Slováci v Argentíne: Rozdiel medzi revíziami
d Oprava wikilinku |
d Oprava wikilinku |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Slováci''' v [[Argentína|Argentíne]] sú najpočetnejšou a najvýznamnejšou zo všetkých slovenských vysťahovaleckých komunít v rámci [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]]. Po krajanských komunitách v [[Spojené štáty|USA]], [[Kanada|Kanade]], [[Austrália|Austrálii]], či [[Vojvodina|Vojvodine]] sa jedná o najpočetnejšiu krajanskú komunitu Slovákov na svete. Celkový počet Slovákov, ktorí sa do Argentíny od začiatku prisťahovali sa v súčasnosti odhaduje na 30 až 40 000. V súčasnosti sa však aktívne k slovenskej národnosti hlási približne 2 000 ľudí. Keďže Slováci sa v Argentíne usádzali na rôznych miestach, ktoré od seba boli pomerne vzdialené, väčšina z nich a hlavne z ich potomkov sa postupne asimilovala. Aktívne slovenské komunity žijú v hlavnom meste [[Buenos Aires]], [[Buenos Aires (provincia)|provincii Buenos Aires]] (hlavne v meste [[ |
'''Slováci''' v [[Argentína|Argentíne]] sú najpočetnejšou a najvýznamnejšou zo všetkých slovenských vysťahovaleckých komunít v rámci [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]]. Po krajanských komunitách v [[Spojené štáty|USA]], [[Kanada|Kanade]], [[Austrália|Austrálii]], či [[Vojvodina|Vojvodine]] sa jedná o najpočetnejšiu krajanskú komunitu Slovákov na svete. Celkový počet Slovákov, ktorí sa do Argentíny od začiatku prisťahovali sa v súčasnosti odhaduje na 30 až 40 000. V súčasnosti sa však aktívne k slovenskej národnosti hlási približne 2 000 ľudí. Keďže Slováci sa v Argentíne usádzali na rôznych miestach, ktoré od seba boli pomerne vzdialené, väčšina z nich a hlavne z ich potomkov sa postupne asimilovala. Aktívne slovenské komunity žijú v hlavnom meste [[Buenos Aires]], [[Buenos Aires (provincia)|provincii Buenos Aires]] (hlavne v meste [[Berisso]]) a v [[Chaco (argentínska provincia)|provincii Chaco]] (hlavne v meste [[Presidencia Roque Sáenz Peña]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mzv.sk/cestovanie_a_konzularne_info/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/argentinska-republika?displayMode=1|titul=Argentína - Krajania a krajanské komunity|dátum prístupu=2017-12-09|vydavateľ=mzv.sk|dátum vydania=}}</ref>. |
||
== Dejiny == |
== Dejiny == |
||
[[Súbor:Portrait_ciger-hronsky-jozef.jpg|náhľad|vpravo|[[Jozef Cíger-Hronský]] patrí medzi najvýznamnejších argentínskych Slovákov.]] |
[[Súbor:Portrait_ciger-hronsky-jozef.jpg|náhľad|vpravo|[[Jozef Cíger-Hronský]] patrí medzi najvýznamnejších argentínskych Slovákov.]] |
||
Za prvého Slováka, ktorý sa do Argentíny vysťahoval je považovaný Michal Kluch z Turčianskej župy z obce [[Slovany]], ktorý do Argentíny prišiel v roku 1894. Ďalším je maliar František Kováč. Ten do Argentíny prišiel už v roku 1912<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.slovenskykalendar.com/slovaci-v-argentinskom-chacu/|titul=Slováci v argentínskom Chacu|dátum prístupu=2017-12-09|vydavateľ=slovenskykalendar.com|dátum vydania=}}</ref>. V roku 1907 sa do Argentíny a neskôr na 15 rokov do [[Čile]] presťahoval aj spisovateľ a lekár [[Martin Kukučín]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://kultura.sme.sk/c/5546947/patagonsky-experiment-martina-kukucina.html|titul=Patagónsky experiment Martina Kukučína|dátum prístupu=2017-12-09|vydavateľ=sme.sk|dátum