Prevýchovné centrá v Sin-ťiangu: Rozdiel medzi revíziami
rozšírenie |
d referencie fix |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Prevýchovné centrá v Sin-ťiangu''' ({{v jazyku|cmn|新疆再教育营|Sin-ťiang caj ťiao-ju jing}}, [[Ujgurčina|ujgursky]] قايتا تەربىيەلەش لاگېرى), známe aj ako '''reedukačné tábory''', sú internačné tábory v čínskej provincii [[Sin-ťiang]] na západe krajiny. Ich existencia je doložená od roku 2014 a podľa dostupných údajov sa v nich nachádza približne milión ľudí, predovšetkým [[Ujguri|ujgurského]] pôvodu.<ref> |
'''Prevýchovné centrá v Sin-ťiangu''' ({{v jazyku|cmn|新疆再教育营|Sin-ťiang caj ťiao-ju jing}}, [[Ujgurčina|ujgursky]] قايتا تەربىيەلەش لاگېرى), známe aj ako '''reedukačné tábory''', sú internačné tábory v čínskej provincii [[Sin-ťiang]] na západe krajiny. Ich existencia je doložená od roku 2014 a podľa dostupných údajov sa v nich nachádza približne milión ľudí, predovšetkým [[Ujguri|ujgurského]] pôvodu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
||
| priezvisko = |
|||
| meno = |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = USA znepokojujú represie voči čínskym moslimom, zvažujú sankcie |
|||
| url = https://svet.sme.sk/c/20911975/usa-znepokojuju-represie-voci-cinskym-moslimom-zvazuju-sankcie.html |
|||
| dátum vydania = |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
| dátum prístupu = 2018-11-20 |
|||
| vydavateľ = [[SME]] |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = |
|||
}}</ref> |
|||
Po počiatočnom popieraní ich existencie [[Čína]] na nátlak medzinárodnej komunity potvrdila v októbri 2018 ich existenciu, trvá však na tom, že ich cieľom je poskytovanie profesionálneho tréningu a vzdelania pre moslimské obyvateľstvo, a taktiež pomáhajú zvyšovať bezpečnosť v oblasti. |
Po počiatočnom popieraní ich existencie [[Čína]] na nátlak medzinárodnej komunity potvrdila v októbri 2018 ich existenciu, trvá však na tom, že ich cieľom je poskytovanie profesionálneho tréningu a vzdelania pre moslimské obyvateľstvo, a taktiež pomáhajú zvyšovať bezpečnosť v oblasti. |
||
== Pozadie == |
== Pozadie == |
||
Historická oblasť [[Východný Turkestan|Východného Turkestánu]], ktorý obývajú Ujguri, sa stala pevnou súčasťou Čínskej ľudovej republiky v roku [[1949]] a bola premenovaná na [[Ujgurská autonómna oblasť|Ujgurskú autonómnu oblasť]] Sin-ťiang. Po začlenení regiónu do krajiny začala Čína presúvať etnických [[Číňania|Číňanov]] (Chan) do oblasti, keďže vtedy tvorili len 5 až 10 percent celkovej populácie. Po ukončení [[Kultúrna revolúcia|Kultúrnej revolúcie]] sa začali Ujguri v osemdesiatych rokoch kultúrne emancipovať, v deväťdesiatych rokoch došlo aj ku kladeniu politických požiadavok. Čína, ktorá vnímala tieto snahy ako bezpečnostné riziko, požiadavky Ujgurov potláčala a po [[Útoky z 11. septembra 2001|teroristických útokoch v USA v roku 2001]] spustila vlastnú kampaň proti [[Separatizmus|separatizmu]], náboženskému extrémizmu a [[Terorizmus|terorizmu]].<ref> |
Historická oblasť [[Východný Turkestan|Východného Turkestánu]], ktorý obývajú Ujguri, sa stala pevnou súčasťou Čínskej ľudovej republiky v roku [[1949]] a bola premenovaná na [[Ujgurská autonómna oblasť|Ujgurskú autonómnu oblasť]] Sin-ťiang. Po začlenení regiónu do krajiny začala Čína presúvať etnických [[Číňania|Číňanov]] (Chan) do oblasti, keďže vtedy tvorili len 5 až 10 percent celkovej populácie. Po ukončení [[Kultúrna revolúcia|Kultúrnej revolúcie]] sa začali Ujguri v osemdesiatych rokoch kultúrne emancipovať, v deväťdesiatych rokoch došlo aj ku kladeniu politických požiadavok. Čína, ktorá vnímala tieto snahy ako bezpečnostné riziko, požiadavky Ujgurov potláčala a po [[Útoky z 11. septembra 2001|teroristických útokoch v USA v roku 2001]] spustila vlastnú kampaň proti [[Separatizmus|separatizmu]], náboženskému extrémizmu a [[Terorizmus|terorizmu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
