Segedín: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Radoslav Ivan (diskusia | príspevky)
3 658 editací
d Wikilinky, pravopis
Riadok 70: Riadok 70:
| map =CsongradCounty.png
| map =CsongradCounty.png
| map_background =
| map_background =
| map_caption = Poloha mesta v rámci Maďarska.
| map_caption = Poloha mesta v rámci Maďarska
| map_locator =
| map_locator =
| map1 =
| map1 =
Riadok 95: Riadok 95:
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky]]
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky]]
| miesto = Bratislava
| miesto = Bratislava
}}</ref> ({{V jazyku|hun|Szeged}}) je s rozlohou {{km2|280.84|w}} a 162 tisíc obyvateľmi štvrtým najväčším mestom [[Maďarsko|Maďarska]]. Je hospodárskym a administratívnym centrom juhovýchodného [[Maďarsko|Maďarska]] a sídlom [[Čongrádska župa|Čongrádskej župy]].
}}</ref> ({{V jazyku|hun|''Szeged''}}) je s rozlohou {{km2|280.84|w}} a 162 tisíc obyvateľmi štvrtým najväčším mestom [[Maďarsko|Maďarska]]. Je hospodárskym a administratívnym centrom juhovýchodného Maďarska a sídlom [[Čongrádska župa|Čongrádskej župy]].


Segedínska univerzita je považovaná za najlepšiu vysokoškolskú inštitúciu v Maďarsku.<ref>[http://www.arwu.org/ Academic ranking of world universities.]</ref>
[[Segedínska univerzita]] je považovaná za najlepšiu vysokoškolskú inštitúciu v Maďarsku.<ref>[http://www.arwu.org/ Academic ranking of world universities.]</ref>


Podľa sčítania obyvateľstva z roku [[2001]] tu žilo 93,5 % [[Maďari|Maďarov]], 0,7 % [[Rómovia|Rómov]], 0,5 % [[Nemci|Nemcov]], 0,2 % [[Srbi|Srbov]], 0,2 % [[Rumuni|Rumunov]], 0,1 % [[Chorváti|Chorvátov]], 0,1 % [[Slováci|Slovákov]] a 5,9 % iných národností. [[Slováci|Slovenskú]] komunitu tu reprezentuje [[Spolok segedínskych Slovákov]] a volená [[Segedínska slovenská samospráva]].<ref>[http://www.segedinskislovaci.hu/?pgl=sk Stránky segedínskych Slovákov.]</ref>
Podľa sčítania obyvateľstva z roku [[2001]] tu žilo 93,5 % [[Maďari|Maďarov]], 0,7 % [[Rómovia|Rómov]], 0,5 % [[Nemci|Nemcov]], 0,2 % [[Srbi|Srbov]], 0,2 % [[Rumuni|Rumunov]], 0,1 % [[Chorváti|Chorvátov]], 0,1 % [[Slováci|Slovákov]] a 5,9 % iných národností. [[Slováci|Slovenskú]] komunitu tu reprezentuje [[Spolok segedínskych Slovákov]] a volená [[Segedínska slovenská samospráva]].<ref>[http://www.segedinskislovaci.hu/?pgl=sk Stránky segedínskych Slovákov.]</ref>
Riadok 105: Riadok 105:


== Dejiny ==
== Dejiny ==
Územie prvýkrát spomína už [[Ptolemaios]] v 2. polovici 2. storočia pod označením ''Partiscus'' ako významný riečny brod. Striedalo sa tu osídlenie [[Slověne|S''lovanov'']] ( Slovenov ) [[Húni|Húnov]], [[Gepidi|Gepidov]], [[Avari|Avarov]] a [[Bulhari|Bulharov]], až sa tu na konci [[9. storočie|9. storočia]] usídlili [[Maďari]], ktorí tu podľa [[Anonymova kronika|kronikára Anonyma]] pri dnešnej obci ''Ópusztaszer'' držali prvé "národné zhromaždenie". Ich vodca [[Arpád]] pridelil spravovanie okolitej krajiny náčelníkovi ''Ondovi''.
Územie prvýkrát spomína už [[Ptolemaios]] v 2. polovici 2. storočia pod označením ''Partiscus'' ako významný riečny brod. Striedalo sa tu osídlenie [[Slovania|Slovanov]] ([[Sloveni|Slovenov]]) [[Húni|Húnov]], [[Gepidi|Gepidov]], [[Avari (Stredná Ázia)|Avarov]] a [[Bulhari|Bulharov]], až sa tu na konci [[9. storočie|9. storočia]] usídlili [[Maďari]], ktorí tu podľa [[Anonymova kronika|kronikára Anonyma]] pri dnešnej obci ''Ópusztaszer'' držali prvé „národné zhromaždenie“. Ich vodca [[Arpád]] pridelil spravovanie okolitej krajiny náčelníkovi ''Ondovi''.


