Vladimír Krčméry: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Riadok 77: Riadok 77:
| miesto =
| miesto =
| jazyk = slovenský
| jazyk = slovenský
}}</ref> Od roku 1995 pôsobil ako vysokoškolský pedagóg a poverený dekan [[Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity|Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity]]. Pôsobil ako profesor farmakológie na [[Univerzite Brno]], v Českej republike (od roku 1997). V rokoch 1998 – 2001
}}</ref> Od roku 1995 pôsobil ako vysokoškolský pedagóg a poverený dekan [[Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity|Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity]]. Pôsobil ako profesor farmakológie na [[Univerzite Brno]], v Česku (od roku 1997). V rokoch 1998 – 2001
<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Osobnosti OZ
| priezvisko = Osobnosti OZ
Riadok 341: Riadok 341:
Profesor Krčméry založil na Slovensku Trnavskú univerzitu v Trnave, která získala vďaka zloženiu jej akademickej obce možnosť postgraduálneho štúdia a habilitačné práva v študijných programoch Ošetrovateľstvo a Sociálna práca. Vladimír Krčméry pôsobil ako profesor medicíny na Trnavskej univerzite, na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce (od roku 1996). Bol tiež povereným dekanom Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity od roku 1995.
Profesor Krčméry založil na Slovensku Trnavskú univerzitu v Trnave, která získala vďaka zloženiu jej akademickej obce možnosť postgraduálneho štúdia a habilitačné práva v študijných programoch Ošetrovateľstvo a Sociálna práca. Vladimír Krčméry pôsobil ako profesor medicíny na Trnavskej univerzite, na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce (od roku 1996). Bol tiež povereným dekanom Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity od roku 1995.
<br />
<br />
Pôsobil ako profesor farmakológie na Univerzite Brno, na Lekárskej fakulte v Českej republike (od roku 1997).
Pôsobil ako profesor farmakológie na Lekárskej fakulte na Univerzite Brno v Česku (od roku 1997).
<br />
<br />
V rokoch 1998{{--}}2001 pôsobil ako profesor zdravotníckeho manažmentu a administratívy na University of Scranton, Panuska School of Professional Studies.
V rokoch 1998{{--}}2001 pôsobil ako profesor zdravotníckeho manažmentu a administratívy na University of Scranton, Panuska School of Professional Studies.
Riadok 405: Riadok 405:


=== Vyžiadané hosťovanie ako profesor ===
=== Vyžiadané hosťovanie ako profesor ===
* 1997 – 2000 – Interná medicína, Univerzita Brno, Česká republika
* 1997 – 2000 – Interná medicína, Univerzita Brno, Česko
* 1988 – Zdravotnícky manažment a administratíva – Univerzity of Scranton, PA
* 1988 – Zdravotnícky manažment a administratíva – Univerzity of Scranton, PA
* Katolícka univerzita v Ríme
* Katolícka univerzita v Ríme

Verzia z 09:26, 5. august 2018

Vladimír Krčméry
slovenský infektológ a onkológ, vysokoškolský pedagóg
Vladimír Krčméry
Narodenie23. júl 1960 (63 rokov)
Bratislava, Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Vladimír Krčméry

Prof. MUDr. Vladimír Krčméry DrSc. (* 23. júl 1960, Bratislava) je slovenský lekár, vedec – odborník na tropickú medicínu, infektológiu, onkológiu, vysokoškolský pedagóg, zakladateľ zdravotníckych, sociálnych zariadení a zahraničných humanitárnych misií v krajinách tretieho sveta.[1]

Je zriaďovateľom VŠZaSP sv. Alžbety, bol rektorom a štatutárnym zástupcom súkromnej Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave (2002) do konca roku 2013. Ministerstvo zdravotníctva SR v roku 2007 zriadilo na jeho podnet Národné referenčné centrum pre tropické choroby v Bratislave ako špecializované pracovisko ÚVZ SR na VŠZaSP svätej Alžbety v Bratislave.[2] Od 15. marca 2017 je opäť rektorom školy.[3]