vydania=}}</ref>. Prvá vysťahovalecká vlna Slovákov sa však začala po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] (hlavne obdobie 1925-1935). V tomto období už totiž USA a Kanada začali obmedzovať možnosť migrácie a teda európski migranti sa začali zameriavať iným smerom. Argentína patrila v tej dobe medzi najbohatšie štáty na svete, súčasne mala obrovské množstvo voľnej pôdy, ktorú mala argentínska vláda záujem kolonizovať. Začala teda podporovať prisťahovalectvo a osídľovanie voľnej pôdy. Každý nový prisťahovalec mal možnosť získať voľnú pôdu, ktorá však bola zväčša v odľahlejších častiach štátu, čim chcela vláda prilákať nových osadníkov postupne do všetkých častí Argentíny. V krajine však bolo aj množstvo pracovných príležitostí pre robotníkov. Zo Slovenska tak začali v tomto období prichádzať predovšetkým muži, roľníci a robotníci, ktorí sem prichádzali primárne za prácou s tým, že po čase sa chceli vrátiť späť na Slovensko. Títo pochádzali hlavne z Bratislavskej, Nitrianskej a Zvolenskej župy. Tradičných prisťahovalcov tak začali tvoriť hlavne tzv. dolnozemskí Slováci, teda Slováci, ktorých predkovia sa pred storočiami usadili v Maďarsku, Srbsku (Vojvodina), či Rumunsku. Z týchto častí prichádzali celé slovenské rodiny, ktoré mali zámer sa v Argentíne usadiť na trvalo. Dolnozemskí Slováci hľadali v Argentíne nový a lepší život<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://dennikn.sk/blog/dolnozemski-slovaci-v-argentine/|titul=Dolnozemskí Slováci v Argentíne|dátum prístupu=2017-12-09|vydavateľ=dennikn.sk|dátum vydania=}}</ref>. Slovenská migrácia bola taká silná, že iba v Buenos Aires žilo na konci prvej vlny približne 10 000 Slovákov, celkovo v Argentíne asi 28 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.slovacivosvete.sk/851/argentina-%E2%80%93-zem-bavlny.php|titul=Argentína – Zem bavlny|dátum prístupu=2017-12-09|vydavateľ=slovacivosvete.sk|dátum vydania=}}</ref>. Slovenskí prisťahovalci sa sústreďovali hlavne v poľnohospodárstve a stavebníctve. Menšia časť sa venovala remeslám, či vlastnej živnosti. Hlavnými centrami Slovákov sa okrem hlavného mesta stali mestá [[ |
Za prvého Slováka, ktorý sa do Argentíny vysťahoval je považovaný Michal Kluch z Turčianskej župy z obce [[Slovany]], ktorý do Argentíny prišiel v roku 1894. Ďalším je maliar František Kováč. Ten do Argentíny prišiel už v roku 1912<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.slovenskykalendar.com/slovaci-v-argentinskom-chacu/|titul=Slováci v argentínskom Chacu|dátum prístupu=2017-12-09|vydavateľ=slovenskykalendar.com|dátum vydania=}}</ref>. V roku 1907 sa do Argentíny a neskôr na 15 rokov do [[Čile]] presťahoval aj spisovateľ a lekár [[Martin Kukučín]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://kultura.sme.sk/c/5546947/patagonsky-experiment-martina-kukucina.html|titul=Patagónsky experiment Martina Kukučína|dátum prístupu=2017-12-09|vydavateľ=sme.sk|dátum vydania=}}</ref>. Prvá vysťahovalecká vlna Slovákov sa však začala po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] (hlavne obdobie 1925-1935). V tomto období už totiž USA a Kanada začali obmedzovať možnosť migrácie a teda európski migranti sa začali zameriavať iným smerom. Argentína patrila v tej dobe medzi najbohatšie štáty na svete, súčasne mala obrovské množstvo voľnej pôdy, ktorú mala argentínska vláda záujem kolonizovať. Začala