Prvá písomná zmienka o meste je z roku [[1183]]. Ide o listinu kráľa [[Belo III. (Uhorsko)|Bela III.]], kde sa spomína ako prístav lodí prepravujúcich po [[Dunaj]]i [[soľ]] do [[Nitra|Nitry]].<ref>[http://tip.szegedvaros.hu/index.php?option=com_static&Itemid=18&lang=8859-1 The history of the town.]</ref> Mesto prosperovalo za vlády Anjuovcov a na [[slobodné kráľovské mesto]] bolo povýšené [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmundom Luxemburským]] v roku [[1498]], kedy sa v súvislosti s [[Turci|tureckou]] hrozbou stalo pevnosťou a zhromaždiskom vojska. V rokoch [[1543]] až [[1686]] bolo súčasťou [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], kedy tu bola zavedená tradícia pestovania [[paprika|papriky]].<ref>[http://vickery.tv/acatalog/Paprika.html PAPRIKA.]</ref>
Prvá písomná zmienka o meste je z roku [[1183]]. Ide o listinu kráľa [[Belo III. (Uhorsko)|Bela III.]], kde sa spomína ako prístav lodí prepravujúcich po [[Dunaj]]i [[Chlorid sodný|soľ]] do [[Nitra|Nitry]].<ref>[http://tip.szegedvaros.hu/index.php?option=com_static&Itemid=18&lang=8859-1 The history of the town.]</ref> Mesto prosperovalo za vlády Anjuovcov a na [[slobodné kráľovské mesto]] bolo povýšené [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmundom Luxemburským]] v roku [[1498]], kedy sa v súvislosti s tureckou hrozbou stalo pevnosťou a zhromaždiskom vojska. V rokoch [[1543]] až [[1686]] bolo súčasťou [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], kedy tu bola zavedená tradícia pestovania [[paprika|papriky]].<ref>[http://vickery.tv/acatalog/Paprika.html PAPRIKA.]</ref>


V roku [[1719]] sa opäť zaradilo medzi uhorské [[slobodné kráľovské mesto|slobodné kráľovské mestá]] s privilégiami a novoudeleným mestským [[erb]]om. V roku [[1728]] sa tu odohral najväčší súdny proces s bosoráctvom v celom [[Uhorsko|Uhorsku]] vôbec. Rada mesta dala spáliť 13 podozrivých na ''Bosoráckom ostrove'' (''Boszorkánysziget'').<ref>[http://departments.kings.edu/womens_history/witch/witchlist.html List of Important Events for the Witch Hunts.]</ref> Segedín mal začiatkom [[19. storočia]] ešte početné slovenské obyvateľstvo.
V roku [[1719]] sa opäť zaradilo medzi uhorské [[slobodné kráľovské mesto|slobodné kráľovské mestá]] s privilégiami a novoudeleným mestským [[erb]]om. V roku [[1728]] sa tu odohral najväčší súdny proces s bosoráctvom v celom [[Uhorsko|Uhorsku]] vôbec. Rada mesta dala spáliť 13 podozrivých na ''Bosoráckom ostrove'' (''Boszorkánysziget'').<ref>[http://departments.kings.edu/womens_history/witch/witchlist.html List of Important Events for the Witch Hunts.]</ref> Segedín mal začiatkom [[19. storočia]] ešte početné slovenské obyvateľstvo.
Riadok 134: Riadok 134:
Miestne letisko je upravené pre prijímanie menších a stredne veľkých lietadiel, ale pravidelné letecké linky tu nesmerujú. [[Železnica]] dorazila do mesta už v roku [[1854]] z [[Budapešť|Budapešti]], vlaky smerujú aj na [[Srbsko|srbskú]] [[Subotica|Suboticu]] a do [[Békešská Čaba|Békešskej Čaby]]. Zo separovanej malej železničnej stanice v mestskej časti ''Újszeged'' na druhom brehu [[Tisa|Tisy]] odchádzajú regionálne vlaky do východnej časti [[Čongrádska župa|Čongrádskej župy]].
Miestne letisko je upravené pre prijímanie menších a stredne veľkých lietadiel, ale pravidelné letecké linky tu nesmerujú. [[Železnica]] dorazila do mesta už v roku [[1854]] z [[Budapešť|Budapešti]], vlaky smerujú aj na [[Srbsko|srbskú]] [[Subotica|Suboticu]] a do [[Békešská Čaba|Békešskej Čaby]]. Zo separovanej malej železničnej stanice v mestskej časti ''Újszeged'' na druhom brehu [[Tisa|Tisy]] odchádzajú regionálne vlaky do východnej časti [[Čongrádska župa|Čongrádskej župy]].


