Veľký Meder: Rozdiel medzi revíziami
doplnenie |
→Obyvateľstvo: aktuálne údaje zo sčítania 2011 |
||
Riadok 94: | Riadok 94: | ||
V čase panovania kniežaťa [[Gejza I.|Gejzu I.]] (970{{--}}997) sa prechodné bydlisko kmeňov zmenilo na stálu usadlosť, čo v dejinách meste považujeme za dôležitú historickú udalosť. Prvými obyvateľmi boli pravdepodobne jazdci z ozbrojeného sprievodu panovníka. Presný rok ich usadenia nepoznáme. V listine [[Belo IV.|Bélu IV.]] z roku [[1268]] (''Nagy diploma''{{--}}''Veľký diplom'') je mesto spomenuté pod menom ''Villa Meger''. Toto pomenovanie poukazuje na to, že to bola významná, obývaná usadlosť. V listine sa ďalej uvádza, že vlastníkom mesta je [[comes]] Parabuch, ktorý časť svojich majetkov odovzdal synovi Izsopovi. Odtiaľ pochádza meno obce [[Ižop]]. ''Veľký diplom'' z roku 1268 je prvou známou, uchovanou kráľovskou listinou z histórie Veľkého Medera a čas jeho vzniku je datovaný od tohto roku. V roku [[1998]] bolo teda 730. výročie vzniku. |
V čase panovania kniežaťa [[Gejza I.|Gejzu I.]] (970{{--}}997) sa prechodné bydlisko kmeňov zmenilo na stálu usadlosť, čo v dejinách meste považujeme za dôležitú historickú udalosť. Prvými obyvateľmi boli pravdepodobne jazdci z ozbrojeného sprievodu panovníka. Presný rok ich usadenia nepoznáme. V listine [[Belo IV.|Bélu IV.]] z roku [[1268]] (''Nagy diploma''{{--}}''Veľký diplom'') je mesto spomenuté pod menom ''Villa Meger''. Toto pomenovanie poukazuje na to, že to bola významná, obývaná usadlosť. V listine sa ďalej uvádza, že vlastníkom mesta je [[comes]] Parabuch, ktorý časť svojich majetkov odovzdal synovi Izsopovi. Odtiaľ pochádza meno obce [[Ižop]]. ''Veľký diplom'' z roku 1268 je prvou známou, uchovanou kráľovskou listinou z histórie Veľkého Medera a čas jeho vzniku je datovaný od tohto roku. V roku [[1998]] bolo teda 730. výročie vzniku. |
||
== Obyvateľstvo == |
== Obyvateľstvo == |
||
=== Národnostné zloženie ( |
=== Národnostné zloženie (2011) === |
||
*Slováci{{--}} |
*Slováci{{--}}14,0 %, Maďari{{--}}75,6 %, Česi{{--}}0,9 %, Rómovia{{--}}0,5 % a iní <ref name=MOS>{{MOŠ/MIS|501522}}</ref> |
||
=== Náboženské zloženie (2001) === |
=== Náboženské zloženie (2001) === |
Verzia z 07:02, 4. jún 2018
Veľký Meder | |
Nagymegyer | |
mesto | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Trnavský kraj |
Okres | Dunajská Streda |
Región | Podunajsko |
Nadmorská výška | 112 m n. m. |
Súradnice | 47°51′23″S 17°46′14″V / 47,856389°S 17,770556°V |
Rozloha | 55,55 km² (5 555 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 8 301 (31. 12. 2022) [2] |
Hustota | 149,43 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1268 |
Primátor | Samuel Lojkovič[3] (nezávislý) |
PSČ | 932 01 |
ŠÚJ | 501522 |
EČV (do r. 2022) | DS |
Tel. predvoľba | +421-31 |
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Komárňanská 207/9 932 01 Veľký Meder |
E-mailová adresa | poslať email |
Telefón | 031 / 555 22 01 |
Fax | 031 / 555 24 25 |
Poloha mesta na Slovensku
| |
Interaktívna mapa mesta
| |
Wikimedia Commons: Veľký Meder | |
Webová stránka: velkymeder.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Veľký Meder (maď. Nagymegyer, 1948 – 1990 Čalovo[4]) je mesto na Slovensku ležiace v okrese Dunajská Streda v Trnavskom kraji.
Polohopis
Mesto leží v južnej časti Žitného ostrova, len asi 8 km severne od Dunaja a maďarskej hranice. Od Dunajskej Stredy je vzdialené 20 km juhovýchodne, od Komárna 32 km západne a Győr leží len 25 km južne. Križuje sa tu cesta I/13, I/63 a II/561, dôležitú úlohu zohráva aj železničná trať Bratislava – Komárno.