teda podporovať prisťahovalectvo a osídľovanie voľnej pôdy. Každý nový prisťahovalec mal možnosť získať voľnú pôdu, ktorá však bola zväčša v odľahlejších častiach štátu, čim chcela vláda prilákať nových osadníkov postupne do všetkých častí Argentíny. V krajine však bolo aj množstvo pracovných príležitostí pre robotníkov. Zo Slovenska tak začali v tomto období prichádzať predovšetkým muži, roľníci a robotníci, ktorí sem prichádzali primárne za prácou s tým, že po čase sa chceli vrátiť späť na Slovensko. Títo pochádzali hlavne z Bratislavskej, Nitrianskej a Zvolenskej župy. Tradičných prisťahovalcov tak začali tvoriť hlavne tzv. dolnozemskí Slováci, teda Slováci, ktorých predkovia sa pred storočiami usadili v Maďarsku, Srbsku (Vojvodina), či Rumunsku. Z týchto častí prichádzali celé slovenské rodiny, ktoré mali zámer sa v Argentíne usadiť na trvalo. Dolnozemskí Slováci hľadali v Argentíne nový a lepší život<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://dennikn.sk/blog/dolnozemski-slovaci-v-argentine/|titul=Dolnozemskí Slováci v Argentíne|dátum prístupu=2017-12-09|vydavateľ=dennikn.sk|dátum vydania=}}</ref>. Slovenská migrácia bola taká silná, že iba v Buenos Aires žilo na konci prvej vlny približne 10 000 Slovákov, celkovo v Argentíne asi 28 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.slovacivosvete.sk/851/argentina-%E2%80%93-zem-bavlny.php|titul=Argentína – Zem bavlny|dátum prístupu=2017-12-09|vydavateľ=slovacivosvete.sk|dátum vydania=}}</ref>. Slovenskí prisťahovalci sa sústreďovali hlavne v poľnohospodárstve a stavebníctve. Menšia časť sa venovala remeslám, či vlastnej živnosti. Hlavnými centrami Slovákov sa okrem hlavného mesta stali mestá [[Berisso]], [[Rosario]], [[Córdoba (mesto v Argentíne)|Córdoba]] a [[Comodoro Rivadavia]]. V roku 1935 bol v mestečku Saenz Peňa pri Buenos Aires otvorený prvý slovenský evanjelický kostol. |
||
Druhá vysťahovalecká vlna sa spája s obdobím okolo [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]]. Prví vysťahovalci tohto obdobia boli politickí disidenti a obyvatelia židovského pôvodu, ktorí utekali zo Slovenska pred perzekúciou. Po skončení vojny tvorili hlavnú časť vysťahovalcov naopak bývalí predstavitelia Slovenského štátu, či kultúrneho a spoločenského života danej doby. Kým v prvej vlne prichádzali hlavne roľníci a robotníci, v tejto vlne prichádzali predovšetkým vzdelanejší ľudia, teda politici, vedci, novinári, učitelia, či podnikatelia. Väčšina z nich sa obávala možných následkov po prehranej vojne spojených s hrozbou súdnych procesov. Vysťahovalcov po druhej svetovej vojne je možné tým pádom rozdeliť na ľudí spojených s kultúrnym a spoločenským životom a ľudí spojených s politikou režimu. Ku kultúrnej a spoločenskej časti patria významné osobnosti slovenskej histórie ako [[Jozef Cíger Hronský]], [[Koloman Kolomi Geraldini]], či [[Rudolf Dilong]]. Niektorí z nich boli predstaviteľmi [[Matica slovenská|Matice slovenskej]], ktorú sa rozhodli založiť aj v Argentíne, čím vznikla tzv. Zahraničná Matica slovenská. Politickú migráciu tvorili bývalí predstavitelia režimu Slovenského štátu ako boli [[Ferdinand Ďurčanský]], [[Alojz Macek]], [[Štefan Polakovič]], či [[Štefan Haššík]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.czsk.net/svet/clanky/svet/slovosobarg.html|titul=VÝZNAMNÍ SLOVÁCI V ARGENTÍNE|dátum prístupu=2017-12-09|vydavateľ=czsk.net|dátum