Slovenský kras: Rozdiel medzi revíziami
ref. |
ref. |
||
Riadok 90: | Riadok 90: | ||
}} |
}} |
||
'''Slovenský kras''' (zastarano ''Juhoslovenský kras'') je krajinný celok geomorfologickej oblasti [[Slovenské rudohorie]]. Bol tu vyhlásený [[Národný park Slovenský kras]]. |
'''Slovenský kras''' (zastarano ''Juhoslovenský kras'') je krajinný celok geomorfologickej oblasti [[Slovenské rudohorie]]. Bol tu vyhlásený [[Národný park Slovenský kras]]. |
||
⚫ | Národný park Slovenský kras sa rozprestiera na juhovýchode Slovenska. S hraničiacim Aggteleckým národným parkom (Maďarsko) tvorí jednotný celok, ktorý ako súvislé územie svojou rozlohou predstavuje najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe. Na ploche {{km2|361.65}} vytvára Slovenský kras svojou prírodnou a kultúrnohistorickou rozmanitosťou jednu z najkrajších oblastí [[Slovensko|Slovenska]]. Za [[chránená krajinná oblasť|chránenú krajinnú oblasť]] bol Slovenský kras vyhlásený v roku [[1973]] a v roku [[1977]] bol ako prvý na Slovensku zaradený do medzinárodnej siete [[biosféra|biosférických]] rezervácií v rámci programu [[UNESCO]] Človek a biosféra a patrí tak medzi jednu zo štyroch slovenských biosférických rezervácií .<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
== Vymedzenie == |
== Vymedzenie == |
||
Južný okraj vymedzuje štátna hranica s [[Maďarsko]]m, východným smerom leží [[Košická kotlina]], severne [[Volovské vrchy]], [[Rožňavská kotlina]] a [[Revúcka vrchovina]]. Západným smerom nadväzuje [[Juhoslovenská kotlina]] a [[Bodvianska pahorkatina]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-22| miesto = Bratislava }}</ref> |
Južný okraj vymedzuje štátna hranica s [[Maďarsko]]m, východným smerom leží [[Košická kotlina]], severne [[Volovské vrchy]], [[Rožňavská kotlina]] a [[Revúcka vrchovina]]. Západným smerom nadväzuje [[Juhoslovenská kotlina]] a [[Bodvianska pahorkatina]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-22| miesto = Bratislava }}</ref> |
||
==Charakteristika== |
==Charakteristika== |
||
Riadok 117: | Riadok 104: | ||
== Podcelky == |
== Podcelky == |
||
Slovenský kras sa delí na 9 [[podcelok (geomorfológia)|podcelkov]], ktoré zahŕňajú aj 2 [[časť (geomorfológia)|časti]]:<ref name="GCS"/> |
|||
* [[Jelšavský kras]] |
* [[Jelšavský kras]] |
||
* [[Koniarska planina]] |
* [[Koniarska planina]] |
||
* [[Plešivská planina]] |
* [[Plešivská planina]] |
||
* [[Silická planina]] |
* [[Silická planina]] |
||
** Silické úboče |
|||
* [[Turnianska kotlina]] |
* [[Turnianska kotlina]] |
||
* [[Horný vrch]] |
* [[Horný vrch]] |
||
** Borčianska brázda |
|||
* [[Dolný vrch]] |
* [[Dolný vrch]] |
||
* [[Zádielska planina]] |
* [[Zádielska planina]] |
||
* [[Jasovská planina]] |
* [[Jasovská planina]] |
||
== Ochrana prírody == |
|||
⚫ | Národný park Slovenský kras sa rozprestiera na juhovýchode Slovenska. S hraničiacim Aggteleckým národným parkom (Maďarsko) tvorí jednotný celok, ktorý ako súvislé územie svojou rozlohou predstavuje najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe. Na ploche {{km2|361.65}} vytvára Slovenský kras svojou prírodnou a kultúrnohistorickou rozmanitosťou jednu z najkrajších oblastí [[Slovensko|Slovenska]]. Za [[chránená krajinná oblasť|chránenú krajinnú oblasť]] bol Slovenský kras vyhlásený v roku [[1973]] a v roku [[1977]] bol ako prvý na Slovensku zaradený do medzinárodnej siete [[biosféra|biosférických]] rezervácií v rámci programu [[UNESCO]] Človek a biosféra a patrí tak medzi jednu zo štyroch slovenských biosférických rezervácií .<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
== Referencie == |
== Referencie == |
Verzia z 10:30, 26. december 2018
Slovenský kras | |
pohorie geomorfologický celok | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Košický |
Okres | Gelnica, Rožňava, Košice-okolie |
Nadradená jednotka |
Slovenské rudohorie |
Susedné jednotky (v SR) |
Bodvianska pahorkatina Juhoslovenská kotlina Revúcka vrchovina Košická kotlina Rožňavská kotlina Volovské vrchy |
Podradené jednotky |
Jelšavský kras Koniarska planina Plešivská planina Silická planina Horný vrch Zádielska planina Jasovská planina Dolný vrch Turnianska kotlina |
Súradnice | 48°33′S 20°32′V / 48,55°S 20,53°V |
Najvyšší bod | Matesova skala |
- výška | 925 m n. m. |
Wikimedia Commons: Slovenský kras | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Slovenský kras (zastarano Juhoslovenský kras) je krajinný celok geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie. Bol tu vyhlásený Národný park Slovenský kras.