Vodné plochy
- Štrkovisko, Tisota
Dejiny
Z územia Veľkého Medera sa našli doklady osídlenia kultúry s lineárnou keramikou a želiezovskej skupiny, ďalej osídlenia v starej bronzovej dobe, a najmä germánske sídlisko zo starej aj mladej rímskej doby.
Pomenovanie usadlosti (Marthamagor 1239, Villa Meger 1268 ,Marchamagyar 1298, neskôr Mogor, Megere a podobne) je zložené zo slovanského slova Marča (k osobnému menu Marek) a slova maďar(ský). Fakt, že bolo v názve treba použiť slovo maďarský poukazuje na to, že osada pod týmto názvom vznikla ako maďarská osada v nemaďarskom, teda slovenskom prostredí.[5] Pôvodní slovanskí obyvatelia (osady a/alebo jej okolia) boli teda nútení podrobiť sa starým Maďarom [Dvořák 89].
Veľké jazerá, rieky a potoky obklopujúce mesto, núkali dobré podmienky na rybárčenie, kopcovité okolie mesta zase na pestovanie poľnohospodárskych plodín a chovu zvierat. Obranyschopnosť novej usadlosti a bezpečnosť obyvateľstva zaručovali i tri avarské zemné hrady, ktoré poznali pod menom „avargyűrű” (avarský prsteň) či „tatárhányás” (tatársky vrch)
V čase panovania kniežaťa Gejzu I. (970 – 997) sa prechodné bydlisko kmeňov zmenilo na stálu usadlosť, čo v dejinách meste považujeme za dôležitú historickú udalosť. Prvými obyvateľmi boli pravdepodobne jazdci z ozbrojeného sprievodu panovníka. Presný rok ich usadenia nepoznáme. V listine Bélu IV. z roku 1268 (Nagy diploma – Veľký diplom) je mesto spomenuté pod menom Villa Meger. Toto pomenovanie poukazuje na to, že to bola významná, obývaná usadlosť. V listine sa ďalej uvádza, že vlastníkom mesta je comes Parabuch, ktorý časť svojich majetkov odovzdal synovi Izsopovi. Odtiaľ pochádza meno obce Ižop. Veľký diplom z roku 1268 je prvou známou, uchovanou kráľovskou listinou z histórie Veľkého Medera a čas jeho vzniku je datovaný od tohto roku. V roku 1998 bolo teda 730. výročie vzniku.
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie (2011)
- Slováci – 14,0 %, Maďari – 75,6 %, Česi – 0,9 %, Rómovia – 0,5 % a iní [6]
Náboženské zloženie (2001)
- rímskokatolíci – 57,40 %, reformovaní (kalvíni) – 22,64 %, bez vyznania – 15,13 %, evanjelici a. v. – 2,23 %, gréckokatolíci – 0,13 % a iní[6]
Kultúra a zaujímavosti
Stavby
- Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša z roku 1900.
- Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1910.
Pomníky
Socha Bélu Bartóka, pomník hrdinov I. a II. svetovej vojny.
Rekreácia
Termálpark Veľký Meder
Termálpark Veľký Meder je obkolesený 100 ha lesoparkom sa nachádza 10 km od maďarských hraníc a 65 km od Bratislavy. Krytý rekreačný komplex je otvorený celý rok medzi 9.00 a 21.00 h. Vodná plocha krytého bazéna má atypický tvar s rozlohu 300 m² a hĺbkou 1,3 m. Nachádza sa tu aj polokrytý sedací bazén s vyššou teplotou vody.
Vo všetkých bazénoch je termálna voda s teplotou 27 - 38 °C, vhodná na liečenie ochorení kĺbov, chrbtice a svalstva. Tento komplex okrem bazénov ďalej ponúka návštevníkom perličkový kúpeľ, masáž, solárium, saunový svet, bioptron liečbu, kozmetický salón, samoobslužnú reštauráciu a bar. V lete je k dispozícii 8 bazénov, reštaurácie, občerstvenia, športové vyžitie pre deti i dospelých. Ubytovanie sa je priamo v areáli.
Partnerské mestá
Galéria
-
Termálpark
-
Socha Bélu Bartóka
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
- ↑ MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
- ↑ STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku I. 2. vyd. Bratislava : Národné literárne centrum-Dom slovenskej literatúry, 1999. 485 s. (Svedectvá; zv. 15.) ISBN 80-88878-49-7. S. 243 – 244. ; STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku II. 2. vyd. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2004. 533 s. ISBN 80-88878-89-6. S. 280.
- ↑ a b MOŠ/MIS
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľký Meder