vydania=}}</ref>. Niektorí z nich boli po vojne v neprítomnosti odsúdení na trest smrti, či iné dlhoročné tresty odňatia slobody. Časť z týchto prisťahovalcov neskôr odišla z Argentíny do USA alebo Kanady. S príchodom druhej vlny prišlo aj k rozvoju života katolíckej komunity argentínskych Slovákov, keďže prvú vlnu tvorili predovšetkým evanjelici. Medzi prisťahovalcami boli totiž aj katolícki kňazi, vďaka čomu mohli slovenskí vysťahovalci začať vôbec prvýkrát navštevovať aj bohoslužby v slovenskom jazyku (1948). |
Druhá vysťahovalecká vlna sa spája s obdobím okolo [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]]. Prví vysťahovalci tohto obdobia boli politickí disidenti a obyvatelia židovského pôvodu, ktorí utekali zo Slovenska pred perzekúciou. Po skončení vojny tvorili hlavnú časť vysťahovalcov naopak bývalí predstavitelia Slovenského štátu, či kultúrneho a spoločenského života danej doby. Kým v prvej vlne prichádzali hlavne roľníci a robotníci, v tejto vlne prichádzali predovšetkým vzdelanejší ľudia, teda politici, vedci, novinári, učitelia, či podnikatelia. Väčšina z nich sa obávala možných následkov po prehranej vojne spojených s hrozbou súdnych procesov. Vysťahovalcov po druhej svetovej vojne je možné tým pádom rozdeliť na ľudí spojených s kultúrnym a spoločenským životom a ľudí spojených s politikou režimu. Ku kultúrnej a spoločenskej časti patria významné osobnosti slovenskej histórie ako [[Jozef Cíger Hronský]], [[Koloman Kolomi Geraldini]], či [[Rudolf Dilong]]. Niektorí z nich boli predstaviteľmi [[Matica slovenská|Matice slovenskej]], ktorú sa rozhodli založiť aj v Argentíne, čím vznikla tzv. Zahraničná Matica slovenská. Politickú migráciu tvorili bývalí predstavitelia režimu Slovenského štátu ako boli [[Ferdinand Ďurčanský]], [[Alojz Macek]], [[Štefan Polakovič]], či [[Štefan Haššík]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.czsk.net/svet/clanky/svet/slovosobarg.html|titul=VÝZNAMNÍ SLOVÁCI V ARGENTÍNE|dátum prístupu=2017-12-09|vydavateľ=czsk.net|dátum vydania=}}</ref>. Niektorí z nich boli po vojne v neprítomnosti odsúdení na trest smrti, či iné dlhoročné tresty odňatia slobody. Časť z týchto prisťahovalcov neskôr odišla z Argentíny do USA alebo Kanady. S príchodom druhej vlny prišlo aj k rozvoju života katolíckej komunity argentínskych Slovákov, keďže prvú vlnu tvorili predovšetkým evanjelici. Medzi prisťahovalcami boli totiž aj katolícki kňazi, vďaka čomu mohli slovenskí vysťahovalci začať vôbec prvýkrát navštevovať aj bohoslužby v slovenskom jazyku (1948). |
||
Verzia z 22:23, 10. január 2019
Slováci v Argentíne sú najpočetnejšou a najvýznamnejšou zo všetkých slovenských vysťahovaleckých komunít v rámci Južnej Ameriky. Po krajanských komunitách v USA, Kanade, Austrálii, či Vojvodine sa jedná o najpočetnejšiu krajanskú komunitu Slovákov na svete. Celkový počet Slovákov, ktorí sa do Argentíny od začiatku prisťahovali sa v súčasnosti odhaduje na 30 až 40 000. V súčasnosti sa však aktívne k slovenskej národnosti hlási približne 2 000 ľudí. Keďže Slováci sa v Argentíne usádzali na rôznych miestach, ktoré od seba boli pomerne vzdialené, väčšina z nich a hlavne z ich potomkov sa postupne asimilovala. Aktívne slovenské komunity žijú v hlavnom meste Buenos Aires, provincii Buenos Aires (hlavne v meste Berisso) a v provincii Chaco (hlavne v meste Presidencia Roque Sáenz Peña)[1].
Dejiny
Za prvého Slováka, ktorý sa do Argentíny vysťahoval je považovaný Michal Kluch z Turčianskej župy z obce Slovany, ktorý do Argentíny prišiel v roku 1894. Ďalším je maliar František Kováč. Ten do Argentíny prišiel už v roku 1912[2]. V roku 1907 sa do Argentíny a neskôr na 15 rokov do Čile presťahoval aj spisovateľ a lekár Martin Kukučín[3]. Prvá vysťahovalecká vlna Slovákov sa však začala po prvej svetovej vojne (hlavne obdobie 1925-1935). V tomto období už totiž USA a Kanada začali obmedzovať možnosť migrácie a teda európski migranti sa začali zameriavať iným smerom. Argentína patrila v tej dobe medzi najbohatšie štáty na svete, súčasne mala obrovské množstvo voľnej pôdy, ktorú mala argentínska vláda záujem kolonizovať. Začala teda podporovať prisťahovalectvo a osídľovanie voľnej pôdy. Každý nový prisťahovalec mal možnosť získať voľnú pôdu, ktorá však bola zväčša v odľahlejších častiach štátu, čim chcela vláda prilákať nových osadníkov postupne do všetkých častí Argentíny. V krajine však bolo aj množstvo pracovných príležitostí pre robotníkov. Zo Slovenska tak začali v tomto období prichádzať predovšetkým muži, roľníci a robotníci, ktorí sem prichádzali primárne za prácou s tým, že po čase sa chceli vrátiť späť na Slovensko. Títo pochádzali hlavne z Bratislavskej, Nitrianskej a Zvolenskej župy. Tradičných prisťahovalcov tak začali tvoriť hlavne tzv. dolnozemskí Slováci, teda Slováci, ktorých predkovia sa pred storočiami usadili v Maďarsku, Srbsku (Vojvodina), či Rumunsku. Z týchto častí prichádzali celé slovenské rodiny, ktoré mali zámer sa v Argentíne usadiť na trvalo. Dolnozemskí Slováci hľadali v Argentíne nový a lepší život[4]. Slovenská migrácia bola taká silná, že iba v Buenos Aires žilo na konci prvej vlny približne 10 000 Slovákov, celkovo v Argentíne asi 28 000[5]. Slovenskí prisťahovalci sa sústreďovali hlavne v poľnohospodárstve a stavebníctve. Menšia časť sa venovala remeslám, či vlastnej živnosti. Hlavnými centrami Slovákov sa okrem hlavného mesta stali mestá Berisso, Rosario, Córdoba a Comodoro Rivadavia. V roku 1935 bol v mestečku Saenz Peňa pri Buenos Aires otvorený prvý slovenský evanjelický kostol.
Druhá vysťahovalecká vlna sa spája s obdobím okolo druhej svetovej vojny a Slovenského štátu. Prví vysťahovalci tohto obdobia boli politickí disidenti a obyvatelia židovského pôvodu, ktorí utekali zo Slovenska pred perzekúciou. Po skončení vojny tvorili hlavnú časť vysťahovalcov naopak bývalí predstavitelia Slovenského štátu, či kultúrneho a spoločenského života danej doby. Kým v prvej vlne prichádzali hlavne roľníci a robotníci, v tejto vlne prichádzali predovšetkým vzdelanejší ľudia, teda politici, vedci, novinári, učitelia, či podnikatelia. Väčšina z nich sa obávala možných následkov po prehranej vojne spojených s hrozbou súdnych procesov. Vysťahovalcov po druhej svetovej vojne je možné tým pádom rozdeliť na ľudí spojených s kultúrnym a spoločenským životom a ľudí spojených s politikou režimu. Ku kultúrnej a spoločenskej časti patria významné osobnosti slovenskej histórie ako Jozef Cíger Hronský, Koloman Kolomi Geraldini, či Rudolf Dilong. Niektorí z nich boli predstaviteľmi Matice slovenskej, ktorú sa rozhodli založiť aj v Argentíne, čím vznikla tzv. Zahraničná Matica slovenská. Politickú migráciu tvorili bývalí predstavitelia režimu Slovenského štátu ako boli Ferdinand Ďurčanský, Alojz Macek, Štefan Polakovič, či Štefan Haššík[6]. Niektorí z nich boli po vojne v neprítomnosti odsúdení na trest smrti, či iné dlhoročné tresty odňatia slobody. Časť z týchto prisťahovalcov neskôr odišla z Argentíny do USA alebo Kanady. S príchodom druhej vlny prišlo aj k rozvoju života katolíckej komunity argentínskych Slovákov, keďže prvú vlnu tvorili predovšetkým evanjelici. Medzi prisťahovalcami boli totiž aj katolícki kňazi, vďaka čomu mohli slovenskí vysťahovalci začať vôbec prvýkrát navštevovať aj bohoslužby v slovenskom jazyku (1948).
