Pustovník (rod): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace
Bubamara (diskusia | príspevky)
d drobné opravy
Riadok 51: Riadok 51:
| pmid = 11872833
| pmid = 11872833
| doi = 10.1126/science.295.5560.1683
| doi = 10.1126/science.295.5560.1683
}}</ref> Oba druhy sa vyvíjali pravdepodobne nezávisle na sebe.
}}</ref> Oba druhy sa vyvíjali pravdepodobne nezávisle od seba.


Pustovník krátkokrídlý bol vysoký podobne ako dront nelietavý, meral asi 1 m (samec cca 90 cm, samica cca 70 cm<ref name="hume" />), ale vzhľadom sa od dronta odlišoval menej vyvinutým zobákom a celkovo viac vyzeral ako holub. Presná podoba tohto vtáka nie je istá.<ref name="fuller">{{Citácia knihy
Pustovník krátkokrídly bol vysoký podobne ako dront nelietavý, meral asi 1 m (samec cca 90 cm, samica cca 70 cm<ref name="hume" />), ale vzhľadom sa od dronta odlišoval menej vyvinutým zobákom a celkovo viac vyzeral ako holub. Presná podoba tohto vtáka nie je istá.<ref name="fuller">{{Citácia knihy
| priezvisko = Fuller
| priezvisko = Fuller
| meno = Errol
| meno = Errol
Riadok 84: Riadok 84:
| strany = 161
| strany = 161
| jazyk = en
| jazyk = en
}}</ref> Podrobné informácie o vtákovi napísal Julien Tafforet alebo [[François Leguat]], jedni z prvých osadníkov na ostrove. Podľa týchto správ vták vážil 40{{--}}50 [[Libra (hmotnosť)|liber]], bol sfarbený prevážne svetle sivo a mal krátký ostrý zobák. Veľmi rýchlo behal, ale bol nelietavý. Pomocou krídel vytvárali tieto vtáky veľmi hlasné zvuky, ktorými si pravdepodobně vymedzovali územia. Krídla tiež slúžila ako zbraň. Počas rozmnožovania si pustovník staval hniezdo z [[Arekotvaré|palmových]] listov. Samice nakladla len 1 [[vajce]]. Živil sa rastlinnou stravou, napríklad plody paliem alebo [[pandán]]ov a v [[žalúdok|žalúdku]] boli objavené [[gastrolit]]y.<ref name="hume">{{Citácia knihy
}}</ref> Vtáka podrobne opísali Julien Tafforet alebo [[François Leguat]], jedni z prvých osadníkov na ostrove. Podľa týchto správ vták vážil 40{{--}}50 [[Libra (hmotnosť)|liber]], mal prevážne svetlosivé sfarbenie a mal krátky ostrý zobák. Veľmi rýchlo behal, ale bol nelietavý. Pomocou krídel vytvárali vtáky veľmi hlasné zvuky, ktorými si pravdepodobne vymedzovali územia. Krídla tiež slúžili ako zbraň. Počas rozmnožovania si pustovník staval hniezdo z [[Arekotvaré|palmových]] listov. Samica naložila len jedno [[vajce]]. Živil sa rastlinnou stravou, napríklad plodmi paliem alebo [[pandán]]ov a v [[žalúdok|žalúdku]] boli objavené [[gastrolit]]y.<ref name="hume">{{Citácia knihy
| priezvisko = Hume
| priezvisko = Hume
| meno = Julian P.
| meno = Julian P.
Riadok 105: Riadok 105:
}}</ref>
}}</ref>


[[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] (IUCN) hodnotí druh ako [[vyhynutý]]. Na rozdiel od dronta mal pustovník chutné mäso (chutilo aj Tafforetovi<ref name="hume" />) a hlavne kvôli lovu nakoniec na ostrove zanikol.<ref name="Ellis" /> Prežil ale celkom dlho, roku 1733 bol ešte hojný, vyhynul neskôr, asi po roku 1750. Zachovala sa rad kostrových pozostatkov vrátane celých kostier.<ref name="hume" /><ref name="fuller" />
[[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] (IUCN) hodnotí druh ako [[vyhynutý]]. Na rozdiel od dronta mal pustovník chutné mäso (chutilo aj Tafforetovi<ref name="hume" />) a hlavne kvôli lovu nakoniec na ostrove zanikol.<ref name="Ellis" /> Prežil ale celkom dlho, roku 1733 sa ešte vyskytoval hojne, vyhynul neskôr, asi po roku 1750. Zachoval sa celý rad kostrových pozostatkov vrátane celých kostier.<ref name="hume" /><ref name="fuller" />
== Galéria ==
== Galéria ==
<gallery>
<gallery>

