Viktória (švédska princezná): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Doplnený obsah
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Riadok 18: Riadok 18:
|manžel = [[Daniel Westling]]
|manžel = [[Daniel Westling]]
|manželka =
|manželka =
|potomstvo = Estelle Silvia Ewa Mary, vojvodkyňa z Östergötlandu
|potomstvo = Estelle Silvia Ewa Mary, vojvodkyňa z Östergötlandu,Oscar Carl Olof z Östergötlandu
|dynastia = [[Bernadotte]]
|dynastia = [[Bernadotte]]
|otec = [[Karol XVI. Gustáv]]
|otec = [[Karol XVI. Gustáv]]

Verzia z 12:49, 17. marec 2018

Korunná princezná Viktória Švédska
vojvodkyňa z Västergötlandu
Viktória
Viktória, erb
Viktória, podpis (z wikidata)
Panovanie
DynastiaBernadotte
Biografické údaje
Pôvodné menoVictoria Ingrid Alice Désirée
Narodenie14. júl 1977 (46 rokov)
Štokholm, Švédsko
Rodina
Manžel
Potomstvo
Estelle Silvia Ewa Mary, vojvodkyňa z Östergötlandu,Oscar Carl Olof z Östergötlandu
OtecKarol XVI. Gustáv
MatkaSilvia Renate Sommerlathová
Odkazy
Spolupracuj na CommonsViktória
(multimediálne súbory na commons)

Viktória, korunná švédska princezná, vojvodkyňa z Västergötland švéd. Victoria, Sveriges kronprinsessa, hertiginna av Västergötland, celé meno: Victoria Ingrid Alice Désirée; (* 14. júl 1977, Štokholm) je dedička švédskeho trónu. Ak nastúpi na trón ako sa očakáva, bude v poradí štvrtou švédskou kráľovnou – panovníčkou (po Margaréte I., Kristíne I. a Ulrike Eleonóre) a prvou švédskou panovníčkou od roku 1720.

Detstvo

Viktória sa narodila ako najstaršie dieťa švédskeho kráľovského páru, kráľa Karola XVI. Gustáva a jeho nemeckej manželky kráľovnej Silvie, rod. Sommerlathovej. Je členkou kráľovskej rodu Bernadottovcov. V roku 1979 po zmene ústavy bola vymenovaná za švédsku korunnú princeznú v nástupníctve na švédsky trón pred jej mladším bratom Carlom Philipom. Jej nástupníctvo na trón formálne nadobudlo účinnosť 1. januára 1980 ústavnou zmenou zákona o nástupníctve zaisťujúceho prednostné právo prvorodenectva, čím prestali byť upredstňovaní mužskí potomkovia. Švédsko je pritom prvou krajinou, ktorá tento nástupnícky poriadok zaviedla. Po rodovej línii svojho otca je i 205. dedičkou v poradí na britský trón.

Svoje rodné mená zdedila princezná po viacerých príbuzných. Svoje prvé meno zdedila po svoje pra-pra starej matke, Viktórii Bádenskej, manželke švédskeho kráľa Gustáva V. Ďalšie mená má po svojej pratete Ingrid Dánskej, po starej matke z matkinej strany Alice Sommerlath (rodenej de Toledo) a napokon po Désirée Clary, manželke Karola XIV. Jána, bývalej snúbenici Napoleona Bonaparte.
Pokrstená bola v kráľovskom palácovom chráme 27. septembra 1977. Jej krstnými rodičmi sú nórsky kráľ Harald V., Ralf Sommerlath (brat jej matky), holandská kráľovná Beatrix a jej teta, princezná Désirée, barónka zo Silfverschiöld.
Rovnako i Viktória je krstnou matkou viacerým kráľovským deťom, poväčšine budúcim následníkom, ako: nórska princezná Ingrid Alexandra, holandská princezná Catharina-Amalia, dánsky prince Christian, belgická princezná Eléonore, atď.