Vymedzenie
Južný okraj vymedzuje štátna hranica s Maďarskom, východným smerom leží Košická kotlina, severne Volovské vrchy, Rožňavská kotlina a Revúcka vrchovina. Západným smerom nadväzuje Juhoslovenská kotlina a Bodvianska pahorkatina.[1]
Charakteristika
Slovenský kras je tvorený vápencovými náhornými planinami oddelenými hlbokými údoliami s množstvom podzemných i povrchových krasových javov. Najvyššími vrcholmi tejto oblasti sú Pipitka (1 225 m) a Matesova skala (925 m).[2]
V minulosti bolo celé územie zalesnené listnatými lesmi. Pôvodné dubové, lipové, habové a bukové porasty však boli čiastočne vyťažené. Neporušené lesné porasty sa zachovali v hlbokých roklinách a na svahoch ťažko prístupných planín. V oblasti slovenského krasu rastie veľmi mnoho druhov chránených teplomilných rastlín. Vzácne rastlinné spoločenstvá sa vyskytujú na silno zamokrených lúkach v okolí Štítnického potoka. Pestré prírodné podmienky ovplyvňujú rozšírenie a vývoj živočíchov. Miešajú sa tu druhy horské, lesné i stepné. Špecifické druhy živočíchov žijú v jaskyniach a priepastiach.
Slovenský kras odvodňujú rieky Slaná, Muráň a Turňa s väčším množstvom drobnejších prítokov. Slovenský kras patrí do teplej klimatickej oblasti so zimnými priemernými teplotami −2 – −5 °C a letnými teplotami 16 – 18 °C. Počet dní so snehovou pokrývkou sa pohybuje okolo 60 – 80, počet letných dní medzi 30 – 50.
Na území Slovenského krasu sa nachádza okolo 1300 jaskýň, z ktorých je sprístupnená Domica, Gombasecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňa.
Podcelky
Slovenský kras sa delí na 9 podcelkov, ktoré zahŕňajú aj 2 časti:[1]
- Jelšavský kras
- Koniarska planina
- Plešivská planina
- Silická planina
- Silické úboče
- Turnianska kotlina
- Horný vrch
- Borčianska brázda
- Dolný vrch
- Zádielska planina
- Jasovská planina
Ochrana prírody
Národný park Slovenský kras sa rozprestiera na juhovýchode Slovenska. S hraničiacim Aggteleckým národným parkom (Maďarsko) tvorí jednotný celok, ktorý ako súvislé územie svojou rozlohou predstavuje najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe. Na ploche 361,65 km² vytvára Slovenský kras svojou prírodnou a kultúrnohistorickou rozmanitosťou jednu z najkrajších oblastí Slovenska. Za chránenú krajinnú oblasť bol Slovenský kras vyhlásený v roku 1973 a v roku 1977 bol ako prvý na Slovensku zaradený do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO Človek a biosféra a patrí tak medzi jednu zo štyroch slovenských biosférických rezervácií .[3]
Referencie
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-22]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-26]. Dostupné online.
- ↑ Biosférické rezervácie v SR [online]. SAŽP, 2008, [cit. 2016-02-14]. Dostupné online.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slovenský kras