Životopis

Prof. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc., FRSP, FACP, FRCP., Dr.h.c. mult. sa narodil v Bratislave v rodine vedca a lekárky. V roku 1985 absolvoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Postgraduálne vzdelanie získal na Slovensku a na univerzitách v zahraničí – v USA, v Česku a v Spojenom kráľovstve. Získal dva čestné doktoráty – Dr. h. c.: na americkej súkromnej katolícko-jezuitskej univerzite v Scrantone (2007) [4] a na Jihočeskej univerzite v Českých Budějoviciach (2006, v odbore „verejné zdravotníctvo“). [5] Profesionálne začal pôsobiť v roku 1985 na Klinike infekčných chorôb vo Fakultnej nemocnici v Bratislave. Odtiaľ odišiel pracovať do Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave, kde bol primárom Oddelenia klinickej farmakológie.

Budoval Slovenskú zdravotnícku univerzitu, Trnavskú univerzitu a nakoniec vybudoval súkromnú Vysokú školu zdravotníctva a soc. práce sv. Alžbety. V roku 1992 prišiel na podnet profesora Júliusa Kováča z lekárskej fakulty do Trnavy, aby tu obnovil Trnavskú univerzitu. Založil najskôr zdravotnícku sekciu a o dva roky aj fakultu zdravotníctva, na ktorej bol dve funkčné obdobia dekanom. Potom bol aj prorektorom a krátke obdobie aj predsedom senátu. Chcel, aby bola v Trnave univerzita s medzinárodným rozmerom. To sa mu aj čiastočne podarilo, lebo začali pôsobiť a učiť v zahraničí, v Keni. Otvoril tam s kolegami nielen humanitárne, ale aj vedecké a pedagogické projekty. Založenie súkromnej vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety bola pre profesora cesta ako vygenerovať finančné prostriedky pre medzinárodnú činnosť a zahraničné humanitárne misie, sociálne a vedecké projekty, nakoľko Trnava bola verejná vysoká škola. [6] Od roku 1995 pôsobil ako vysokoškolský pedagóg a poverený dekan Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity. Pôsobil ako profesor farmakológie na Univerzite Brno, v Česku (od roku 1997). V rokoch 1998 – 2001 [7]pracoval ako profesor zdravotníckeho manažmentu a administratívy na University of Scranton, Panuska School of Professional Studies. V roku 2002 založil neziskovú organizáciu a súkromnú Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, ktorá má viaceré detašované pracoviská – ústavy po celom Slovensku a vzdeláva študentov okrem Slovenska aj v Česku, Rumunsku, Rakúsku, Srbsku, v Afrike a ďalších krajinách v oblasti zdravotníctva, sociálnej práce, a zároveň pomáha svojimi rozvojovými projektami v krajinách tretieho sveta. Zároveň bol založený Tropický tím Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety zložený zo zdravotníkov, lekárov a sociálnych pracovníkov v roku 2002 na pôde VŠ ako nezisková organizácia. [8] Akreditáciu získala VŠZaSP sv. Alžbety v roku 2003.Už počas pôsobenia na Trnavskej univerzite vo funkcii dekana založil zahraničné zdravotnícke misie Trnavskej univerzity. Profesor začal pracovať pre chudobných ešte ako dekan Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce v Trnave. Spolu s dvoma lekármi[9] otvoril prvý zahraničný projekt TU v africkej Keni. Po založení VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave začal otvárať zahraničné misie pod hlavičkou tejto súkromnej vysokej školy. Úspešný liečebno-charitatívny projekt v Kambodži – House of family – detské domovy pre deti z ulice, liečené slovenskými lekármi na HIV, založil profesor Krčméry už pod hlavičkou súkromnej VŠZaSP sv. Alžbety. Projekt sirotincov pre choré osirotené deti z ulice v Kambodži bol úplne prvý projekt Vysokej školy sv. Alžbety, ktorá vznikla 2 mesiace pred otvorením House of Smile, bol to darček prvej posádky k vzniku novej školy, a výrazne ovplyvnil jej charakter. Za 12 rokov má už 101 projektov, ale prvý je len jeden a ten je vždy prvý a to je klinika sv. Maxa Kolbeho – House of family.[10]Donedávna Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety participovala na 72 rozvojových projektoch v dvadsiatich piatich krajinách sveta. Vysoká škola svätej Alžbety ošetrí ročne 50 tisíc chudobných.[11] Na zahraničných misiách Univerzity sv. Alžbety a takisto v sociálnych zariadeniach na Slovensku, ktoré otvorila VŠZaSP sv. Alžbety a v spolupracujúcich zdravotníckych zariadeniach – nemocniciach majú študenti tejto školy možnosť vykonávať letnú či povinnú prax v odbore, ktorý študujú.