Od roku [[2005]] je mesto spojené s [[Budapešť]]ou [[Diaľnica M5 (Maďarsko)|diaľnicou M5]] smerujúcej ďalej na [[Srbsko]]. Od roku 2015 je mesto spojené s Rumunskom odbočkou [[Diaľnica M43 (Maďarsko)|diaľnicou M43]] smerom na [[Arad (Rumunsko)|Arad]], tam je pripojená na dialnicu A1 smerom na Bukurešť. Cez rieku [[Tisa|Tisu]] vedú na druhý breh dva mosty: ''Stredomestský most'' do centra mesta a ''Most sv.Bernarda'' po vonkajšom mestskom okruhu. [[Mestská hromadná doprava]] začala premávať v roku [[1884]] v podobe koňskej dráhy, ktorá bola [[električka|elektrifikovaná]] v roku [[1908]]. Mestská sieť, na niektorých úsekoch stále jednokoľajná, pozostáva z troch frekventovaných liniek. V roku [[1979]] boli zavedené aj [[trolejbus]]y, ktorých sieť sa rozširovala v 80. aj 90. rokoch. Dnes sú v obehu päť linky.
Od roku [[2005]] je mesto spojené s [[Budapešť]]ou [[Diaľnica M5 (Maďarsko)|diaľnicou M5]] smerujúcej ďalej na [[Srbsko]]. Od roku 2015 je mesto spojené s Rumunskom odbočkou [[Diaľnica M43 (Maďarsko)|diaľnicou M43]] smerom na [[Arad (Rumunsko)|Arad]], tam je pripojená na dialnicu A1 smerom na Bukurešť. Cez rieku [[Tisa|Tisu]] vedú na druhý breh dva mosty: ''Stredomestský most'' do centra mesta a ''Most sv.Bernarda'' po vonkajšom mestskom okruhu. [[Mestská hromadná doprava]] začala premávať v roku [[1884]] v podobe konskej dráhy, ktorá bola [[električka|elektrifikovaná]] v roku [[1908]]. Mestská sieť, na niektorých úsekoch stále jednokoľajná, pozostáva z troch frekventovaných liniek. V roku [[1979]] boli zavedené aj [[trolejbus]]y, ktorých sieť sa rozširovala v 80. aj 90. rokoch. Dnes sú v obehu päť linky.


V súčasnosti prebieha výstavba nových úsekov električkovej a trolejbusovej dopravy v meste, financovaná z fondov [[EU]].<ref>[http://www.skyscrapercity.com/showthread.php?t=691256&page=10 Szeged Tram project.]</ref> Autobusová doprava začala v meste jazdiť od roku [[1955]] a je prevádzkovaná samostatným dopravným podnikom, spoločným s prímestskou autobusovou dopravou.
V súčasnosti prebieha výstavba nových úsekov električkovej a trolejbusovej dopravy v meste, financovaná z fondov [[EU]].<ref>[http://www.skyscrapercity.com/showthread.php?t=691256&page=10 Szeged Tram project.]</ref> Autobusová doprava začala v meste jazdiť od roku [[1955]] a je prevádzkovaná samostatným dopravným podnikom, spoločným s prímestskou autobusovou dopravou.

Verzia z 13:49, 11. august 2018

Segedín
Szeged
Segedín
Erb
Štát Maďarsko
Región Čongrádska župa
Rieka Tisa, Maruša
Rozloha 280,84 km² (28 084 ha)
Obyvateľstvo 161 921 (2014)
Hustota 596 obyv./km²
Primátor László Botka (MSZP)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 6720 – 6729
Poloha mesta v rámci Maďarska
Poloha mesta v rámci Maďarska
Webová stránka: www.szegedváros.hu
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Segedín[1] (maď. Szeged) je s rozlohou 280,84 km² a 162 tisíc obyvateľmi štvrtým najväčším mestom Maďarska. Je hospodárskym a administratívnym centrom juhovýchodného Maďarska a sídlom Čongrádskej župy.

