Artézska voda: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegetator (diskusia | príspevky)
+ref
Peko (diskusia | príspevky)
d portál
Riadok 31: Riadok 31:


{{Hydrologický výhonok}}
{{Hydrologický výhonok}}

{{Portál|Vedy o Zemi}}


[[Kategória:Voda]]
[[Kategória:Voda]]

Verzia z 13:44, 7. január 2019

Artézska voda so studňou

Artézska voda je podzemná voda s napätou hladinou, ktorej voľná hladina leží vyššie než zemský povrch. Z prameňa voda samovoľne vyviera bez nutnosti čerpania vplyvom pôsobenia litostatického tlaku, miesto vyvierania sa nazýva artézska studňa.[1] Artézska voda vzniká v priepustnej vrstve najčastejšie medzi dvoma synklinálnymi vrstvami, ktoré sú pre vodu nepriepustné (odborne izolátory), pri ich prerazení pod hladinou podzemnej vody, dochádza k samovoľnému úniku vody pod tlakom. Vyvieranie artézskej vody môže mať za následok natoľko veľký pokles tlaku vody, že dôjde k zániku artézskeho výveru vody. Veľké množstvo takýchto prameňov sa nachádza v Austrálii.

Názov pochádza z francúzskej oblasti Artois, kde v 12. storočí kartuziánski mnísi vybudovali veľké množstvo takýchto studní. Najstaršie záznamy o artézskych studniach pochádzajú zo Sýrie a Egypta.

Na Slovensku môžeme artézske pramene nájsť napríklad v Lučenci.

Referencie

  1. Banícky terminologický slovník. Bratislava : SAV, 1955. Dostupné online. S. 168.

Iné projekty

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Artéská voda na českej Wikipédii.