Viliam Pauliny-Tóth: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
link
typografia
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Viliam Pauliny-Tóth de Tőre et Tóthmegyer
|Meno = Viliam Pauliny-Tóth
|Portrét = Viliam Pauliny-Tóth.JPG
|Portrét = Viliam Pauliny-Tóth.JPG
|Popis = slovenský politik, básnik a publicista
|Popis osoby = slovenský politik, básnik a publicista
|Dátum narodenia = [[3. jún]] [[1826]]
|Dátum narodenia = [[3. jún]] [[1826]]
|Miesto narodenia = [[Senica]], [[Rakúske cisárstvo]]
|Miesto narodenia = [[Senica]], [[Rakúske cisárstvo]]
Riadok 9: Riadok 9:
}}
}}


[[Súbor:Martin72.JPG|right|thumb|Pamätná tabuľa v Martine]]
[[Súbor:Martin72.JPG|náhľad|Pamätná tabuľa v Martine]]


'''Viliam Pauliny-Tóth de Tőre et Tóthmegyer''' ([[pseudonym]]y '''Amaranth''', '''Boleslav''', '''Budišovský''', '''Marek Rozmarín''', '''Lysický''', '''Miloslavín''', '''M. I. H.''', '''Mína''', '''Mydloslav''', '''Mydloslav Vechťovič''', '''Podolský''', '''Rozmarín''', '''V. Miloslavín''', '''V. Podolský''') (* [[3. jún]] [[1826]], [[Senica]] – † [[6. máj]] [[1877]], [[Martin (mesto)|Martin]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[politik]], [[básnik]] a [[publicista]]; nevlastný syn [[Michal Dionýz Doležal|Michala Dionýza Doležala]], nevlastný brat [[Ľudovít Karol Doležal|Ľudovíta Karola Doležala]] a [[Eduard Alexander Doležal|Eduarda Alexandra Doležala]]; otec slovenského [[spisovateľ]]a a [[ekonómia|národohospodára]] [[Žigmund Pauliny-Tóth|Žigmunda Pauliny-Tótha]], svokor [[Matúš Dula|Matúša Dulu]], [[Štefan Hrušovský|Štefana Hrušovského]], [[Miloš Štefanovič|Miloša Štefanoviča]] a [[Jaroslav Vlček|Jaroslava Vlčka]].
'''Viliam Pauliny-Tóth''' ([[prídomok]]: ''de Tőre et Tóthmegyer'' / ''z Turej a Slovenského Medera'', [[pseudonym]]y: ''Amaranth'', ''Boleslav'', ''Budišovský'', ''Marek Rozmarín'', ''Lysický'', ''Miloslavín'', ''M. I. H.'', ''Mína'', ''Mydloslav'', ''Mydloslav Vechťovič'', ''Podolský'', ''Rozmarín'', ''V. Miloslavín'', ''V. Podolský''; * [[3. jún]] [[1826]], [[Senica]]{{--}}† [[6. máj]] [[1877]], [[Martin (mesto)|Martin]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[politik]], [[básnik]] a [[publicista]]; nevlastný syn [[Michal Dionýz Doležal|Michala Dionýza Doležala]], nevlastný brat [[Ľudovít Karol Doležal|Ľudovíta Karola Doležala]] a [[Eduard Alexander Doležal|Eduarda Alexandra Doležala]]; otec slovenského [[spisovateľ]]a a [[ekonómia|národohospodára]] [[Žigmund Pauliny-Tóth|Žigmunda Pauliny-Tótha]], svokor [[Matúš Dula|Matúša Dulu]], [[Štefan Hrušovský|Štefana Hrušovského]], [[Miloš Štefanovič|Miloša Štefanoviča]] a [[Jaroslav Vlček|Jaroslava Vlčka]].


