Vzácny plyn: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d +portál Chémia
Riadok 46: Riadok 46:
{{Projekt|commonscat=Noble gases}}
{{Projekt|commonscat=Noble gases}}


{{Portál|Chémia}}
{{Periodická tabuľka}}
{{Periodická tabuľka}}
[[Kategória:Vzácne plyny| ]]
[[Kategória:Vzácne plyny| ]]

Verzia z 17:27, 28. september 2018

Skupina 18
Perióda
1 2
 He 
2 10
 Ne 
3 18
 Ar 
4 36
 Kr 
5 54
 Xe 
6 86
 Rn 
7 118
 Og 

Vzácny plyn (iné názvy: aerogén,[1] staršie inertný plyn[2]) je súhrnný názov pre chemické prvky 18. skupiny periodickej tabuľky chemických prvkov, tzn. pre hélium, neón, argón, kryptón, xenón, radónoganesón.

Atómy vzácnych plynov majú 8 valenčných elektrónov (valenčná vrstva je ns2 np6, elektrónová konfigurácia valenčnej vrstvy ns2 npx2 npy2 npz2), čo je úplný elektrónový oktet. Vzácny plyn je vždy posledným prvkom každej periódy, vonkajšia elektrónová vrstva je u nich kompletná. Najmä ľahšie vzácne plyny (hélium, neón, argón) sa preto vyznačujú mimoriadne nízkou schopnosťou vytvárať chemické zlúčeniny, táto vlastnosť sa nazýva inertnosť.[chýba zdroj]

Vďaka tejto vlastnosti viaceré plyny tejto skupiny nachádzajú použitie v technike ako ochranná atmosféra pri rôznych technologických procesoch (napr. zváranie) alebo ako pracovná atmosféra v zariadeniach, kde by prítomnosť plynu ochotného reagovať s časťami zariadenia mohli ohroziť funkciu zariadenia (napr. žiarovka).[chýba zdroj]

Využívali sa tiež ako pracovné plyny v reklamných výbojkách, pretože v elektrickom výboji emitujú rôzne sfarbené svetlo („neónky“).[chýba zdroj]

Až do roku 1962 sa vzácne plyny pokladali za nereaktívne (inertné), keďže boli známe len ich kladráty, ale nie zlúčeniny. Vzhľadom na ich predpokladané nulové mocenstvo boli pôvodne zaraďované do samostatnej nultnej skupiny. Prvou známou zlúčeninou bola kryštalická látka zloženia XePtF6, ktorú pripravil Neil Bartlett v roku 1962.[3]

Všetky vzácne plyny sú zložené z nezlučiteľných atómov v plynnom, kvapalnom i tuhom skupenstve. Pri obyčajných podmienkach sú všetky v plynom skupenstve, väčšina sa dá skvapalniť pri veľmi nízkych teplotách.[3]

Referencie

  1. vzácne plyny. In Bína, Jaroslav (ed.). Malá encyklopédie chémie. Bratislava : Vydavateľstvo Obzor, 1980, s. 706.
  2. inertné plyny. In Bína, Jaroslav (ed.). Malá encyklopédie chémie. Bratislava : Vydavateľstvo Obzor, 1980, s. 339.
  3. a b vzácne plyny. In Bína, Jaroslav (ed.). Malá encyklopédie chémie. Bratislava : Vydavateľstvo Obzor, 1980, s. 706-707.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vzácny plyn