V roku 2006 sa syn vtedajšieho predsedu SNS Jána Slotu, Ján Slota mladší vrátil z afrického Beninu nakazený maláriou a ležal v nemocnici v ohrození života (umelý spánok a dýchanie za pomoci prístrojov).[12] Lekári a novinári, ktorí medializovali tento prípad ťažkého priebehu malárie u Jána Slotu mladšieho sa obrátili na profesora Krčméryho ako na odborníka na tropickú medicínu s prosbou o pomoc, následne profesor Krčméry priniesol zo zahraničia špeciálne lieky na maláriu, ktoré na Slovensku neboli dostupné a ktoré Jánovi Slotovi mladšiemu zachránili život. Zásoby antimalarík ani vedomosti slovenských lekárov neboli dostatočné a táto oblasť nebola pred vznikom Národného referenčného centra na Slovensku dostatočne pokrytá.[13] Problémy s liečbou malárie na Slovensku boli hlavnými dôvodmi na zriadenie Národného referenčného centra pre tropické choroby na Slovensku v Bratislave v roku 2007. Národné referenčné centrum pre tropické choroby, ktoré vzniklo na bratislavskej súkromnej Vysokej škole zdravotníctva a sociálnych služieb sv. Alžbety, by sa malo oprieť o znalosti expertov získané v trópoch.[14]

Od februára roku 2007 bol profesor V.Krčméry oficiálne ustanovený za rektora VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave.[15] V decembri roku 2008 odstúpil z pozície rektora VŠZaSP sv. Alžbety na protest proti ministrovi školstva Jánovi Mikolajovi (SNS), ktorý zverejňoval informácie o vysokej škole ešte pred ukončením previerok – komplexnej akreditácie. Minister Mikolaj kritizoval pomer denných a externých študentov, nedostatky v pracovných úväzkoch zamestnancov a nahlásených garantov, ktorí boli okrem VŠZaSP sv. Alžbety garantmi študijných programov aj na iných školách. [16] Minister školstva chcel zmeniť štatút VŠZaSP na odbornú vysokú školu, hoci v roku 2008 Akreditačná komisia ministerstva školstva SR na základe komplexnej akreditácie odporučila VŠZaSP sv. Alžbety zaradiť medzi slovenské univerzity. VŠZaSP sv. Alžbety sa tak mala stať prvou slovenskou súkromnou univerzitou.[17] Vo funkcii rektora profesora Krčméryho nahradil doc. MUDr. Marián Karvaj. Po tom, čo sa v roku 2010 Marián Karvaj rozhodol prijať ponuku na funkciu riaditeľa FnSP v Nových Zámkoch a rezignoval na funkciu rektora, bol v decembri 2010 Vladimír Krčméry Akademickým senátom VŠZaSP sv. Alžbety znovu zvolený, a začiatkom roka 2011 prezidentom SR opätovne uvedený do funkcie rektora VŠZaSP sv. Alžbety. Pôsobí aj ako poradca ministerstva zdravotníctva SR.

Je ženatý; s manželkou Teréziou, ktorá je tiež lekárka, má štyri deti. Je veriaci človek, dlhodobo sa verejne angažuje za práva nenarodených detí.Počas komunistického režimu aktívne pôsobil v cirkevných mládežníckych hnutiach, tajne prevážal biblie a zúčastňoval sa na cirkevnom živote. Jeho strýko MUDr. Silvester Krčméry[18]bol počas komunistického režimu viacero rokov väznený kvôli svojim aktivitám laického apoštolátu a evanjelizácie medzi medikmi a robotníkmi. Vladimír Krčméry nikdy nebol členom žiadnej politickej strany počas svojho života a ani v súčasnosti nie je členom žiadnej politickej strany.