== Životopis ==
== Životopis ==
Pochádzal z rodiny [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelického]] [[farár]]a Fridricha Viliama Paulinyho a jeho manželky Kristíny Dedinskej. Ako polosirota vyrastal u príbuzných v [[Zemianske Podhradie|Zemianskom Podhradí]]. Jeho matka sa v roku [[1837]] znovu vydala za [[Michal Dionýz Doležal|Michala Dionýza Doležala]], a tak sa s ňou presťahoval k otčimovi do [[Modra|Modry]]. Vzdelanie získaval v [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]], [[Senica|Senici]], [[Komárno|Komárne]], [[Modra|Modre]] a napokon na lýceu v [[Bratislava|Bratislave]]. Pobyt v [[Bratislava|Bratislave]] a štúdium pod vplyvom [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] ovplyvnili celú jeho literárnu činnosť, no i zmýšľanie.
Pochádzal z rodiny [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelického]] [[farár]]a Fridricha Viliama Paulinyho a jeho manželky Kristíny Dedinskej. Ako polosirota vyrastal u príbuzných v [[Zemianske Podhradie|Zemianskom Podhradí]]. Jeho matka sa v roku [[1837]] znovu vydala za [[Michal Dionýz Doležal|Michala Dionýza Doležala]], a tak sa s ňou presťahoval k otčimovi do [[Modra|Modry]]. Vzdelanie získaval v [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]], [[Senica|Senici]], [[Komárno|Komárne]], [[Modra|Modre]] a napokon na lýceu v [[Bratislava|Bratislave]]. Pobyt v [[Bratislava|Bratislave]] a štúdium pod vplyvom [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] ovplyvnili celú jeho literárnu činnosť, no i zmýšľanie.


Pracoval ako vychovávateľ v šľachtickej rodine, čo mu umožnilo stretnúť sa s [[Ján Rotarides|Jánom Rotaridesom]] a [[Janko Kráľ|Jankom Kráľom]]. Neskôr sa stal profesorom na lýceu v [[Kremnica|Kremnici]]. Krátko pôsobil v [[Ľudovít Košut|košutovskej]] armáde, z ktorej čoskoro dezertoval a v roku [[1849]] sa stal dôstojníkom [[Slovensko|slovenského]] povstaleckého vojska. Po revolúcii pracoval ako úradník na viacerých miestach. V roku 1855 Viliama Paulinyho v Kečkeméte adoptoval bezdetný strýko jeho snúbenice Vilmy Tóth. Vtedy k svojmu priezvisku pripojil aj priezvisko manželkinho rodu – Tóth de Tőre et Tóthmegyer (Tóth z Turej a Slovenského Medera). Žil v [[Budín]]e, [[Skalica (mesto)|Skalici]] a po smrti [[Karol Kuzmány|Karola Kuzmányho]] sa presťahoval do [[Martin (mesto)|Martina]], kde sa stal úradujúcim podpredsedom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a vedúcou osobnosťou slovenského politického života. Zaslúžil sa o vznik [[Gymnázium Viliama Paulinyho - Tótha|martinského gymnázia]] a [[Kníhtlačiarenský účastinársky spolok|Kníhtlačiarenského účastinárskeho spolku]]. V rokoch [[1871]] – [[1874]] bol zodpovedným redaktorom [[Národnie noviny|Národných novín]], v ktorých taktiež publikoval svoje práce. Po zatvorení [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] sa spolu s [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefom Miloslavom Hurbanom]] snažil intervenovať vo [[Viedeň|Viedni]].
Pracoval ako vychovávateľ v šľachtickej rodine, čo mu umožnilo stretnúť sa s [[Ján Rotarides|Jánom Rotaridesom]] a [[Janko Kráľ|Jankom Kráľom]]. Neskôr sa stal profesorom na lýceu v [[Kremnica|Kremnici]]. Krátko pôsobil v [[Ľudovít Košut|košutovskej]] armáde, z ktorej čoskoro dezertoval a v roku [[1849]] sa stal dôstojníkom [[Slovensko|slovenského]] povstaleckého vojska. Po revolúcii pracoval ako úradník na viacerých miestach. V roku 1855 Viliama Paulinyho v Kečkeméte adoptoval bezdetný strýko jeho snúbenice Vilmy Tóth. Vtedy k svojmu priezvisku pripojil aj priezvisko manželkinho rodu – ''Tóth de Tőre et Tóthmegyer'' (Tóth z Turej a Slovenského Medera). Žil v [[Budín]]e, [[Skalica (mesto)|Skalici]] a po smrti [[Karol Kuzmány|Karola Kuzmányho]] sa presťahoval do [[Martin (mesto)|Martina]], kde sa stal úradujúcim podpredsedom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a vedúcou osobnosťou slovenského politického života. Zaslúžil sa o vznik [[Gymnázium Viliama Paulinyho - Tótha|martinského gymnázia]] a [[Kníhtlačiarenský účastinársky spolok|Kníhtlačiarenského účastinárskeho spolku]]. V rokoch [[1871]] – [[1874]] bol zodpovedným redaktorom [[Národnie noviny|Národných novín]], v ktorých taktiež publikoval svoje práce. Po zatvorení [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] sa spolu s [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefom Miloslavom Hurbanom]] snažil intervenovať vo [[Viedeň|Viedni]].
Bol prvým predsedom Slovenskej Národnej Strany založenej v roku [[1871]] až do roku [[1875]].
Bol prvým predsedom Slovenskej Národnej Strany založenej v roku [[1871]] až do roku [[1875]].