||
| priezvisko = Slobodník |
|||
| meno = Martin |
|||
| odkaz na autora = Martin Slobodník |
|||
| titul = Jeden pás, jedna cesta a jeden milión Ujgurov v prevýchovných táboroch |
|||
| url = https://dennikn.sk/1247137/jeden-pas-jedna-cesta-a-jeden-milion-ujgurov-v-prevychovnych-taboroch/ |
|||
| dátum vydania = |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
| dátum prístupu = 2018-11-20 |
|||
| vydavateľ = [[Denník N]] |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = |
|||
}}</ref> |
|||
Tvrdý prístup čínskej vlády viedol k masovým protestom a k radikalizácii časti Ujgurov, ktorí podnikli útoky na čínske ciele v Sin-ťiangu, časť z nich sa dokonca pridala k [[Al-Káida|Al-Káide]] či [[Islamský štát|Islamskému štátu]].<ref> |
Tvrdý prístup čínskej vlády viedol k masovým protestom a k radikalizácii časti Ujgurov, ktorí podnikli útoky na čínske ciele v Sin-ťiangu, časť z nich sa dokonca pridala k [[Al-Káida|Al-Káide]] či [[Islamský štát|Islamskému štátu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
||
| priezvisko = Klimeš |
|||
| meno = Ondřej |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = Za čo bojujú Ujguri |
|||
| url = https://www.tyzden.sk/casopis/14865/za-co-bojuju-ujguri/ |
|||
| dátum vydania = |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
| dátum prístupu = 2018-11-20 |
|||
| vydavateľ = [[.týždeň]] |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = |
|||
}}</ref> Po najväčších nepokojoch v provinčnom hlavnom meste [[Urumči]] v roku 2009, pri ktorých zahynulo približne 200 ľudí,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
|||
| priezvisko = |
|||
| meno = |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = Čínsky súd odsúdil na trest smrti Ujgurku za nepokoje v Urumči |
|||
| url = https://svet.sme.sk/c/5706547/cinsky-sud-odsudil-na-trest-smrti-ujgurku-za-nepokoje-v-urumci.html |
|||
| dátum vydania = |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
| dátum prístupu = 2018-11-20 |
|||
| vydavateľ = [[SME]] |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = |
|||
}}</ref> sa stal predsedom [[Komunistická strana Číny|komunistickej strany]] v provincii Čang Čchun-sien, ktorý začal s kampaňou "modernizácie kultúry", v rámci ktorej zakázal nosiť mužom abnormálne brady a ženám zahaľovanie na verejnosti. Počas Čangovho pôsobenia boli taktiež v roku 2014 spustené prvé prevýchovné tábory. |
|||
Výrazná zmena nastala v roku 2016, keď sa provničným tajomníkom KSČ stal Čchen Čchüan-kuo, ktorý predtým pôsobil v [[Tibet]]e, kde nasadením veľkého množstva represívnych zložiek potlačil nepokoje. Čchenov program represie Ujgurov a iných menšín moslimskej národnosti zahŕňalo povolanie 90 000 policajtov, vybudovanie množstva kontrolných checkpointov na cestách a mohutné rozšírenie siete internačných táborov. |
Výrazná zmena nastala v roku 2016, keď sa provničným tajomníkom KSČ stal Čchen Čchüan-kuo, ktorý predtým pôsobil v [[Tibet]]e, kde nasadením veľkého množstva represívnych zložiek potlačil nepokoje. Čchenov program represie Ujgurov a iných menšín moslimskej národnosti zahŕňalo povolanie 90 000 policajtov, vybudovanie množstva kontrolných checkpointov na cestách a mohutné rozšírenie siete internačných táborov. |
||
== Fungovanie táborov == |
== Fungovanie táborov == |
||
Tábory sú zriaďované tajne a do októbra 2018, kedy ich čínska vláda oficiálne priznala,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
|||