V roku 2007 a v roku 2010 bol odborným garantom – regionálnym ambasádorom protitetanového projektu medzinárodnej organizácie UNICEF na Slovensku.[19] Pri realizácii zahraničných zdravotníckych a humanitárnych projektov v krajinách tretieho sveta v Ázii, Afrike a na Haiti spolupracuje profesor Krčméry a Vysoká škola zdravotníctva a soc. práce sv. Alžbety v Bratislave dlhoročne s viacerými domácimi aj medzinárodnými inštitúciami – Ministerstvo zahraničných vecí a európskej integrácie SR , vládna organizácia SlovakAid , s Juhoafrickou katolíckou univerzitou v Keni, s Trnavskou univerzitou – Fakultou zdravotníctva a sociálnej práce, jezuitskou katolíckou Univerzitou v Scrantone, Misionárkami matky Terezy, Saleziánmi don Bosca[20], Sestrami Milosrdenstva (Írsky rehoľný rád), kanceláriami WHO, ministerstvami afrických štátov, miestnymi farnosťami, neziskovými organizáciami, OZ[21]Dobrota svätej Alžbety, mnohými občianskymi združeniami, Arcidiecéznou charitou Praha, Spoločnosťou Úsmev ako dar,[22] Lekármi bez hraníc – MSF a ďalšími.[23]

Profesor Krčméry je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií, odborných článkov, prednášal na mnohých domácich i zahraničných konferenciách a sympóziách. Plynule hovorí anglicky, nemecky, rusky, francúzsky a po taliansky.[24]

Vzdelanie

  • 1985 – Univerzita Komenského, Lekárska fakulta Bratislava, MUDr.
  • 1990 – Univerzita Komenského, Lekárska fakulta Bratislava, PhD.
  • 1991 – Londýn, FRSH
  • 1993 – DrSc.
  • 1999 – Edinburgh (Royal College of physicans), FRCP
  • 2000 – Philadelphia (American College of physicans), FACP
  • 2006 –  25. 4. – České Budějovice ČR, Dr h.c. – doctor honoris causa v odbore verejné zdravotníctvo.[25]
  • 2007 – Scranton, Dr h.c.
  • Celkom je držiteľom štyroch čestných doktorátov. Ďalšie dva čestné doktoráty Dr h.c. obdržal na Lekárskej univerzite vo Varne v Bulharsku (Medical University of Varna) a na Štátnej lekárskej univerzite v Krasnodare – Ruská federácia (Krasnodar State Medical University).

Členstvá a redakčné rady

  • Medzinárodné/zahraničné:[26]
    • Člen edičnej rady (Chemoterapy Basel 1991 – 1997)
    • Člen IATCG a IFICG EORTC 1991
    • Člen edičnej rady International Journal of Infectious Diseases, New York, od 1996 – až do súčasnosti (Mníchov)
    • Šéfredaktor Anti-infective Drugs and Chemoterapy, od 1994 až do súčasnosti
    • Člen pracovnej skupiny Európskej spoločnosti pre Biomodulácie a chemoterapiu – antimikrobiálnu odolnosť
    • ESCMID – člen komisie ESGNI (E. Bouza) a ESGAP (JV Meer)
    • člen britského Kráľovského kolégia lekárov a člen Amerického kolégia lekárov
    • Antiinfective Drugs Chemotherapy, od roku 1996 (Mníchov)
    • International Journal of Chemoterapy, 1990 – 1998 (Bazilej – New York – Tokio)
    • Medzinárodný magazín infekčných chorôb, od roku 1998 (New York)
    • Journal of chemoterapie, od roku 1999 (Florencia)
    • Acta chemotherapeutica, 1999 (Viedeň)
    • Americká mikrobiologická spoločnosť, 1993, člen (Washington)
    • Americká spoločnosť pre infekčné choroby, 1998, člen (Washington, DC)
    • Európska chemoterapeutická spoločnosť (Londýn) (FESCI)
    • Čestný pokladník Európskej spoločnosti pre Biomodulácie a chemoterapiu
  • Domáce:[26]
    • Predseda Antibiotickej komisie Národnej poisťovne
    • Člen rady ministra zdravotníctva SR
    • Predseda komisie ministerstva zdravotníctva SR pre posudzovanie antibiotík[27]

