Segedín: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pridaných 24 bajtov ,  pred 2 rokmi
d
Wikilinky, pravopis
d (Wikilinky, pravopis)
| map =CsongradCounty.png
| map_background =
| map_caption = Poloha mesta v rámci Maďarska.
| map_locator =
| map1 =
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky]]
| miesto = Bratislava
}}</ref> ({{V jazyku|hun|''Szeged''}}) je s rozlohou {{km2|280.84|w}} a 162 tisíc obyvateľmi štvrtým najväčším mestom [[Maďarsko|Maďarska]]. Je hospodárskym a administratívnym centrom juhovýchodného [[Maďarsko|Maďarska]] a sídlom [[Čongrádska župa|Čongrádskej župy]].
 
[[Segedínska univerzita]] je považovaná za najlepšiu vysokoškolskú inštitúciu v Maďarsku.<ref>[http://www.arwu.org/ Academic ranking of world universities.]</ref>
 
Podľa sčítania obyvateľstva z roku [[2001]] tu žilo 93,5 % [[Maďari|Maďarov]], 0,7 % [[Rómovia|Rómov]], 0,5 % [[Nemci|Nemcov]], 0,2 % [[Srbi|Srbov]], 0,2 % [[Rumuni|Rumunov]], 0,1 % [[Chorváti|Chorvátov]], 0,1 % [[Slováci|Slovákov]] a 5,9 % iných národností. [[Slováci|Slovenskú]] komunitu tu reprezentuje [[Spolok segedínskych Slovákov]] a volená [[Segedínska slovenská samospráva]].<ref>[http://www.segedinskislovaci.hu/?pgl=sk Stránky segedínskych Slovákov.]</ref>
 
== Dejiny ==
Územie prvýkrát spomína už [[Ptolemaios]] v 2. polovici 2. storočia pod označením ''Partiscus'' ako významný riečny brod. Striedalo sa tu osídlenie [[SlověneSlovania|S''lovanov''Slovanov]] ( [[Sloveni|Slovenov ]]) [[Húni|Húnov]], [[Gepidi|Gepidov]], [[Avari (Stredná Ázia)|Avarov]] a [[Bulhari|Bulharov]], až sa tu na konci [[9. storočie|9. storočia]] usídlili [[Maďari]], ktorí tu podľa [[Anonymova kronika|kronikára Anonyma]] pri dnešnej obci ''Ópusztaszer'' držali prvé "národné„národné zhromaždenie"zhromaždenie“. Ich vodca [[Arpád]] pridelil spravovanie okolitej krajiny náčelníkovi ''Ondovi''.
 
Prvá písomná zmienka o meste je z roku [[1183]]. Ide o listinu kráľa [[Belo III. (Uhorsko)|Bela III.]], kde sa spomína ako prístav lodí prepravujúcich po [[Dunaj]]i [[Chlorid sodný|soľ]] do [[Nitra|Nitry]].<ref>[http://tip.szegedvaros.hu/index.php?option=com_static&Itemid=18&lang=8859-1 The history of the town.]</ref> Mesto prosperovalo za vlády Anjuovcov a na [[slobodné kráľovské mesto]] bolo povýšené [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmundom Luxemburským]] v roku [[1498]], kedy sa v súvislosti s [[Turci|tureckou]] hrozbou stalo pevnosťou a zhromaždiskom vojska. V rokoch [[1543]] až [[1686]] bolo súčasťou [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], kedy tu bola zavedená tradícia pestovania [[paprika|papriky]].<ref>[http://vickery.tv/acatalog/Paprika.html PAPRIKA.]</ref>
 
V roku [[1719]] sa opäť zaradilo medzi uhorské [[slobodné kráľovské mesto|slobodné kráľovské mestá]] s privilégiami a novoudeleným mestským [[erb]]om. V roku [[1728]] sa tu odohral najväčší súdny proces s bosoráctvom v celom [[Uhorsko|Uhorsku]] vôbec. Rada mesta dala spáliť 13 podozrivých na ''Bosoráckom ostrove'' (''Boszorkánysziget'').<ref>[http://departments.kings.edu/womens_history/witch/witchlist.html List of Important Events for the Witch Hunts.]</ref> Segedín mal začiatkom [[19. storočia]] ešte početné slovenské obyvateľstvo.
Miestne letisko je upravené pre prijímanie menších a stredne veľkých lietadiel, ale pravidelné letecké linky tu nesmerujú. [[Železnica]] dorazila do mesta už v roku [[1854]] z [[Budapešť|Budapešti]], vlaky smerujú aj na [[Srbsko|srbskú]] [[Subotica|Suboticu]] a do [[Békešská Čaba|Békešskej Čaby]]. Zo separovanej malej železničnej stanice v mestskej časti ''Újszeged'' na druhom brehu [[Tisa|Tisy]] odchádzajú regionálne vlaky do východnej časti [[Čongrádska župa|Čongrádskej župy]].
 
Od roku [[2005]] je mesto spojené s [[Budapešť]]ou [[Diaľnica M5 (Maďarsko)|diaľnicou M5]] smerujúcej ďalej na [[Srbsko]]. Od roku 2015 je mesto spojené s Rumunskom odbočkou [[Diaľnica M43 (Maďarsko)|diaľnicou M43]] smerom na [[Arad (Rumunsko)|Arad]], tam je pripojená na dialnicu A1 smerom na Bukurešť. Cez rieku [[Tisa|Tisu]] vedú na druhý breh dva mosty: ''Stredomestský most'' do centra mesta a ''Most sv.Bernarda'' po vonkajšom mestskom okruhu. [[Mestská hromadná doprava]] začala premávať v roku [[1884]] v podobe koňskejkonskej dráhy, ktorá bola [[električka|elektrifikovaná]] v roku [[1908]]. Mestská sieť, na niektorých úsekoch stále jednokoľajná, pozostáva z troch frekventovaných liniek. V roku [[1979]] boli zavedené aj [[trolejbus]]y, ktorých sieť sa rozširovala v 80. aj 90. rokoch. Dnes sú v obehu päť linky.
 
V súčasnosti prebieha výstavba nových úsekov električkovej a trolejbusovej dopravy v meste, financovaná z fondov [[EU]].<ref>[http://www.skyscrapercity.com/showthread.php?t=691256&page=10 Szeged Tram project.]</ref> Autobusová doprava začala v meste jazdiť od roku [[1955]] a je prevádzkovaná samostatným dopravným podnikom, spoločným s prímestskou autobusovou dopravou.
3 602

úprav

Navigačné menu