Segedínska univerzita je považovaná za najlepšiu vysokoškolskú inštitúciu v Maďarsku.[2]

Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2001 tu žilo 93,5 % Maďarov, 0,7 % Rómov, 0,5 % Nemcov, 0,2 % Srbov, 0,2 % Rumunov, 0,1 % Chorvátov, 0,1 % Slovákov a 5,9 % iných národností. Slovenskú komunitu tu reprezentuje Spolok segedínskych Slovákov a volená Segedínska slovenská samospráva.[3]

Poloha

Mesto je situované 165 km od Budapešti na juhu krajiny v tesnej blízkosti hraníc so Srbskom a Rumunskom. Leží južne od sútoku riek Tisa a Mureš vo Veľkej dunajskej kotline, pričom sa rozprestiera na oboch brehoch ohybu rieky Tisa.

Dejiny

Územie prvýkrát spomína už Ptolemaios v 2. polovici 2. storočia pod označením Partiscus ako významný riečny brod. Striedalo sa tu osídlenie Slovanov (Slovenov) Húnov, Gepidov, Avarov a Bulharov, až sa tu na konci 9. storočia usídlili Maďari, ktorí tu podľa kronikára Anonyma pri dnešnej obci Ópusztaszer držali prvé „národné zhromaždenie“. Ich vodca Arpád pridelil spravovanie okolitej krajiny náčelníkovi Ondovi.

Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1183. Ide o listinu kráľa Bela III., kde sa spomína ako prístav lodí prepravujúcich po Dunaji soľ do Nitry.[4] Mesto prosperovalo za vlády Anjuovcov a na slobodné kráľovské mesto bolo povýšené Žigmundom Luxemburským v roku 1498, kedy sa v súvislosti s tureckou hrozbou stalo pevnosťou a zhromaždiskom vojska. V rokoch 1543 až 1686 bolo súčasťou Osmanskej ríše, kedy tu bola zavedená tradícia pestovania papriky.[5]

V roku 1719 sa opäť zaradilo medzi uhorské slobodné kráľovské mestá s privilégiami a novoudeleným mestským erbom. V roku 1728 sa tu odohral najväčší súdny proces s bosoráctvom v celom Uhorsku vôbec. Rada mesta dala spáliť 13 podozrivých na Bosoráckom ostrove (Boszorkánysziget).[6] Segedín mal začiatkom 19. storočia ešte početné slovenské obyvateľstvo.

Počas Uhorskej revolúcie 1848 – 1849 mesto hralo významnú úlohu ako posledná bašta ustupujúcich revolucionárov, za čo bolo po potlačení povstania potrestané. S dorazením prvej železnice v roku 1854 sa prosperita vrátila. Do roku 1869 siahajú korene známej továrne na výrobu miestnej salámy – Pick Salámy. V roku 1879 došlo k veľkej povodni, ktorá zničila celé mesto. Panovník František Jozef I. Segedín navštívil a sľúbil jeho skorú obnovu. Tá sa uskutočnila za medzinárodnej pomoci skutočne veľkorysým spôsobom. Široké okružné triedy lemované najmódnejšími palácovými budovami rakúsko-uhorskej secesie kladú Segedín medzi najvýstavnejšie a najorganizovanejšie maďarské mestá.

Po prvej svetovej vojne stratil Segedín veľkú časť svojho prirodzeného zázemia, keď rozsiahle územia na juhu boli pripojené k Rumunsku a Juhoslávii. V roku 1921 sa sem presťahovala univerzita z Kluža a v roku 1923 tu bolo premiestnené sídlo arcibiskupa z Temešváru.

Za druhej svetovej vojny bolo zavraždených okolo 6 000 obyvateľov. Po roku 1945 sa mesto stalo strediskom poľnohodpodárskeho a ľahkého priemyslu južného Maďarska. V roku 1965 boli v jeho blízkosti nájdené ropné ložiská. Výstavbou sídlisk (najväčšie Tarján na severovýchode) sa populácia zvyšovala do roku 1989, kedy mesto dosiahlo rekordných 189 tisíc obyvateľov. Následne obyvateľstva ubúdalo. Debrecín je v súčasnosti atraktívnou turistickou destináciou s tradíciou Festivalu drámy, konaným od roku 1931 každé leto pod holým nebom na Katedrálnom námestí.