Vzdelanie

Viktória navštevovala štátnu základnú školu (Ålstensskolan) a gymnázium Enskilda v Štokholme, kde zmaturovala v roku 1996. Nasledujúci školský rok (1996/97) študovala na francúzskej Université Catholique de l'Ouest v Angers, následne v jeseni roku 1997 sa zúčastnila na špeciálnom študijnom programe, čo bolo súčasťou práce pre švédsky parlament. Počas rokov 1998 - 2000 sa Viktória zdržiavala v Spojených štátoch, kde študovala rôzne predmety na Yale University, New Haven, Connecticut.

V máji 1999 pôsobila na švédskej ambasáde vo Washingtone, D.C. V roku 2000 študovala riešenie konfliktov a medzinárodné udržanie mieru na „Švédskej akadémii národnej obrany“ (Försvarshögskolan). Viktória viedla švédske predsedníctvo Európskej únie a dokončila študijný program Vládne úradníctvo (Rosenbad) v roku 2001.

Počas letného semestra v roku 2002, Viktória ukončila študijný program vo Švédskej medzinárodnej agentúre rozvojovej spolupráce (Sida). V júni a septembri pôsobila v sídle OSN v New Yorku; v jeseni vo Švédskom obchodnom zastupiteľstve v Berlíne a Paríži.

V roku 2003 Viktóriine štúdiá pokračovali návštevou švédskych podnikov, štúdiom vnútroštátneho programu poľnohospodárstva a lesníctva, rovnako ako i absolvovaním základnej vojenskej služby výcvikom v SWEDINT (the Swedish Armed Forces International Centre).

V roku 2004 pokračovala návštevou švédskych podnikov a v jeseni kurzmi politických vied, medzinárodných vzťahov a riešením konfliktov na Švédskej akadémii národnej obrany. V roku 2005 študovala na Štokholmskej univerzite.

V roku 2006 sa zapísala do programu ministerstva zahraničných vecí pre diplomatov, ktorý prebiehal od septembra 2006 do júna 2007. Ide o výcvikový program pre mladých budúcich diplomatov, ktorý umožňuje nahliadnuť do ministerskej práce, styku s cudzinou a bezpečnostných zložiek a vzájomných vzťahov Švédska s okolitým svetom. Výučba zahŕňa prednášky, semináre, skupinovú prácu a návštevy úradov a inštitúcií.

V roku 2007 absolvovala súkromné štúdiá francúzštiny a zúčastnila sa na stáži ako veľvyslankyňa Švédska v Európskej únii. V júni 2009 promovala s titulom bakalár umenia na Uppsala University.

Zmena následníctva

Bola ustanovená za korunnú princeznú a priamu dedičku švédskeho trónu 1. januára 1980 zmenou zákona o nástupníctve z roku 1810 (Successionsordningen). Táto ústavná zmena znamenala, že dedičom trónu sa stane prvorodené dieťa monarchu bez ohľadu na pohlavie. Keď sa stala dedičkou, získala tiež titul vojvodkyňa z Västergötlandu, čo je jedna z historických provincií Švédska.

Pred touto ústavnou zmenou bol priamym dedičom trónu jej mladší brat, princ Carl Philip, vojvoda z Värmlandu. V súčasnosti je tretím v poradí na trón, po Viktóriinej dcére Estelle. Viktória má ešte mladšiu sestru, princeznú Madeleine, vojvodkyňu z Hälsingland a Gästrikland.

Vyznamenania

Rok Štát Vyznamenanie
1995 Švédsko Švédsko Rad Serafínov
1995 Dánsko Dánsko Rad slona
1995 Nórsko Nórsko Rad svätého Olafa
1995 Lotyšsko Lotyšsko Rad troch hviezd
1995 Estónsko Estónsko Rad kríža zeme Panny Márie
1996 Fínsko Fínsko Rad bielej ruže
1997 Rakúsko Rakúsko Ehrenzeichen für Verdienste um die Republik Österreich
2001 Belgicko Belgicko Ordre de Léopold
2004 Island Island Rad islandského sokola
2008 Grécko Grécko Odznak cti
2011 Estónsko Estónsko Valgetähe teenetemärk

Iné projekty

Externé odkazy