Veporské vrchy: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Pistal (diskusia | príspevky)
doplnenie okresov
Riadok 16: Riadok 16:
| region = Banskobystrický kraj
| region = Banskobystrický kraj
| region1 =
| region1 =
| district =
| district = [[Brezno (okres)|Brezno]]
| district1 =
| district1 = [[Detva (okres)|Detva]]
| district2 =
| district2 = [[Rimavská Sobota (okres)|Rimavská Sobota]]
| district3 =
| district3 = [[Poltár (okres)|Poltár]]
| district4 = [[Lučenec (okres)|Lučenec]]
| district5 = [[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]]
| city =
| city =
| city1 =
| city1 =

Verzia z 19:20, 17. september 2018

Veporské vrchy
pohorie
geomorfologický celok
Veporské vrchy zo Zákľuk
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický kraj
Okresy Brezno, Detva, Rimavská Sobota, Poltár, Lučenec, Banská Bystrica
Nadradená
jednotka
Slovenské rudohorie
Susedné
jednotky
Horehronské podolie
Zvolenská kotlina
Poľana
Ostrôžky
Revúcka vrchovina
Stolické vrchy
Spišsko-gemerský kras
Podradené
jednotky
Fabova hoľa
Balocké vrchy
Sihlianska planina
Čierťaž
Súradnice 48°38′S 19°50′V / 48,63°S 19,84°V / 48.63; 19.84
Najvyšší bod Fabova hoľa
 - výška 1 438,8 m n. m.
Poloha Veporských vrchov
Poloha Veporských vrchov
Wikimedia Commons: Veporské vrchy
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Veporské vrchygeomorfologický celok Slovenského rudohoria. Ich najvyšším vrchom je Fabova hoľa (1 438,8 m n. m.), najvýraznejším zasa Klenovský Vepor (1 338 m n. m.).

Poloha

Na severe susedia s Nízkymi Tatrami, na západe s Poľanou, na juhu so Zvolenskou a Lučeneckou kotlinou a na východe so Stolickými vrchmi.

Delenie na podcelky

Z geomorfologického hľadiska sa členia na podcelky[1]:

Sedlá

Najdôležitejšími sedlami v geomorfologickom celku sú:

Turistika

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vrcholov vo Veporských vrchoch

K turisticky atraktívnym miestam patrí mesto Brezno a blízky Čierny Balog, kde má svoju základňu úzkorozchodná Čiernohronská železnica. Pre agroturistiku a cykloturistiku sú vhodné podmienky v okolí sedla Zbojská a osád na Sihlianskej planine.

Referencie

  1. Mazúr, E., Lukniš, M. 1986, Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava

Iné projekty