Tábory sú zriaďované tajne a do októbra 2018, kedy ich čínska vláda oficiálne priznala<ref>https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/487515-cina-legalizovala-prevychovne-tabory-pre-ujgurov/</ref>, bolo možné ich existenciu potvrdiť predovšetkým pomocou družicových záberov. Veľká časť Ujgurov v táboroch bola zadržaná bez právneho procesu, často aj v rozpore s čínskymi zákonmi. Spolu s legalizáciou táborov boli vydané aj nariadenia, na základe ktorých je možno ľudí posielať na prevýchovu. Patria medzi ne napríklad propagácia halal výrobkov, odmietnutie sledovať štátnu televíziu a rozhlas, či posielať deti do štátnych škôl. |
|||
| priezvisko = |
|||
| meno = |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = Čína legalizovala prevýchovné tábory pre Ujgurov |
|||
| url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/487515-cina-legalizovala-prevychovne-tabory-pre-ujgurov/ |
|||
| dátum vydania = |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
| dátum prístupu = 2018-11-20 |
|||
| vydavateľ = [[Pravda]] |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = |
|||
}}</ref> bolo možné ich existenciu potvrdiť predovšetkým pomocou družicových záberov. Veľká časť Ujgurov v táboroch bola zadržaná bez právneho procesu, často aj v rozpore s čínskymi zákonmi. Spolu s legalizáciou táborov boli vydané aj nariadenia, na základe ktorých je možno ľudí posielať na prevýchovu. Patria medzi ne napríklad propagácia halal výrobkov, odmietnutie sledovať štátnu televíziu a rozhlas, či posielať deti do štátnych škôl. |
|||
Časť táborov pripomína štruktúrou väzenie, keďže v nich sú strážne veže, centrálne nádvorie, sú obohnané ostatným drôtom a monitorované početnými kamerami. Podľa nadácie Johnstown Foundation minula vláda v roku 2017 20 miliárd [[Jüan|yuanov]] na výstavbu táborov.<ref>https://zpravy.idnes.cz/cina-ujgurove-muslimove-perzekuce-obyvatelstvo-provincie-sin-tiang-tabory-prevychova-gts-/zahranicni.aspx?c=A181107_124111_zahranicni_dtt |
Časť táborov pripomína štruktúrou väzenie, keďže v nich sú strážne veže, centrálne nádvorie, sú obohnané ostatným drôtom a monitorované početnými kamerami. Podľa nadácie Johnstown Foundation minula vláda v roku 2017 20 miliárd [[Jüan|yuanov]] na výstavbu táborov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
||
| priezvisko = Kotoučová |
|||
| meno = Ditta |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = Čína zdvojnásobila miliardové výdaje na muslimské tábory, kde vězní Ujgury |
|||
| url = https://zpravy.idnes.cz/cina-ujgurove-muslimove-perzekuce-obyvatelstvo-provincie-sin-tiang-tabory-prevychova-gts-/zahranicni.aspx?c=A181107_124111_zahranicni_dtt |
|||
| dátum vydania = |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
| dátum prístupu = 2018-11-20 |
|||
| vydavateľ = [[iDNES.cz]] |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = cs |
|||
}}</ref> |
|||
V rámci prevýchovy sa v táboroch učí [[čínština]], čínska história a kultúra, čínska hymna, láska k strane a patriotizmus.<ref> |
V rámci prevýchovy sa v táboroch učí [[čínština]], čínska história a kultúra, čínska hymna, láska k strane a patriotizmus.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
||
| priezvisko = |
|||
| meno = |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = Čína posiela moslimov na prevýchovu do táborov. Dôvodom môže byť aj ich brada |
|||
| url = https://www.noviny.sk/zahranicie/336407-cina-posiela-moslimov-na-prevychovu-do-taborov-dovodom-moze-byt-aj-ich-brada |
|||
| dátum vydania = |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
| dátum prístupu = 2018-11-20 |
|||
| vydavateľ = [[noviny.sk]] |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = |
|||
}}</ref> Pri nesplnení úloh sa často používajú fyzické tresty. |
|||
Okrem Ujgurov sú v táboroch internovaní aj príslušníci iných etnických menšín, predovšetkým [[Kazachovia|Kazachov]], ktorí sú podobne ako Ujguri moslimovia. Existujú aj správy o internácii cudzích štátnych príslušníkov. |
