Slanské vrchy: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
dopl.
d Poloha
Riadok 38: Riadok 38:
<!-- *** Geography *** -->
<!-- *** Geography *** -->
| area =
| area =
| lat_d = 48.77
| long_d = 21.56
| length =
| length =
| length_orientation =
| length_orientation =

Verzia z 16:47, 3. apríl 2018

Slanské vrchy
pohorie
geomorfologický celok
Pohľad na Slanské vrchy z Červenej skaly
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Košický kraj, Prešovský kraj
Nadradená
jednotka
Matransko-slanská oblasť
Susedné
jednotky
Košická kotlina
Beskydské predhorie
Východoslovenská pahorkatina
Podradené
jednotky
Šimonka
Makovica
Mošník
Bogota
Milič
Súradnice 48°46′S 21°34′V / 48,77°S 21,56°V / 48.77; 21.56
Najvyšší bod Šimonka
 - výška 1 092,0 m n. m.
Poloha Slanských vrchov
Poloha Slanských vrchov
Wikimedia Commons: Slanské vrchy
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Najvyšší vrch Slanských vrchov Šimonka počas inverzie

Slanské vrchy je pohorie a geomorfologický celok vulkanického pôvodu na východnom Slovensku.

Tiahne sa v severojužnom smere od Prešova po hranice s Maďarskom, ohraničuje Košickú kotlinu z východu a Východoslovenskú pahorkatinu zo západu.

Delenie

Celok Slanské vrchy sa člení na päť podcelkov, a to:[1]

Najvyšším vrchom je Šimonka (1 092,0 m n. m.), ďalej medzi najvyššie vrchy, ktoré ešte presahujú výšku 1000 metrov nad morom patria Čierna hora (1 072,7 m n. m.) a Tri chotáre (1 025,2 m n. m.).

Geológia

Geologicky sa Slanské vrchy zaraďujú k tzv. východoslovenským neovulkanitom neogénneho veku (23,8 - 5,3 mil. rokov). Tvorené sú ryolitmi, dacitmi a najmä amfibol - pyroxénickými andezitmi a ich tufmi. V severnej časti pohoria vystupujú nadložné sedimenty tvorené ílmi, pieskovcami a zlepencami. Samotné andezitové masívy tvoria stratovulkanické súvrstvia, tvorené striedaním masívnych andezitových polôh s vrstvami vulkanického popola.

Andezit je využívaný ako stavebný kameň vysokej kvality.

V Slanských vrchoch sa nachádza chránený areál Dubnícke bane[2] s členitým systémom štôlní, kde sa v minulosti ťažil opál. Predmetom ochrany je mimoriadne veľké a vedecky významné sídlisko viacerých druhov vzácnych a užitočných druhov netopierov, ktoré je využívané na vedecké účely. V bývalých baniach bola popísaná zimujúca kolónia netopiera dvojfarebného.[2]

Vrcholy

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vrcholov v Slanských vrchoch

Vrcholy Slanských vrchov nad 800 m n. m.:[3][4]

Sedlá

Sedlá Slanských vrchov:[3][4]

Galéria

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie

  1. Spracované podľa: KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. geology.sk, 2011, [cit. 2017-10-10]. Dostupné online.
  2. a b Slanské vrchy. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
  3. a b Turistická mapa 116 Slanské vrchy – Veľká Domaša 1 : 50 000. 3. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2010. ISBN 978-80-8042-566-1.
  4. a b Turistická mapa 117 Slanské vrchy – Dargov 1 : 50 000. 2. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2013. ISBN 978-80-8042-669-9.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy