Štefan VII.: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnené informácie + zdroj.
ref
Riadok 34: Riadok 34:


Vďaka Maroziinmu vplyvu boli Štefanove kroky úplne podriadené jej záujmom a jeho činnosť sa obmedzila iba na úkony prísne duchovného charakteru. Správ o nich je však veľmi málo a aj vzhľadom na krátkosť Štefanovho pontifikátu sa objavili iba záznamy týkajúce sa rozšírení privilégií pre niektoré kláštory v [[Taliansko|Taliansku]] a vo [[Francúzsko|Francúzsku]].
Vďaka Maroziinmu vplyvu boli Štefanove kroky úplne podriadené jej záujmom a jeho činnosť sa obmedzila iba na úkony prísne duchovného charakteru. Správ o nich je však veľmi málo a aj vzhľadom na krátkosť Štefanovho pontifikátu sa objavili iba záznamy týkajúce sa rozšírení privilégií pre niektoré kláštory v [[Taliansko|Taliansku]] a vo [[Francúzsko|Francúzsku]].

== Referencie ==
{{referencie}}


== Zdroje ==
== Zdroje ==
Riadok 45: Riadok 48:


{{Pápeži}}
{{Pápeži}}



[[Kategória:Úmrtia 15. marca]]
[[Kategória:Úmrtia 15. marca]]

Verzia z 11:21, 24. apríl 2018

Štefan VII. (VIII.)
125. rímsky biskup
Štefan VII.
Funkcie a tituly
Pontifikát
december 928 – 15. marec 931
Predchodca Lev VI. Ján XI. Nástupca
Biografické údaje
Rodné menoStephanus de Gabrielli
Narodenie?
Rím, Pápežský štát
Úmrtie15. marec 931
Rím, Pápežský štát
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Pápež
Voľbadecember 928
Odkazy
Štefan VII. na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Štefan VII.
Kompletný zoznam pápežov

Štefan VII. (VIII.) (lat. Stephanus Septimus (Octavus)), vl. menom Stephanus de Gabrielli (* ? - † 15. marec 931, Rím) bol 125. rímsky pápež (v období rokov 928 - 931). Pontifikát Štefana VII. spadá do obdobia, ktoré cirkevná história pozná pod označením „temné storočie“.

V decembri 928 alebo januári 929 bol povýšený kardinál od sv. Anastázie Štefan VIII. (VII.). Jeho otec bol riman Teudemund. Od svetskej vlády bol úplne odstavený. Marozia v roku 929 ovdovela, povýšila sa sama na rímsku senátorku a patrícijku a strhla na seba všetkú moc a vládu. Pápež bol odsúdený na mlčanie a na život v duchovnom úrade. Kronikár o ňom zapísal: "Dokonal svoje dni v zbožnosti a tichosti."[1] Z jeho pontifikátu sa zachovali listiny, ktoré sa zaoberali majetkami niektorých opátstiev. Štefan bol pápežom 2 roky, 1 mesiac a 12 dní. Zomrel vo februári alebo marci v roku 931. Je pochovaný v bazilike sv. Petra.

Historické záznamy o tomto pápežovi sú mimoriadne skromné. Podobne ako ďalší pontifikovia obdobia začiatku 10. storočia (Anastáz III., Lando a Štefanov nástupca Ján XI.) bol aj Stephanus na pápežský stolec dosadený vďaka všemocnej rímskej senátorke Marozii. Bolo jasné, že jeho zvolenie je iba dočasným riešením do doby, kým nebude pripravený nastúpiť Maroziin syn Johannes (ako pápež Ján XI.).

Vďaka Maroziinmu vplyvu boli Štefanove kroky úplne podriadené jej záujmom a jeho činnosť sa obmedzila iba na úkony prísne duchovného charakteru. Správ o nich je však veľmi málo a aj vzhľadom na krátkosť Štefanovho pontifikátu sa objavili iba záznamy týkajúce sa rozšírení privilégií pre niektoré kláštory v Taliansku a vo Francúzsku.

Referencie

  1. ALBERTI, Páter. Dějiny papežů. I.. vyd. Přerov : Přerov, 1932. S. 189..

Zdroje


Predchodca:
Lev VI.
Pápežský znak Pápež
Štefan VII.
(zoznam)
Pápežský znak Nástupca:
Ján XI.