Okrem Ujgurov sú v táboroch internovaní aj príslušníci iných etnických menšín, predovšetkým [[Kazachovia|Kazachov]], ktorí sú podobne ako Ujguri moslimovia. Existujú aj správy o internácii cudzích štátnych príslušníkov. |
||
== Informovanie a reakcia == |
== Informovanie a reakcia == |
||
O existencii prevýchovných táborov prišli prvé informácie od Ujgurov, ktorí nimi prešli. Tie rozšíril predovšetkým [[Svetový ujgurský kongres]] a jeho predsedkyňa [[Rebija Kadírová]], ktorá žije v Spojených štátoch. Na informácie od Ujgurov nadväzovali reportáže od novinárov pracujúcich pre zahraničné média v Číne, ktorí vo svojom výskume navštevovali lokality s prevýchovnými tábormi a skúmali satelitné zábery. Za extenzívne informovanie o táboroch pre Ujgurov zamietla Čína v auguste 2018 víza americkej novinárke Meghe Rajagopalan.<ref> |
O existencii prevýchovných táborov prišli prvé informácie od Ujgurov, ktorí nimi prešli. Tie rozšíril predovšetkým [[Svetový ujgurský kongres]] a jeho predsedkyňa [[Rebija Kadírová]], ktorá žije v Spojených štátoch. Na informácie od Ujgurov nadväzovali reportáže od novinárov pracujúcich pre zahraničné média v Číne, ktorí vo svojom výskume navštevovali lokality s prevýchovnými tábormi a skúmali satelitné zábery. Za extenzívne informovanie o táboroch pre Ujgurov zamietla Čína v auguste 2018 víza americkej novinárke Meghe Rajagopalan.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
||
| priezvisko = Ramzy |
|||
| meno = Austin |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = China Forces Out Buzzfeed Journalist |
|||
| url = https://www.nytimes.com/2018/08/23/world/asia/china-buzzfeed-reporter.html |
|||
| dátum vydania = |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
| dátum prístupu = 2018-11-20 |
|||
| vydavateľ = [[New York Times]] |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = en |
|||
}}</ref> |
|||
Po počiatočných varovaniach organizácií ako [[Human Rights Watch]] a [[Amnesty International]] sa ku kritike pridali politici. Najvýraznejšie sa k téme vyjadrovali americkí politici, ako prvý senátor [[Marco Rubio]] a neskôr aj viceprezident [[Mike Pence]]. V auguste 2018 kritizovala Čínu za zriaďovanie prevýchových táborov aj [[Organizácia spojených národov]].<ref> |
Po počiatočných varovaniach organizácií ako [[Human Rights Watch]] a [[Amnesty International]] sa ku kritike pridali politici. Najvýraznejšie sa k téme vyjadrovali americkí politici, ako prvý senátor [[Marco Rubio]] a neskôr aj viceprezident [[Mike Pence]]. V auguste 2018 kritizovala Čínu za zriaďovanie prevýchových táborov aj [[Organizácia spojených národov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
||
| priezvisko = |
|||
| meno = |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = OSN: Čína zadržiava v tajných prevýchovných táboroch milión Ujgurov |
|||
| url = https://svet.sme.sk/c/20889831/osn-cina-zadrziava-v-tajnych-prevychovnych-taboroch-milion-ujgurov.html |
|||
| dátum vydania = |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
| dátum prístupu = 2018-11-20 |
|||
| vydavateľ = [[SME]] |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = |
|||
}}</ref> |
|||
Po niekoľkomesačnom vytrvalom popieraní existencie táborov ich Čína napokon na začiatku októbra 2018 legalizovala. Ich existenciu obhajuje ako metódu, ktorou môže vzdelávať a civilizačne pozdvihnúť chudobné a zaostalé národnostné menšiny. Zároveň mieni Čina týmto spôsobom bojovať proti náboženskému extrémizmu. Čína odmieta porušovanie ľudských práv v prevýchovných táboroch.<ref> |