Riadok 23: Riadok 23:


== Dielo ==
== Dielo ==
[[Súbor:Martin 9985.jpg|thumb|200px|Hrob na [[Národný cintorín|Národnom cintoríne]] v Martine]]
[[Súbor:Martin 9985.jpg|náhľad|Hrob na [[Národný cintorín|Národnom cintoríne]] v Martine]]


* [[1848]] – ''Vek slobody a premeny najnovšie'', politicko-agitačná brožúra
* [[1848]] – ''Vek slobody a premeny najnovšie'', politicko-agitačná brožúra

Verzia z 08:50, 19. apríl 2018

Viliam Pauliny-Tóth
slovenský politik, básnik a publicista
Viliam Pauliny-Tóth
Narodenie3. jún 1826
Senica, Rakúske cisárstvo
Úmrtie6. máj 1877 (50 rokov)
Martin, Rakúsko-Uhorsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Viliam Pauliny-Tóth
Pamätná tabuľa v Martine

Viliam Pauliny-Tóth (prídomok: de Tőre et Tóthmegyer / z Turej a Slovenského Medera, pseudonymy: Amaranth, Boleslav, Budišovský, Marek Rozmarín, Lysický, Miloslavín, M. I. H., Mína, Mydloslav, Mydloslav Vechťovič, Podolský, Rozmarín, V. Miloslavín, V. Podolský; * 3. jún 1826, Senica – † 6. máj 1877, Martin) bol slovenský politik, básnik a publicista; nevlastný syn Michala Dionýza Doležala, nevlastný brat Ľudovíta Karola Doležala a Eduarda Alexandra Doležala; otec slovenského spisovateľa a národohospodára Žigmunda Pauliny-Tótha, svokor Matúša Dulu, Štefana Hrušovského, Miloša Štefanoviča a Jaroslava Vlčka.

Životopis

Pochádzal z rodiny evanjelického farára Fridricha Viliama Paulinyho a jeho manželky Kristíny Dedinskej. Ako polosirota vyrastal u príbuzných v Zemianskom Podhradí. Jeho matka sa v roku 1837 znovu vydala za Michala Dionýza Doležala, a tak sa s ňou presťahoval k otčimovi do Modry. Vzdelanie získaval v Novom Meste nad Váhom, Senici, Komárne, Modre a napokon na lýceu v Bratislave. Pobyt v Bratislave a štúdium pod vplyvom Ľudovíta Štúra ovplyvnili celú jeho literárnu činnosť, no i zmýšľanie.

