Podunajská rovina: Rozdiel medzi revíziami

	Podunajská rovina
	geomorfologický celok
	Podunajská rovina pri Hurbanove
Štát	Slovensko
Regióny	Nitriansky, Bratislavský, Trnavský
Nadradená ; jednotka	Podunajská nížina
Susedné ; jednotky	Podunajská pahorkatina; Malé Karpaty
Súradnice	48°S 18°V / 48°S 18°V
Rozloha	3 500 km² (350 000 ha)
Geologické zloženie	Neogénne vulkanity; karpatského oblúka
	Sivo znázornená Podunajská rovina
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 11:15, 25. december 2018

Súradnice: 48°S 18°V / 48°S 18°V

Podunajská rovina je krajinný celok (juhozápadná časť) Podunajskej nížiny. Nachádza sa na nivách Dunaja a Váhu a zaberá plochu 3 500 km².

Charakteristika

Je charakteristická minimálnou členitosťou terénu, pričom absolútne výšky sa pohybujú od 107 m n. m. na juhu po 160 m n. m. na severe. Relatívne výškové rozdiely neprekračujú 30 m. Podnebie je teplé a suché, zrážky dosahujú 500 – 600 mm za rok. Veľkú časť Podunajskej roviny zaberá Žitný ostrov.

Polohopis

Podunajská rovina zaberá Žitný ostrov a dolné toky Váhu a Nitry a na území Slovenska susedí na západe s pohorím Malé Karpaty, na severe a východe ju obklopuje Podunajská pahorkatina a južnú hranicu vymedzuje rieka Dunaj. Z miest sa tu nachádza Bratislava, Pezinok, Senec, Šamorín, Sládkovičovo, Galanta, Veľký Meder, Dunajská Streda, Sereď, Šaľa, Kolárovo, Nové Zámky, Hurbanovo a Komárno. Žije tu značná maďarská menšina.

Delenie

Podunajská rovina sa delí na 8 geomorfologických časti:^[1]

Turizmus

Turisticky a rekreačne sa využívajú vodné toky (Dunaj, Malý Dunaj, Čierna voda, Váh), termálne vody (Senec, Veľký Meder, Sládkovičovo, Dunajská Streda) a lužné lesy. Nachádzajú sa tu viaceré národné prírodné rezervácie.^[2]

Pozri aj

Referencie

↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.

[1] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.

[2] mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.

[1]

[2]

@@ Riadok 92: / Riadok 92: @@
 | website            =
 }}
-'''Podunajská rovina''' je krajinný celok (juhozápadná časť) [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]].<ref>Spracované podľa: {{Citácia elektronického dokumentu
+'''Podunajská rovina''' je krajinný celok (juhozápadná časť) [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]]. Nachádza sa na nivách [[Dunaj]]a a [[Váh]]u a zaberá plochu {{km2|3500}}.
- | priezvisko = Kočický
- | meno = Dušan
- | priezvisko2 = Ivanič
- | meno2 = Boris
- | titul = Geomorfologické členenie Slovenska
- | url = http://www.geology.sk/new/sites/default/files/media/geois/PrehladneMapy/GM_mapa.pdf
- | vydavateľ = geology.sk
- | dátum vydania = 2011
- | dátum aktualizácie =
- | dátum prístupu = 2017-10-10
- | miesto =
-}}</ref> Nachádza sa na nivách [[Dunaj]]a a [[Váh]]u a zaberá plochu {{km2|3500}}.
 ==Charakteristika==
 Je charakteristická minimálnou členitosťou terénu, pričom absolútne výšky sa pohybujú od {{mnm|107}} na juhu po {{mnm|160}} na severe. Relatívne výškové rozdiely neprekračujú {{m|30|m}}. Podnebie je teplé a suché, zrážky dosahujú 500 – {{mm|600|m}} za rok. Veľkú časť Podunajskej roviny zaberá [[Žitný ostrov]].
+== Polohopis ==
-Z miest sa tu nachádza [[Bratislava]], [[Pezinok]], [[Senec]], [[Šamorín]], [[Sládkovičovo]], [[Galanta]], [[Veľký Meder]], [[Dunajská Streda]], [[Sereď]], [[Šaľa]], [[Kolárovo]], [[Nové Zámky]], [[Hurbanovo]] a [[Komárno]]. Žije tu značná maďarská menšina.
+Podunajská rovina zaberá [[Žitný ostrov]] a dolné toky [[Váh]]u a [[Nitra (rieka)|Nitry]] a na území [[Slovensko|Slovenska]] susedí na západe s pohorím [[Malé Karpaty]], na severe a východe ju obklopuje [[Podunajská pahorkatina]] a južnú hranicu vymedzuje rieka [[Dunaj]]. Z miest sa tu nachádza [[Bratislava]], [[Pezinok]], [[Senec]], [[Šamorín]], [[Sládkovičovo]], [[Galanta]], [[Veľký Meder]], [[Dunajská Streda]], [[Sereď]], [[Šaľa]], [[Kolárovo]], [[Nové Zámky]], [[Hurbanovo]] a [[Komárno]]. Žije tu značná maďarská menšina.
+== Delenie ==
+Podunajská rovina sa delí na 8 [[časť (geomorfológia)|geomorfologických časti]]:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-25| miesto = Bratislava }}</ref>
+* [[Úľanská mokraď]]
+* [[Čiližská mokraď]]
+* [[Potônska mokraď]]
+* [[Okoličnianska mokraď]]
+* [[Salibská mokraď]]
+* [[Martovská mokraď]]
+* [[Novozámocké pláňavy]]
+* [[Šúr (medzi Račou a Pezinkom)|Šúr]]
 ==Turizmus==
-Turisticky a rekreačne sa využívajú vodné toky ([[Dunaj]], [[Malý Dunaj]], [[Čierna voda]], [[Váh]]), termálne vody (Senec, Veľký Meder, Sládkovičovo, Dunajská Streda) a [[lužný les|lužné lesy]]. Nachádzajú sa tu viaceré [[národná prírodná rezervácia|národné prírodné rezervácie]].
+Turisticky a rekreačne sa využívajú vodné toky ([[Dunaj]], [[Malý Dunaj]], [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Čierna voda]], [[Váh]]), termálne vody (Senec, Veľký Meder, Sládkovičovo, Dunajská Streda) a [[lužný les|lužné lesy]]. Nachádzajú sa tu viaceré [[národná prírodná rezervácia|národné prírodné rezervácie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=17.68062&y=47.93172&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-25 | miesto = | jazyk = }}</ref>
 ==Pozri aj==