Po niekoľkomesačnom vytrvalom popieraní existencie táborov ich Čína napokon na začiatku októbra 2018 legalizovala. Ich existenciu obhajuje ako metódu, ktorou môže vzdelávať a civilizačne pozdvihnúť chudobné a zaostalé národnostné menšiny. Zároveň mieni Čina týmto spôsobom bojovať proti náboženskému extrémizmu. Čína odmieta porušovanie ľudských práv v prevýchovných táboroch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
||
| priezvisko = |
|||
| meno = |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = Snažíme se uvést do civilizovaného světa zbídačené lidi, hájí Čína výchovné tábory pro Ujgury |
|||
| url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/cina-ujgurove-vychovne-tabory_1810161921_pj |
|||
| dátum vydania = |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
| dátum prístupu = 2018-11-20 |
|||
| vydavateľ = [[Český rozhlas]] |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = cs |
|||
}}</ref> |
|||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
Verzia z 09:10, 20. november 2018
Prevýchovné centrá v Sin-ťiangu (čín. 新疆再教育营 – Sin-ťiang caj ťiao-ju jing, ujgursky قايتا تەربىيەلەش لاگېرى), známe aj ako reedukačné tábory, sú internačné tábory v čínskej provincii Sin-ťiang na západe krajiny. Ich existencia je doložená od roku 2014 a podľa dostupných údajov sa v nich nachádza približne milión ľudí, predovšetkým ujgurského pôvodu.[1]
Po počiatočnom popieraní ich existencie Čína na nátlak medzinárodnej komunity potvrdila v októbri 2018 ich existenciu, trvá však na tom, že ich cieľom je poskytovanie profesionálneho tréningu a vzdelania pre moslimské obyvateľstvo, a taktiež pomáhajú zvyšovať bezpečnosť v oblasti.
Pozadie
Historická oblasť Východného Turkestánu, ktorý obývajú Ujguri, sa stala pevnou súčasťou Čínskej ľudovej republiky v roku 1949 a bola premenovaná na Ujgurskú autonómnu oblasť Sin-ťiang. Po začlenení regiónu do krajiny začala Čína presúvať etnických Číňanov (Chan) do oblasti, keďže vtedy tvorili len 5 až 10 percent celkovej populácie. Po ukončení Kultúrnej revolúcie sa začali Ujguri v osemdesiatych rokoch kultúrne emancipovať, v deväťdesiatych rokoch došlo aj ku kladeniu politických požiadavok. Čína, ktorá vnímala tieto snahy ako bezpečnostné riziko, požiadavky Ujgurov potláčala a po teroristických útokoch v USA v roku 2001 spustila vlastnú kampaň proti separatizmu, náboženskému extrémizmu a terorizmu.[2]
Tvrdý prístup čínskej vlády viedol k masovým protestom a k radikalizácii časti Ujgurov, ktorí podnikli útoky na čínske ciele v Sin-ťiangu, časť z nich sa dokonca pridala k Al-Káide či Islamskému štátu.[3] Po najväčších nepokojoch v provinčnom hlavnom meste Urumči v roku 2009, pri ktorých zahynulo približne 200 ľudí,[4] sa stal predsedom komunistickej strany v provincii Čang Čchun-sien, ktorý začal s kampaňou "modernizácie kultúry", v rámci ktorej zakázal nosiť mužom abnormálne brady a ženám zahaľovanie na verejnosti. Počas Čangovho pôsobenia boli taktiež v roku 2014 spustené prvé prevýchovné tábory.
Výrazná zmena nastala v roku 2016, keď sa provničným tajomníkom KSČ stal Čchen Čchüan-kuo, ktorý predtým pôsobil v Tibete, kde nasadením veľkého množstva represívnych zložiek potlačil nepokoje. Čchenov program represie Ujgurov a iných menšín moslimskej národnosti zahŕňalo povolanie 90 000 policajtov, vybudovanie množstva kontrolných checkpointov na cestách a mohutné rozšírenie siete internačných táborov.
Fungovanie táborov
Tábory sú zriaďované tajne a do októbra 2018, kedy ich čínska vláda oficiálne priznala,[5] bolo možné ich existenciu potvrdiť predovšetkým pomocou družicových záberov. Veľká časť Ujgurov v táboroch bola zadržaná bez právneho procesu, často aj v rozpore s čínskymi zákonmi. Spolu s legalizáciou táborov boli vydané aj nariadenia, na základe ktorých je možno ľudí posielať na prevýchovu. Patria medzi ne napríklad propagácia halal výrobkov, odmietnutie sledovať štátnu televíziu a rozhlas, či posielať deti do štátnych škôl.