Pracoval ako vychovávateľ v šľachtickej rodine, čo mu umožnilo stretnúť sa s Jánom Rotaridesom a Jankom Kráľom. Neskôr sa stal profesorom na lýceu v Kremnici. Krátko pôsobil v košutovskej armáde, z ktorej čoskoro dezertoval a v roku 1849 sa stal dôstojníkom slovenského povstaleckého vojska. Po revolúcii pracoval ako úradník na viacerých miestach. V roku 1855 Viliama Paulinyho v Kečkeméte adoptoval bezdetný strýko jeho snúbenice Vilmy Tóth. Vtedy k svojmu priezvisku pripojil aj priezvisko manželkinho rodu – Tóth de Tőre et Tóthmegyer (Tóth z Turej a Slovenského Medera). Žil v Budíne, Skalici a po smrti Karola Kuzmányho sa presťahoval do Martina, kde sa stal úradujúcim podpredsedom Matice slovenskej a vedúcou osobnosťou slovenského politického života. Zaslúžil sa o vznik martinského gymnázia a Kníhtlačiarenského účastinárskeho spolku. V rokoch 1871 – 1874 bol zodpovedným redaktorom Národných novín, v ktorých taktiež publikoval svoje práce. Po zatvorení Matice slovenskej sa spolu s Jozefom Miloslavom Hurbanom snažil intervenovať vo Viedni. Bol prvým predsedom Slovenskej Národnej Strany založenej v roku 1871 až do roku 1875.

Tvorba

Svojou tvorbou sa radí do tzv. memorandovo-matičného obdobia. V Budíne vydával časopis Černokňažník a Sokol, neskôr vo vydávaní pokračoval v Skalici. Okrem toho pracoval ako redaktor v Matici slovenskej a redigoval jej časopis Letopis. Vo svojich dielach sa venoval propagácii ideálov a bojoval nimi za národné a sociálne práva. Viaceré z jeho revolučných básní časom zľudoveli (Falošná milovnica, Slovenčina). V oblasti prózy sa venoval písaniu noviel, poviedok a ďalších krátkych útvarov, ktoré sa vyznačujú svojim dokumentárnym pohľadom sa spoločnosť a politické dianie. Niektoré diela tiež dopĺňajú aj udalosti z jeho vlastného života, alebo ide o diela, v ktorých podáva obraz o živote svojich súpútnikov (napr. Ľudovít Štúr). Okrem vlastnej tvorby sa venoval aj prekladom literatúry z ruštiny (Ivan Sergejevič Turgenev, Alexander Sergejevič Puškin), nemčiny, francúzštiny či maďarčiny. Okrem prekladov uverejnil aj niekoľko adaptácií divadelných hier zahraničných autorov (Ede Szigligeti, Roderich Benedix, Aleksander Fredro a i.). Okrem poézie a krátkych próz tiež publikoval množstvo článkov a novinárskych seriálov.

Dielo

Hrob na Národnom cintoríne v Martine
  • 1848 – Vek slobody a premeny najnovšie, politicko-agitačná brožúra
  • 1850 – Zlatý prsteň, epická historická povesť, jeho zrejme najrozsiahlejšie dielo
  • 1862 – Trinásta pieseň
  • 1862 – Škola života
  • 1862 – Kocúrkovský bál, veselohra
  • 1862 – Ľudská komédia, 10-dielna alegorická básnická dráma napísaná v predvečer revolúcie roku 1846
  • 1862 / 1863 – Jánošík, 2 diely
  • 1864 – Náš človek
  • 1865 – Politika oportunity
  • 1865 – Slovenský Vlastimil alebo meru otázok a odpovedí o terajších záležitostiach národa slovenského, predvolebná inštrukcia
  • 1865 – Kráľova žena, historická poviedka
  • 1866 – Dvaja Justhovci
  • 1866 – Kyčina, historická poviedka
  • 1866 – Staré i nové piesne Viliama Podolského, súbor poézie
  • 1866 / 1870 – Besiedky, 4-dielny súbor jeho pôvodnej i preloženej poézie
  • 1867 – Slovenský pravopis
  • 1867 – Pansláv, veselohra
  • 1867 – Tatarský plen, historická poviedka
  • 1868 – Trenčiansky Matúš, historická poviedka
  • 1870 – Volebné rozpomienky
  • 1870 – Tri dni zo Štúrovho života, biografická próza
  • 1870 – Listy ku slovenskému Tomášovi
  • 1872 – Listy k židom
  • 1876 – Slovenské bájeslovie, vedecká práca
  • 1877 – Básne Viliama Paulinyho-Tótha, zbierka básní, ktorú pripravila jeho dcéra Mária a vyšla až po jeho smrti

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Viliam_Pauliny-Tóth&oldid=6660510“