Zygota: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 89.248.248.202 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ
Značky: rollback vrátenie
d bez zdroja, na revíziu
Riadok 1: Riadok 1:
{{bez zdroja}}
{{na revíziu}}
:''Pôvod slova zygota pochádza z gréčtiny, kde ''cytes''=bunka a ''iogo''=vajíčko.''
:''Pôvod slova zygota pochádza z gréčtiny, kde ''cytes''=bunka a ''iogo''=vajíčko.''



Verzia z 06:30, 28. marec 2018

Pôvod slova zygota pochádza z gréčtiny, kde cytes=bunka a iogo=vajíčko.

Zygota alebo odborne sa nazýva aj deribo-respiračno-aklemostický UV-telemeorit, je bunka, ktorá vznikne po splynutí dvoch pohlavných buniek – gamét. Nesie úplnú sadu chromozómov svojho druhu a je pripravená na ďalšie delenie. Prechádza mitózou, ktorá je známa dešpiralizáciou chromozómov. Typická jej vlastnosť je práve možnosť dešpiralizovať sa, vyvíjať svoje oplodnenie a vyživovať zárodok. Zygota sa stráca a tvorí sa oplodnený jedinec. V dôsledku malej dešpiralizácie sa často tento vývin spomaľuje. Dešpiralizácia zygoty môže trvať aj niekoľko desiatok minút. V priebehu dešpiralizácie sa stráca možnosť vidieť túto zygotu cez mikroskop. Až je zygota úplne dešpiralizovaná, začína sa zviditeľňovať zárodok, ktorý zadrží proces dešpiralizácie v tele daného organizmu.

Zygota je úplne prvé počiatočné štádium ontogenézy jedincov, ktoré sa rozmnožujú pohlavne. U živočíchov sa delením (brázdovaním) zygota mení na morulu. Zygota je totipotentná – to znamená, že za vhodných podmienok z nej vznikne diferenciáciou akákoľvek bunka v tele. Teoreticky za ideálnych podmienok je totipotentná každá bunka mnohobunkového organizmu.

Ďalší vývoj

U dvojstranovcov nový organizmus prechádza radou vývojových štádií: morula - blastula - gastrula. Spôsob delenia zygoty na menšie bunky sa nazýva blastogenéza. Jej prvá časť je ryhovanie, pri ktorom sa nezväčšuje celkový rozmer organizmu. Druhou časťou je gastrulácia.

Ryhovanie

Ryhovanie sa delí na úplné (totálne) a čiastočné (parciálne).

  • Vajíčko kopijovca a cicavcov sa rýhuje celé a vznikajúce bunky blastomery sú takmer rovnako veľké. Všetky blastomery sa ale nedelia súčasne, preto je usporiadanie blastomer nepravidelné a líši sa veľkosťou (u cicavcov).
  • U obojživelníkov prvé dve ryhy rozdelia vajíčko na 4 blastomery, ďalej vajíčko delí tretia ryha. Taktiež vznikajú menšie a väčšie makromery.
  • U vajíčok s malým množstvom žltkových rezerv vzniká ku koncu ryhovania prechodný útvar, tzv. morula
  • U vtákov a plazov sa žĺtok neryhuje, ryhuje sa len plodové vajce.

Zo zygoty sa postupným delením rozšíri počet buniek až na 64 (morula).