Časť táborov pripomína štruktúrou väzenie, keďže v nich sú strážne veže, centrálne nádvorie, sú obohnané ostatným drôtom a monitorované početnými kamerami. Podľa nadácie Johnstown Foundation minula vláda v roku 2017 20 miliárd yuanov na výstavbu táborov.[6]
V rámci prevýchovy sa v táboroch učí čínština, čínska história a kultúra, čínska hymna, láska k strane a patriotizmus.[7] Pri nesplnení úloh sa často používajú fyzické tresty.
Okrem Ujgurov sú v táboroch internovaní aj príslušníci iných etnických menšín, predovšetkým Kazachov, ktorí sú podobne ako Ujguri moslimovia. Existujú aj správy o internácii cudzích štátnych príslušníkov.
Informovanie a reakcia
O existencii prevýchovných táborov prišli prvé informácie od Ujgurov, ktorí nimi prešli. Tie rozšíril predovšetkým Svetový ujgurský kongres a jeho predsedkyňa Rebija Kadírová, ktorá žije v Spojených štátoch. Na informácie od Ujgurov nadväzovali reportáže od novinárov pracujúcich pre zahraničné média v Číne, ktorí vo svojom výskume navštevovali lokality s prevýchovnými tábormi a skúmali satelitné zábery. Za extenzívne informovanie o táboroch pre Ujgurov zamietla Čína v auguste 2018 víza americkej novinárke Meghe Rajagopalan.[8]
Po počiatočných varovaniach organizácií ako Human Rights Watch a Amnesty International sa ku kritike pridali politici. Najvýraznejšie sa k téme vyjadrovali americkí politici, ako prvý senátor Marco Rubio a neskôr aj viceprezident Mike Pence. V auguste 2018 kritizovala Čínu za zriaďovanie prevýchových táborov aj Organizácia spojených národov.[9]
Po niekoľkomesačnom vytrvalom popieraní existencie táborov ich Čína napokon na začiatku októbra 2018 legalizovala. Ich existenciu obhajuje ako metódu, ktorou môže vzdelávať a civilizačne pozdvihnúť chudobné a zaostalé národnostné menšiny. Zároveň mieni Čina týmto spôsobom bojovať proti náboženskému extrémizmu. Čína odmieta porušovanie ľudských práv v prevýchovných táboroch.[10]
Referencie
- ↑ USA znepokojujú represie voči čínskym moslimom, zvažujú sankcie [online]. SME, [cit. 2018-11-20]. Dostupné online.
- ↑ SLOBODNÍK, Martin. Jeden pás, jedna cesta a jeden milión Ujgurov v prevýchovných táboroch [online]. Denník N, [cit. 2018-11-20]. Dostupné online.
- ↑ KLIMEŠ, Ondřej. Za čo bojujú Ujguri [online]. .týždeň, [cit. 2018-11-20]. Dostupné online.
- ↑ Čínsky súd odsúdil na trest smrti Ujgurku za nepokoje v Urumči [online]. SME, [cit. 2018-11-20]. Dostupné online.
- ↑ Čína legalizovala prevýchovné tábory pre Ujgurov [online]. Pravda, [cit. 2018-11-20]. Dostupné online.
- ↑ KOTOUČOVÁ, Ditta. Čína zdvojnásobila miliardové výdaje na muslimské tábory, kde vězní Ujgury [online]. iDNES.cz, [cit. 2018-11-20]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Čína posiela moslimov na prevýchovu do táborov. Dôvodom môže byť aj ich brada [online]. noviny.sk, [cit. 2018-11-20]. Dostupné online.
- ↑ RAMZY, Austin. China Forces Out Buzzfeed Journalist [online]. New York Times, [cit. 2018-11-20]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ OSN: Čína zadržiava v tajných prevýchovných táboroch milión Ujgurov [online]. SME, [cit. 2018-11-20]. Dostupné online.
- ↑ Snažíme se uvést do civilizovaného světa zbídačené lidi, hájí Čína výchovné tábory pro Ujgury [online]. Český rozhlas, [cit. 2018-11-20]. Dostupné online. (po česky)