Vyžiadané hosťovanie ako profesor

  • 1997 – 2000 – Interná medicína, Univerzita Brno, Česko
  • 1988 – Zdravotnícky manažment a administratíva – Univerzity of Scranton, PA
  • Katolícka univerzita v Ríme

Čestné tituly a ocenenia

  • 1993 – Ocenenie mladého bádateľa – Montreaux, Switzerland
  • 1991 – IHS ocenenie – Boulder CO
  • 2007 – Cena literárneho fondu SAV za rok 2006, prémia za trojročný vedecký ohlas, 2. miesto v kategórii prírodné a lekárske vedy[28]
  • ocenenie Vedec roka SR za rok 1998 za zavedenie plánovanej progresívnej antiinfekčnej liečby u onkologických pacientov s komplikáciami po cystostatickej chemoterapii. Navrhol algoritmy, ktoré sa stali súčasťou európskych odporúčaní (EORTC).
  • Cena primátora mesta Bratislavy za rok 2010
  • Zlatá medaila MPSVR SR – apríl 2010 – rezortné vyznamenanie od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR – za dlhoročné rozsiahle humanitné, charitatívne a misijné aktivity v prospech ľudí v krízových životných situáciách na Slovensku a v krajinách tretieho sveta.[29]
  • november 2010 – ocenenie od združenia „Človek v ohrození“ – Cenu za prínos krízovým oblastiam sveta (za humanitárnu pomoc obyvateľom Haiti postihnutým zemetrasením).
  • 2010 – výročná cena združenia Neformálne ekonomické fórum – Hospodársky klub – „Zlatý Biatec 2010“ ako vedúca osobnosť 100-členného slovenského zdravotníckeho „Tropic Teamu“ – tropického zdravotníckeho tímu pôsobiaceho na pôde VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave.[30]
  • 2012 – Krištáľové krídlo 2011 – v kategórii filantropia za založenie skupiny lekárov a vedecko-výskumných pracovníkov s názvom Tropicteam s pôsobnosťou po celom svete.[31]
  • 2012 – Bol mu v Poľsku udelený diplom čestného profesora – prof. h. c. Professor honorificum – Vysoká škola manažmentu, Varšava, Poľsko – Warsaw Management Academy in Warsaw, Poland.[32]
  • 2013 – Kuala Lumpur, Malajzia – 4. máj 2013 – Prevzatie ocenenia za prínos v oblasti medicíny z rúk princa Malajzie Muhammada V.-eho.Muhammad V. z Kelantanu

Publikačná činnosť

  • Publikoval minimálne 10 monografií, 206 zahraničných publikácií SCI, 1097 SCI citácií[26]
  • Krčméry bol do roku 2015 (so 150 spoluautormi) autorom 334 publikácií registrovaných v databáze Scopus[33], ktoré boli citované 2910 krát. Napríklad v roku 2007, keď bol rektorom a bol publikačne najaktívnejší, mal až 27 publikácií (v priemere jedna publikácia každý druhý týždeň). Slovenská Akademická rankingová a ratingová agentúra ho zaradila medzi 4 najlepších špičkových vedcov v medicínskych vedách v roku 2008[34] s Hirschovým indexom viac ako 15 (v roku 2015 má h-index 24).

Publikácie:

  • KRČMÉRY VLADIMÍR. Antibiotiká: Mechanizmy účinku a rezistencie. [s.l.] : ALFA – SNTL, 1978. Dostupné online. S. 371.
  • KRČMÉRY VLADIMÍR, STUDENÁ MARIANA, HRICÁK VASIĽ,MARINOVÁ I.,ŠEVČÍKOVÁ Ľ.. Aktuálne farmakoterapeutiká: Glykopeptidové antibiotiká, Zväzok 9. [s.l.] : Osveta, 1996. Dostupné online. S. 69.
  • DELVECCHIO, Vito G.; KRČMÉRY, Vladimír. Applications of genomics and proteomics for analysis of bacterial biological warfare agents. [s.l.] : IOS Press, 2003. Dostupné online. ISBN 58603-343-3 Chybné ISBN. (anglicky)
  • KRČMÉRY, Vladimír a kol.. Manuál antimikróbnej terapie. [s.l.] : Osveta, 2007. ISBN 8080632625 Chybné ISBN. S. 288.
  • JÁN TURŇA, VLADIMÍR KRČMÉRY, MILAN KETTNER, MARTIN ANTAL, JOZEF AUGUSTÍN, BRUNO MUSIL. Rekombinantné DNA a biotechnológie. [s.l.] : Alfa, 1990. Dostupné online. ISBN 8005000790, 9788005000799 Chybné ISBN.
  • KRČMÉRY VLADIMÍR A KOL.. Aminoglykozidové antibiotiká. Martin : Osveta, 1995. ISBN 80-217-0592-2. S. 73.
  • KRČMÉRY VLADIMÍR, HAĽKO JOZEF. Protinádorové a protimikrobiálne antibiotiká a chemoterapeutiká. [s.l.] : Alfa, 1989.
  • KRČMÉRY VLADIMÍR ML.. Aktuálne farmakoterapeutiká IV – Antiparazitiká. Martin : Osveta Martin, 1991. Dostupné online. ISBN 80-217-0282-6.
  • KRČMÉRY VLADIMÍR ML.. Aktuálne farmakoterapeutiká XII – Monobaktámy a karbapenémy. Martin : Osveta Martin, 1997. Dostupné online. ISBN 80-217-0603-1.
  • VLADIMÍR KRČMÉRY, JAN HABER, JOZEF BUCHVALD, JOZEF LACKA, STANISLAV ŠPÁNIK. Aktuálne farmakoterapeutiká XII – Systémové antimykotiká. Martin : Osveta Martin, 1999. Dostupné online. ISBN 80-217-0603-1. S. 118.
  • KRČMÉRY VLADIMÍR, ZOSTAVOVATEĽ PROF. MUDR. MIRON ŠRAMKA,DRSC. Klinická patofyziológia. Trnava : Trnavská univerzita, 2003. ISBN 8088908833. S. 300.