Verzia z 13:39, 7. august 2018

Pustovník krátkokrídlý

Pustovník krátkokrídlý na kresbe, 1907
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Pezophaps solitaria
Gmelin, 1789
Synonymá
Didus solitarius Gmelin, 1788
Pezophaps solitarius (Gmelin, 1788)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Pezophaps, po slovensky pustovník, bol rod vtáka z radu holubotvaré (Columbiformes) a čeľade drontovité (Raphidae) s jediným druhom pustovník krátkokrídlý (Pezophaps solitaria).

Pustovník obýval suché lesy a krovinaté porasty na ostrove Rodrigues v Indickom oceáne (bol to tunajší endemit).[1] Druh opísal Johann Friedrich Gmelin ako Didus solitarius, toto staršie pomenovanie je v súčasnosti hodnotené ako vedecké synonymum.[2] Pustovník krátkokrídlý bol najbližší príbuzný dronta nelietavého. Podľa analýzy DNA sa od seba línie oboch druhov rozdelili pred 25,6 miliónmi rokmi.[3] Oba druhy sa vyvíjali pravdepodobne nezávisle od seba.

Pustovník krátkokrídly bol vysoký podobne ako dront nelietavý, meral asi 1 m (samec cca 90 cm, samica cca 70 cm[4]), ale vzhľadom sa od dronta odlišoval menej vyvinutým zobákom a celkovo viac vyzeral ako holub. Presná podoba tohto vtáka nie je istá.[5][6] Vtáka podrobne opísali Julien Tafforet alebo François Leguat, jedni z prvých osadníkov na ostrove. Podľa týchto správ vták vážil 40 – 50 liber, mal prevážne svetlosivé sfarbenie a mal krátky ostrý zobák. Veľmi rýchlo behal, ale bol nelietavý. Pomocou krídel vytvárali vtáky veľmi hlasné zvuky, ktorými si pravdepodobne vymedzovali územia. Krídla tiež slúžili ako zbraň. Počas rozmnožovania si pustovník staval hniezdo z palmových listov. Samica naložila len jedno vajce. Živil sa rastlinnou stravou, napríklad plodmi paliem alebo pandánov a v žalúdku boli objavené gastrolity.[4]

Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) hodnotí druh ako vyhynutý. Na rozdiel od dronta mal pustovník chutné mäso (chutilo aj Tafforetovi[4]) a hlavne kvôli lovu nakoniec na ostrove zanikol.[6] Prežil ale celkom dlho, roku 1733 sa ešte vyskytoval hojne, vyhynul neskôr, asi po roku 1750. Zachoval sa celý rad kostrových pozostatkov vrátane celých kostier.[4][5]

Galéria

Referencie

  1. BIRDLIFE INTERNATIONAL. Pezophaps solitaria [online]. iucnredlist.org, [cit. 2018-08-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=2FC54A50
  3. SHAPIRO, Beth & kol. Flight of the Dodo. Science, 03 2002, roč. 295, čís. 5560, s. 1683–1683. ISSN 0036-8075. DOI10.1126/science.295.5560.1683. PMID 11872833.
  4. a b c d HUME, Julian P.; WALTERS, Michael. Extinct Birds. [s.l.] : A&C Black, 2012. 544 s. ISBN 978-1-4081-5861-6. (po anglicky)
  5. a b FULLER, Errol. Extinct Birds. NY : Facts on File, 1988. 256 s. ISBN 978-0-8160-1833-8. S. 124 – 126. (po anglicky)
  6. a b ELLIS, Richard. No Turning Back: The Life and Death of Animal Species. NY : Harper Perennial, 2004. ISBN 0-06-055804-0. S. 161. (po anglicky)

Iné projekty