzulínovou rezistenciou.