Pustovník (rod): Rozdiel medzi revíziami
překlepy opravte |
d bol |
||
| Riadok 26: | Riadok 26: | ||
| |
| |
||
}} |
}} |
||
'''''Pezophaps''''', po slovensky '''pustovník''', |
'''''Pezophaps''''', po slovensky '''pustovník''', bol rod vtáka z radu [[holubotvaré]] (Columbiformes) a čeľade [[drontovité]] (Raphidae) s jediným druhom '''pustovník krátkokrídlý''' (''Pezophaps solitaria''). |
||
Pustoník obýval suché lesy a krovinaté porasty na ostrove [[Rodrigues]] v [[Indický oceán|Indickom oceáne]] (bol to tunajší [[endemit]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
Pustoník obýval suché lesy a krovinaté porasty na ostrove [[Rodrigues]] v [[Indický oceán|Indickom oceáne]] (bol to tunajší [[endemit]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
||
Verzia z 12:46, 7. august 2018
| Pustovník krátkokrídlý | |
 Pustovník krátkokrídlý na kresbe, 1907 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Pezophaps solitaria Gmelin, 1789 | |
| Synonymá | |
| Didus solitarius Gmelin, 1788 Pezophaps solitarius (Gmelin, 1788) | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Pezophaps, po slovensky pustovník, bol rod vtáka z radu holubotvaré (Columbiformes) a čeľade drontovité (Raphidae) s jediným druhom pustovník krátkokrídlý (Pezophaps solitaria).
Pustoník obýval suché lesy a krovinaté porasty na ostrove Rodrigues v Indickom oceáne (bol to tunajší endemit).[1] Druh opísal Johann Friedrich Gmelin ako Didus solitarius, toto staršie pomenovanie je v súčasnosti hodnotené ako vedecké synonymum.[2] Pustovník krátkokrídlý bol najbližší príbuzný dronta nelietavého. Podľa analýzy DNA sa od seba línie oboch druhov rozdelili pred 25,6 miliónmi rokmi.[3] Oba druhy sa vyvíjali pravdepodobne nezávisle na sebe.
Pustovník krátkokrídlý bol vysoký podobne ako dront nelietavý, meral asi 1 m (samec cca 90 cm, samica cca 70 cm[4]), ale vzhľadom sa od dronta odlišoval menej vyvinutým zobákom a celkovo viac vyzeral ako holub. Presná podoba tohto vtáka nie je istá.[5][6] Podrobné informácie o vtákovi napísal Julien Tafforet alebo François Leguat, jedni z prvých osadníkov na ostrove. Podľa týchto správ vták vážil 40 – 50 liber, bol sfarbený prevážne svetle sivo a mal krátký ostrý zobák. Veľmi rýchlo behal, ale bol nelietavý. Pomocou krídel vytvárali tieto vtáky veľmi hlasné zvuky, ktorými si pravdepodobně vymedzovali územia. Krídla tiež slúžila ako zbraň. Počas rozmnožovania si pustovník staval hniezdo z palmových listov. Samice nakladla len 1 vajce. Živil sa rastlinnou stravou, napríklad plody paliem alebo pandánov a v žalúdku boli objavené gastrolity.[4]
Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) hodnotí druh ako vyhynutý. Na rozdiel od dronta mal pustovník chutné mäso (chutilo aj Tafforetovi[4]) a hlavne kvôli lovu nakoniec na ostrove zanikol.[6] Prežil ale celkom dlho, roku 1733 bol ešte hojný, vyhynul neskôr, asi po roku 1750. Zachovala sa rad kostrových pozostatkov vrátane celých kostier.[4][5]
Galéria
-
Rekonštrukcia vzhľadu -
Pustovník krátkokrídlý na kresbe F. Leguata -
Kresba, 1854
Referencie
- ↑ BIRDLIFE INTERNATIONAL. Pezophaps solitaria [online]. iucnredlist.org, [cit. 2018-08-07]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=2FC54A50
- ↑ SHAPIRO, Beth & kol. Flight of the Dodo. Science, 03 2002, roč. 295, čís. 5560, s. 1683–1683. ISSN 0036-8075. DOI: 10.1126/science.295.5560.1683. PMID 11872833.
- ↑ a b c d HUME, Julian P.; WALTERS, Michael. Extinct Birds. [s.l.] : A&C Black, 2012. 544 s. ISBN 978-1-4081-5861-6. (po anglicky)
- ↑ a b FULLER, Errol. Extinct Birds. NY : Facts on File, 1988. 256 s. ISBN 978-0-8160-1833-8. S. 124 – 126. (po anglicky)
- ↑ a b ELLIS, Richard. No Turning Back: The Life and Death of Animal Species. NY : Harper Perennial, 2004. ISBN 0-06-055804-0. S. 161. (po anglicky)
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pustovník (rod)
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Pustovník (rod)
