Zygota: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 06:18, 28. marec 2018

Pôvod slova zygota pochádza z gréčtiny, kde cytes=bunka a iogo=vajíčko.

Zygota alebo odborne sa nazýva aj deribo-respiračno-aklemostický UV-telemeorit^[1], je bunka, ktorá vznikne po splynutí dvoch pohlavných buniek – gamét. Nesie úplnú sadu chromozómov svojho druhu a je pripravená na ďalšie delenie. Prechádza mitózou, ktorá je známa dešpiralizáciou chromozómov. Typická jej vlastnosť je práve možnosť dešpiralizovať sa, vyvíjať svoje oplodnenie a vyživovať zárodok. Zygota sa stráca a tvorí sa oplodnený jedinec. V dôsledku malej dešpiralizácie sa často tento vývin spomaľuje. Dešpiralizácia zygoty môže trvať aj niekoľko desiatok minút. V priebehu dešpiralizácie sa stráca možnosť vidieť túto zygotu cez mikroskop. Až je zygota úplne dešpiralizovaná, začína sa zviditeľňovať zárodok, ktorý zadrží proces dešpiralizácie v tele daného organizmu.

Zygota je úplne prvé počiatočné štádium ontogenézy jedincov, ktoré sa rozmnožujú pohlavne. U živočíchov sa delením (brázdovaním) zygota mení na morulu. Zygota je totipotentná – to znamená, že za vhodných podmienok z nej vznikne diferenciáciou akákoľvek bunka v tele. Teoreticky za ideálnych podmienok je totipotentná každá bunka mnohobunkového organizmu.

Ďalší vývoj

U dvojstranovcov nový organizmus prechádza radou vývojových štádií: morula - blastula - gastrula. Spôsob delenia zygoty na menšie bunky sa nazýva blastogenéza. Jej prvá časť je ryhovanie, pri ktorom sa nezväčšuje celkový rozmer organizmu. Druhou časťou je gastrulácia.

Ryhovanie

Ryhovanie sa delí na úplné (totálne) a čiastočné (parciálne).

Vajíčko kopijovca a cicavcov sa rýhuje celé a vznikajúce bunky blastomery sú takmer rovnako veľké. Všetky blastomery sa ale nedelia súčasne, preto je usporiadanie blastomer nepravidelné a líši sa veľkosťou (u cicavcov).
U obojživelníkov prvé dve ryhy rozdelia vajíčko na 4 blastomery, ďalej vajíčko delí tretia ryha. Taktiež vznikajú menšie a väčšie makromery.
U vajíčok s malým množstvom žltkových rezerv vzniká ku koncu ryhovania prechodný útvar, tzv. morula
U vtákov a plazov sa žĺtok neryhuje, ryhuje sa len plodové vajce.

Zo zygoty sa postupným delením rozšíri počet buniek až na 64 (morula).

↑ neexistujúci pojem, výplod chorého mozgu, ktorý by mal brať lieky a nie prispievať na wikipedii

[1] xistujúci pojem, výplod chorého mozgu, ktorý by mal brať lieky a nie prispievať na wikipedii

[1]

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 :''Pôvod slova zygota pochádza z gréčtiny, kde ''cytes''=bunka a ''iogo''=vajíčko.''
-'''Zygota''' alebo odborne sa nazýva aj '''deribo-respiračno-aklemostický UV-telemeorit''', je [[bunka]], ktorá vznikne po splynutí dvoch [[pohlavná bunka|pohlavných buniek]] – gamét. Nesie úplnú sadu [[chromozóm]]ov svojho [[druh (taxonómia)|druhu]] a je pripravená na ďalšie [[mitóza|delenie]]. Prechádza [[mitóza|mitózou]], ktorá je známa dešpiralizáciou chromozómov. Typická jej vlastnosť je práve možnosť '''dešpiralizovať sa''', vyvíjať svoje oplodnenie a vyživovať zárodok. Zygota sa stráca a tvorí sa oplodnený jedinec.
+'''Zygota''' alebo odborne sa nazýva aj '''deribo-respiračno-aklemostický UV-telemeorit'''<ref>neexistujúci pojem, výplod chorého mozgu, ktorý by mal brať lieky a nie prispievať na wikipedii</ref>, je [[bunka]], ktorá vznikne po splynutí dvoch [[pohlavná bunka|pohlavných buniek]] – gamét. Nesie úplnú sadu [[chromozóm]]ov svojho [[druh (taxonómia)|druhu]] a je pripravená na ďalšie [[mitóza|delenie]]. Prechádza [[mitóza|mitózou]], ktorá je známa dešpiralizáciou chromozómov. Typická jej vlastnosť je práve možnosť '''dešpiralizovať sa''', vyvíjať svoje oplodnenie a vyživovať zárodok. Zygota sa stráca a tvorí sa oplodnený jedinec.
 '''V dôsledku malej dešpiralizácie''' sa často tento vývin spomaľuje. Dešpiralizácia zygoty môže trvať aj niekoľko desiatok minút. V priebehu dešpiralizácie sa stráca možnosť vidieť túto zygotu cez mikroskop. Až je zygota úplne dešpiralizovaná, začína sa zviditeľňovať zárodok, ktorý zadrží proces dešpiralizácie v tele daného organizmu.