Miroľa

Miroľa
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Svidník
Región	Šariš
Nadmorská výška	382 m n. m.
Súradnice	49°19′45″S 21°43′55″V
Rozloha	6,11 km² (611 ha)
Obyvateľstvo	50 (31. 12. 2023)
Hustota	8,18 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1572
Starosta	Michal Kurečko (SMER-SD)
PSČ	090 05 (pošta Krajná Poľana)
ŠÚJ	527599
EČV (do r. 2022)	SK
Tel. predvoľba	+421-54
Telefón	054 / 7593347
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Miroľa
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Miroľa je obec na Slovensku v okrese Svidník.

Polohopis

Miroľa je horská obec v severnej časti Nízkych Beskýd - v Laboreckej vrchovine - v pramennej oblasti Mlynského potoka, prítoku Chotčianky. Nadmorská výška v strede obce je 382 m n. m. a v chotári 350 – 500 m n. m.

Mierne členitý povrch chotára je na treťohornom flyši. Prevláda súvislý les s porastom buka.

Obec patrila do Šarišskej župy a okresu Svidník. Po vzniku Československa do Prešovského kraja a okresu Svidník. V roku 1960 pri novom územnosprávnom členení a vznikom Východoslovenského kraja bola súčasťou Bardejovského okresu. Od roku 1968 už patri do okresu Svidník.

Rozloha obce Miroľa je 611 ha.

Symboly obce

Erb

V modrom štíte na zelenej pažiti zlatý prirodzený strom so štíhlym kmeňom a guľovitou korunou, sprevádzaný dvoma striebornými odvrátenými bocianmi v zlatej zbroji.

Tento erb bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva dňa 10. marca 2006, č. OZ – 52/2006 a je zapísaný v heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou M – 128/2006.

Súčasná heraldická kompozícia zobrazuje prírodné močaristé okolia obce, podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1868.

Autormi erbu sú Peter Kónya, Leon Sokolovský a Sergej Pančák.

Vlajka

Vlajka obce pozostáva zo šiestich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (1/6), žltej (1/6) bielej (1/6) zelenej (1/6), modrej (1/6) a zelenej (1/6). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Dejiny

Obec je doložená v historických dokumentoch v roku 1572 ako Felsso Psztrina, neskôr ako Felsö Psztrina alias Mirolya (1618),

Mirolya, Mirola 1773, 1808,

Mirolya 1786, 1863–1902,

Mérfalva 1907–1913,

Miroľa od roku 1920.

Obec patrila panstvu Makovica. V rokoch 1713 – 1714 bola obec úplne opustená.

Obyvatelia boli roľníci, zaoberali sa chovom dobytka a prácou v lesoch.

V roku 1787 mala obec 25 domov a 188 obyvateľov, v roku 1828 mala 27 domov a 221 obyvateľov. V roku 1940 30 domov a 180 obyvateľov.

Katastrom obce prechádzala medzinárodná strategická cesta Jozefínka, ktorá bola súčasťou transkontinentálneho ťahu spájajúceho Baltské more so Stredozemným morom.

V polovici 19. storočia tu bolo veľké vysťahovalectvo. Do roku 1914 tu pracovala parná píla.

V čase prvej svetovej vojny (október-november) rakúsko-uhorské vojska vypálili obec. Bola zničená aj píla, ktorá svoju činnosť už neobnovila. Za I. ČSR sa mnohí obyvatelia vysťahovali.

Na miestnom cintoríne v 20. rokoch 20. storočia bolo zriadené vojenské pohrebisko s dvomi hrobmi v ktorých boli uložené ostatky 6 vojakov Rakúsko-Uhorskej cisársko-kráľovskej armády a Cárskej ruskej armády. Identita vojakov je neznáma. O vojenské pohrebisko v medzivojnovom období sa starala Žandárska stanica v obci Krajná Poľana. V súčasnosti nie je známa ani poloha vojenských hrobov.V roku 1932 došlo k demonštráciám proti exekúciám.

Počas Karpatsko-duklianskej operácie v októbri 1944 obec bola značné poškodená, obyvatelia obce boli evakuovaní. Obec bola oslobodená 25. novembra 1944.

V roku 2004 v obci žilo 81 obyvateľov v 36 domoch.

Časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch vo Svidníku a Košiciach. Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci.

Obyvateľstvo

Cerkva Ochrany Bohorodičky južný pohľad.

V obci Miroľa sa v 90. rokoch 20. storočia nachádzali najčastejšie priezviská týchto rodín:

BARTKO; BLANÁR; BĽACHA; BUCHOVECKÝ;

CUPÁK; ČIŽMAR; ČIŽMAŘ; ČOBIRKA;

DZAMA;

GOGOR;

GUNDZÍK;

HOJDA;

CHOMA;

KACAN; KOSTELNÍK; KUREČKO;

MIHALIŠIN; MICHALIŠIN; PETREK; PETRÍK;

SENAJ;

TKAČ;

VARCHOLÍK; VODILA;

ZAPOTOCKÁ;

Gréckokatolícky drevený Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky

Cerkov lemkovského typu Ochrany Bohorodičky je národnou kultúrnou pamiatkou.

Severná časť obce Miroľa.

V obci sa nachádza gréckokatolícka trojpriestorový drevený chrám, takzvaná cerkva (tzv. lemkovského typu), Ochrany Bohorodičky z roku 1770, vybudovaný na mieste staršieho chrámu z konca 17. storočia. Počas vojenských operácií v druhej svetovej vojne v novembri 1944 bol silne poškodený a o rok znovu rekonštruovaný obyvateľmi obce. Od roku 1968 sa radí medzi národné kultúrne pamiatky.

Je to typický trojdielny, trojpriestorový a trojvežový objekt s troma krížmi. Z pôvodného dreveného oplotenia ostala iba bránka. Konštrukcia chrámu je zrubová veža má stĺpovú konštrukciu. Stavba je osadená na nízkej podmurovke. Veža vyrastá z predsiene. Strecha každej veže je pyramidálna s osadenou plochou cibuľou. Nad jej strieškou je menšia cibuľa a nad cibuľkou trojramenný kríž. Vstup do chrámu je cez predsieň zo západnej strany.

Ikonostas, ktorý sa radí medzi národné kultúrne pamiatky, vyniká svojou nádhernou farebnosťou. Má štvorradovú architektúru s ikonami uloženými na štyroch poschodiach. Ikony osadené v ikonostase pochádzajú z 18. storočia. Vrch ikonostasu je ukončený tabuľovou ikonou Ukrižovania, kde pod krížom možno pozorovať Bohorodičku a svätého evanjelistu Jána. V lodi nájdeme vzácnu ikonu Zosnutia Presvätej Bohorodičky zo 17. storočia. Celý ikonostas bol v 70-tych rokoch 20. storočia reštaurovaný.

Miroľská slatina

Tabuľa informujúca o mirolskej prírodnej rezevácii

V obci sa nachádza štátna prírodná rezervácia Miroľská slatina vyhlásená v roku 1980 o rozlohe 9 600 m² so vzácnou slanomilnou vegetáciou a výskytom suchopýru širokolistého.

Chránené územie je ukážkou vzácnych lúčnych a slatinných spoločenstiev, ktoré sa v okrese Svidník nachádzajú iba v tejto lokalite. V nej dominujú ostrice, páperník širokolistý, na najmokrejších častiach vachta trojlistá a iné, zákonom chránené rastliny.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Miroľa