Mária Anna Bavorská (1551 – 1608): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Pepo13 (diskusia | príspevky)
d á
Riadok 3: Riadok 3:
|Portrét = Jan Cornelisz. Vermeyen 005.jpg
|Portrét = Jan Cornelisz. Vermeyen 005.jpg
|Veľkosť obrázka = 230px
|Veľkosť obrázka = 230px
|Popis = bavorská princezná a štajersk] vojvodkyňa
|Popis = bavorská princezná a štajerská vojvodkyňa
|Dátum narodenia = [[23. marec]] [[1551]]
|Dátum narodenia = [[23. marec]] [[1551]]
|Miesto narodenia = [[Mníchov]], [[Nemecko]]
|Miesto narodenia = [[Mníchov]], [[Nemecko]]

Verzia z 06:56, 21. november 2018

Mária Anna Bavorská
bavorská princezná a štajerská vojvodkyňa
bavorská princezná a štajerská vojvodkyňa
Narodenie23. marec 1551
Mníchov, Nemecko
Úmrtie29. apríl 1608 (57 rokov)
Graz, Rakúsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Mária Anna Bavorská

Mária Anna Bavorská (* 23. marec 1551, Mníchov, Nemecko – † 29. apríl 1608, Graz, Rakúsko) bola bavorská princezná a štajerská vojvodkyňa, manželka arcivojvodu Karola II. Štajerského.

Životopis

Narodila sa ako najstaršia dcéra bavorského vojvodu Albrechta V. a Anny Habsburskej, dcéry cisára Ferdinanda I. Matka ju vychovávala veľmi prísne a často telesne trestala. Výchova bola nábožensky založená a vedená v prísne katolíckom duchu. Okrem základného vzdelania bola vyučovaná latinčine a hudbe. Hrala na organ a mala rada duchovnú hudbu.

Mala sa vydať za sedmohradského vojvodu Jána Žigmunda Zápoľskeho, z tohto sobášneho projektu však zišlo. Nakoniec sa v roku 1571 ako dvadsaťročná vydala za svojho o jedenásť rokov staršieho strýka Karola II. Štajerského, ktorý vládol v tzv. Vnútornom Rakúsku. Karol bol mladší brat Máriinej matky Anny. Veľkolepé a mimoriadne svadobné slávnosti pripomínalo ešte v roku 1854 jazdecké defilé českej šľachty usporiadané v Prahe pri príležitosti sobáša cisára Františka Jozefa I. s Alžbetou Bavorskou.

Z manželstva, ktoré trvalo do Karolovej smrti v roku 1590, vzišlo 15 detí.

Politický a kultúrny vplyv

Ako presvedčená katolíčka podnecovala svojho muža ku krokom proti protestantskej šľachte v Štajersku. Starostlivo dbala na výchovu svojich detí pri ktorých uplatňovala podobné metódy ako jej matka. Dohliadala na to, aby boli deti vedené ku katolíctvu a ich vzdelanie zverovala jezuitom. Jej syn, neskorší cisár Ferdinand II. zostal pod jej vplyvom i v dospelosti. Dochovala sa ich korešpondencia, kde sa syn ako štajerský vojvoda so svojou matkou radil o všetkých svojich politických krokoch, najmä pri uplatňovaní rekatolizácie v Štajersku.

Mala záľubu v okázalej nádhere a rada sa zúčastňovala náboženských procesií a púti. Venovala sa charitatívnej činnosti. Do služieb katolíckej viery dávala i výtvarné umenie a hudbu.

Zomrela v Grazi v roku 1608. Pochovaná bola najskôr v kláštore klarisiek a neskôr v mauzóleu v Grazi, ktoré dal postaviť jej syn Ferdinand II.

Deti

Počas veľmi harmonického manželstva sa narodilo 15 detí, z ktorých sa štyri nedožili dospelosti:

Rodokmeň

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Albrecht IV.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Viliam IV.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Kunhuta Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Albrecht V.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Filip I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Jakobea z Badenu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Falcká
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Bavorská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Filip I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand I. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Jana I. Kastílska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Vladislav Jagellovský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Jagelovská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna de Foix
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Literatúra

  • Hans und Marga Rall: Die Wittelsbacher – von Otto I. bis Elisabeth I., ISBN 3-85001-485-1.

Iné projekty

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marie Anna Bavorská (1551-1608) na českej Wikipédii.