Referencie

  1. Central European Doctors Help Out in Africa, Asia [online]. American International Health Alliance, jar 2005, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online. (anglicky)
  2. TASR. Nové referenčné centrum sa bude zaoberať aj diagnostikou tropických chorôb [online]. 13.3.2007, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online.
  3. Prezident vymenoval dvoch rektorov vysokých škôl [online]. Kancelária prezidenta SR, 2017-03-15, [cit. 2017-03-16]. Dostupné online.
  4. THE UNIVERSITY OF SCRANTON. Honorary Degree Recipients [online]. Scranton, Pennsylvania 18510, 2010, [cit. 2011-09-02]. Dostupné online. (anglicky)
  5. VELEMÍNSKÝ, Miloš. Jihočeská univerzita udělila přednímu světově uznávanému lékaři prof. MUDr. Vladimíru Krčmérymu, DrSc., čestný doktorát [online]. Zdravotně sociální fakulta, JU v Českých Budějovicích, 25.4.2006, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online. (česky)
  6. KAMPF, Vladimír. Psovi hodil všetky publikácie, profesúry a doktoráty. [online]. Trnavský hlas, 26.12.2011, [cit. 2013-07-20]. Dostupné online.
  7. OSOBNOSTI OZ, Najvýznamnejšie osobnosti Slovenska. Vladimír Krčméry životopis [online]. Osobnosti OZ, 2007, [cit. 2013-07-20]. Dostupné online.
  8. VŠZASP SV. ALŽBETY, Projekty. Projekty VŠZaSP svätej Alžbety. [online]. Bratislava: 2011 september, [cit. 2011-09-02]. Dostupné online.
  9. JURISTÝ, Ján. Prvý slovenský humanitárny projekt v Keni [online]. Bratislava: Verejné zdravotníctvo, 2011, [cit. 2013-07-20]. Dostupné online.
  10. Profesor Krčméry -nemohli sme sa pozerať na to, ako tie nevinné deti umierajú. [online]. Bratislava: 01.02.2015, [cit. 2015-08-19]. Dostupné online.
  11. Vysoká škola svätej Alžbety ošetrí ročne 50 tisíc chudobných. [online]. Bratislava: 22.10. 2012, [cit. 2013-01-09]. Dostupné online.
  12. S maláriou už bojuje aj ochrankár Slotu ml. [online]. Bratislava: 2006-11-25, [cit. 2014-02-12]. Dostupné online.
  13. Nové referenčné centrum sa bude zaoberať aj diagnostikou tropických chorôb. [online]. Bratislava: TASR, 13.3. 2007, [cit. 2013-01-09]. Dostupné online.
  14. Proti tropickým chorobám by malo bojovať nové centrum. [online]. Bratislava: 13.3. 2007, [cit. 2013-01-09]. Dostupné online.
  15. Menovanie Vladimíra KRČMÉRYHO za rektora Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. [online]. Bratislava, Prezidentský palác: 1.2.2007, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online.
  16. SITA. Rektor Krčméry odstúpil na protest proti ministrovi Mikolajovi [online]. Pravda.sk, 21.12.2009, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online.
  17. SITA. VŠ SV. ALŽBETY: Vyjadrenia Mikolaja sú predčasné [online]. webnoviny.sk, 11.2.2010, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online.
  18. ÚSTAV PAMÄTI NÁRODA. Silvester Krčméry životopis [online]. Ústav pamäti národa, 2013, [cit. 2013-07-20]. Dostupné online.
  19. Hilmerová a Kramár budú bojovať proti tetanu [online]. Communication Works s.r.o, 11.3.2010, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online.
  20. VŠZASP SV. ALŽBETY – PARTN. ORGANIZÁCIE. Projekty – partnerské organizácie [online]. 2012, [cit. 2013-03-29]. Dostupné online.
  21. OZ DOBROTA SVÄTEJ ALŽBETY – ADOPCIA DETÍ NA DIAĽKU. OZ Dobrota sv. Alžbety, [cit. 2013-07-21]. Dostupné online.
  22. VYSOKÁ ŠKOLA SV. ALŽBETY – PROJEKTY – PARTNERSKÉ ORGANIZÁCIE. [Cit. 2012-08-29]. Dostupné online.
  23. Trnava: Medzinárodná konferencia hospicovej a paliatívnej starostlivosti [online]. TK KBS, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online.
  24. prof. MUDr. Vladimír Krčméry DrSc. Dr h.c. mult.. Humanum, 5 2010. Dostupné online. ISSN 1898-8431.
  25. PH – BUDNEWS.CZ. JU udělí uznávanému lékaři V. Krčmérymu čestný doktorát [online]. 2006, [cit. 2013-07-22]. Dostupné online.
  26. a b c KRČMÉRY, Vladimír. Vladimír Krčméry [online]. Občianske združenie Osobnosti.sk, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online.
  27. SEDLÁK, Jozef. Antibiotiká sú v mäse aj v iných potravinách [online]. Pravda, 11.7. 2013, [cit. 2013-07-21]. Dostupné online.
  28. SAV: Ceny Literárneho fondu za rok 2006, online
  29. UPSVAR SK. Svetový deň sociálnej solidarity – Príležitosť na slávnostné odovzdanie vyznamenaní Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny SR [online]. apríl 2010, [cit. 2013-07-20]. Dostupné online.
  30. Výsledky hlasovania členov združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub a ďalších osobností Slovenskej republiky o výročnej cene Zlatý biatec 2010, založenej v 1993. roku [online]. 28.2.2011, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online.
  31. Krištáľové krídlo si odniesli Zuzana Krónerová ale aj profesor Koza [online]. sme.sk, 2012-01-15, [cit. 2014-02-06]. Dostupné online.
  32. Dyplom Honorowego Profesora WSM dla wybitnego uczonego. [online]. 10.12.2012, [cit. 2013-01-06]. Dostupné online. (poľsky)
  33. Krčméry, Vladimír C., Vysoka skola zdravotnictva a socialnej prace sv. Alzbety, Bratislava, Bratislava, Slovakia, Author ID: 7201960494, [Cit: 09/08/2015] (anglicky) Online
  34. Záverečná správa druhej časti projektu Vedecká špička – Špičkoví vedci a ich pracoviská na Slovensku z pohľadu H-indexu, str.10., ARRA, 2008, Online