Zaujímavosti

Neoklasicistické Klauzálovo námestie
  • Klauzálovo námestie – neoklasicistické námestie s obľúbenou cukrárňou Virág
  • Katedrála – postavená v neorománskom štýle v rokoch 1913 – 1930, vysoká 91 metrov
  • Segedínske národné divadlo – neobaroková stavba z rokov 1883 – 1886
  • Mestská radnica – neorokoková stavba z rokov 1879 – 1883
  • Múzeum Františka Móra – oblastné múzeum v monumentálnej neoklasicistickej budove z roku 1896
  • Annine kúpele – kúpele so stredomorskou atmosférou v eklektickom komplexe z roku 1896
  • Reökov dom – typická ukážka segedínskej secesie z roku 1907
  • Grófov palác – ďalšia ukážka segedínskej secesie z rokov 1912 – 1913
  • Déryho dom – expozícia grafika Jánosa Kassa
  • Botanická záhrada

Doprava

Miestne letisko je upravené pre prijímanie menších a stredne veľkých lietadiel, ale pravidelné letecké linky tu nesmerujú. Železnica dorazila do mesta už v roku 1854 z Budapešti, vlaky smerujú aj na srbskú Suboticu a do Békešskej Čaby. Zo separovanej malej železničnej stanice v mestskej časti Újszeged na druhom brehu Tisy odchádzajú regionálne vlaky do východnej časti Čongrádskej župy.

Od roku 2005 je mesto spojené s Budapešťou diaľnicou M5 smerujúcej ďalej na Srbsko. Od roku 2015 je mesto spojené s Rumunskom odbočkou diaľnicou M43 smerom na Arad, tam je pripojená na dialnicu A1 smerom na Bukurešť. Cez rieku Tisu vedú na druhý breh dva mosty: Stredomestský most do centra mesta a Most sv.Bernarda po vonkajšom mestskom okruhu. Mestská hromadná doprava začala premávať v roku 1884 v podobe konskej dráhy, ktorá bola elektrifikovaná v roku 1908. Mestská sieť, na niektorých úsekoch stále jednokoľajná, pozostáva z troch frekventovaných liniek. V roku 1979 boli zavedené aj trolejbusy, ktorých sieť sa rozširovala v 80. aj 90. rokoch. Dnes sú v obehu päť linky.

V súčasnosti prebieha výstavba nových úsekov električkovej a trolejbusovej dopravy v meste, financovaná z fondov EU.[7] Autobusová doprava začala v meste jazdiť od roku 1955 a je prevádzkovaná samostatným dopravným podnikom, spoločným s prímestskou autobusovou dopravou.

Osobnosti mesta

Partnerské mestá

Galéria

  • Radnica z rokov 1879 - 1883
    Radnica z rokov 1879 - 1883
  • Múzeum Františka Móra z roku 1896
    Múzeum Františka Móra z roku 1896
  • Demeterova veža z 13. storočia
    Demeterova veža z 13. storočia
  • Divadlo z rokov 1883-1886
    Divadlo z rokov 1883-1886
  • Katedrála
    Katedrála
  • Vodná veža z roku 1902
    Vodná veža z roku 1902
  • Synagóga
    Synagóga
  • Sídlo Čongrádskej župy
    Sídlo Čongrádskej župy
  • Rieka Tisa je neoddeliteľnou súčasťou scenérie mesta
    Rieka Tisa je neoddeliteľnou súčasťou scenérie mesta
  • barcelonskými vplyvmi inšpirovaná stavba inžiniera Ivana Reöka
    barcelonskými vplyvmi inšpirovaná stavba inžiniera Ivana Reöka
  • Univerzitný areál na Katedrálnom námestí
    Univerzitný areál na Katedrálnom námestí
  • Pamätník povodne z roku 1879, postavený 1979
    Pamätník povodne z roku 1879, postavený 1979
  • Annine kúpele z roku 1896
    Annine kúpele z roku 1896
  • Secesný dom Unger-Mayer z roku 1911
    Secesný dom Unger-Mayer z roku 1911

Referencie

  1. ↑ Exonymá obcí [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2011-06-01, [cit. 2015-08-01]. Dostupné online.
  2. ↑ Academic ranking of world universities.
  3. ↑ Stránky segedínskych Slovákov.
  4. ↑ The history of the town.
  5. ↑ PAPRIKA.
  6. ↑ List of Important Events for the Witch Hunts.
  7. ↑ Szeged Tram project.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Segedín

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Segedín&oldid=6708776“