Giurgiu: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →‎Partnerské mestá: wikilinky, replaced: RuseRuse AWB
 
Riadok 66: Riadok 66:
| area_code = (+40) 02 46
| area_code = (+40) 02 46
| area_code_type = Tel. predvoľba
| area_code_type = Tel. predvoľba
| code1 = GR | code1_type = [[Evidenčné číslo vozidla|EČV]]
| code1 = GR | code1_type = [[Evidenčné číslo (vozidlá sveta)|EČV]]
<!-- *** Free frields *** -->
<!-- *** Free frields *** -->
| free =
| free =

Aktuálna revízia z 16:16, 26. marec 2018

Giurgiu
mesto
Erb
Štát Rumunsko Rumunsko
Župa Giurgiu
Nadmorská výška 25 m n. m.
Súradnice 43°54′3″S 25°58′26″V / 43,90083°S 25,97389°V / 43.90083; 25.97389
Rozloha 52,56 km² (5 256 ha)
Obyvateľstvo 61 353 (2011)
Hustota 1 167,29 obyv./km²
Primátor Nicolae Barbu
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 080301
Tel. predvoľba (+40) 02 46
EČV GR
Poloha mesta v rámci Rumunska
Poloha mesta v rámci Rumunska
Wikimedia Commons: Giurgiu
Webová stránka: primaria-giurgiu.ro
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Giurgiu je mesto v Rumunsku, ktoré je administratívnym centrom rovnomennej župy.

Poloha a prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto sa nachádza na juhu župy, ktorá sa nachádza na juhu Rumunska. Rozkladá sa na močaristých nivách Dunaja, ktorým sa tiahne hranica medzi Rumunskom a Bulharskom. Na Dunaji sú v katastri mesta štyri ostrovy, tri bez väčšieho významu, štvrtý, najväčší s významným prístavom Smarda. Na druhom brehu Dunaja sa nachádza bulharské mesto Ruse. Obe mestá spája Most priateľstva Giurgiu-Ruse, jeden z dvoch mostov medzi Rumunskom a Bulharskom.

Ekonomika a doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem vyššie spomenutého mostu je pre mesto z dopravného hľadiska významná železničná trať Bukurešť - Giurgiu, ktorá je prvou železničnou traťou otvorenou v Rumunsku. Giurgiu vyváža drevo, petrolej, soľ a pšenicu a dováža železo, uhlie a textílie. Významný pre mesto je Dunaj, veľkú časť príjmov predstavuje prístav na Smarde.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé osídlenie mesta je dokázané z obdobia Dácijskej ríše, v prvom storočí pred naším letopočtom. Mesto ako také však bolo založené až niekedy v 14. storočí, a to ako prístav na Dunaji. Často oň boli vedené vojny, ako o významný strategický bod. Striedavo bolo súčasťou Osmanskej ríše a ostatných ríš na tomto území.

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj počtu obyvateľov

  • 1900 - 13977
  • 1912 - 20629
  • 1930 - 31016
  • 1948 - 30197
  • 1956 - 32613
  • 1966 - 39199
  • 1977 - 51544
  • 1992 - 74191
  • 2002 - 69587
  • 2011 - 54655

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]