Väčšina Slovákov, ktorí v súčasnosti žijú v Argentíne sú už úplne asimilovaní a neovládajú slovenský jazyk. Tento stav je zapríčinený rôznymi faktormi ako sú veľké vzdialenosťami medzi jednotlivými komunitami, či nízka podpora zachovania jazyka, tradícii a kultúry zo strany materského štátu. Napriek tomu existuje v Argentíne niekoľko krajanských spolkov, z toho dva sú spoločné československé. V roku 2001 sa uskutočnil výskum, ktorý mal za cieľ zistiť početný stav Slovákov v Argentíne. Podľa jeho zistení žije v Argentíne približne 450 rodín, teda asi 2 000 ľudí, ktorí sa aktívne hlásia k slovenskému pôvodu. Celkovo by však slovenský pôvod mohlo mať až asi 30 000 argentínskych občanov. Najvýznamnejšie slovenské komunity žijú v hlavnom meste Buenos Aires, provincii Buenos Aires a provincii Chaco. Podľa sčítania obyvateľstva vykonaného v roku 1990 žilo práve v provincii Chaco 700 rodín dolnozemských Slovákov (resp. slovenského pôvodu)[7].
Krajanské spolky a kultúrny život
Prvé krajanské spolky vznikli už s príchodom prvých Slovákov. V roku 1923 došlo v Buenos Aires k založeniu spolku Tatran. Tento sa neskôr premenoval na Slovenský kultúrny spolok a začal s otváraním kultúrnych centier aj v iných častiach Argentíny a dokonca aj v susednom Uruguaji (hlavné mesto Montevideo). Už v roku 1929 začal tento spolok vydávať noviny Slovenský ľud. V provincii Chaco bol v roku 1933 založený spolok s názvom Slovenský vzdelávací spolok a Slovenský spevácko-divadelný krúžok. Viaceré spolky založené v tomto období však postupne so znižovaním početnosti slovenskej populácie zanikli. Práve prvé krajanské spolky začali otvárať aj prvé slovenské školy v Argentíne. Prvá bola otvorená už v roku 1934 v mestečku Saenz Peňa pri Buenos Aires. Až neskoršie rozhodnutie argentínskej vlády v roku 1941 zmenilo vyučovací jazyk týchto škôl povinne na španielsky.
K väčšiemu rozvoju krajanského života došlo po druhej svetovej vojne s príchodom druhej vlny prisťahovalcov. S príchodom druhej vysťahovaleckej vlny Slovákov, ktorí už boli vzdelanejší sa rozvinul kultúrny, spoločenský, politický a duchovný život slovenskej komunity. Došlo k založeniu viacerých novín a časopisov, ktoré sa venovali nie len životu Slovákov v Argentíne, ale i situácii na Slovensku. V roku 1947 bol založený Slovenský oslobodzovací výbor. Svoje zastúpenie tu mala aj tzv. Slovenská národná rada v zahraničí. Jozef Cíger Hronský spolu s inými vysťahovalcami založili v Argentíne Zahraničnú Maticu slovenskú. Argentínski Slováci sa podieľali aj na založení Svetového kongresu Slovákov v roku 1971. S príchodom druhej vysťahovaleckej vlny sa obnovila aj vzdelávacia činnosť v slovenskom jazyku.
V súčasnosti fungujú v krajine viaceré spolky. Niektoré z nich sú spoločné československé. Patria sem Slovenský kultúrny spolok (Buenos Aires), Slovenský klub (Berisso), Náš domov (Comodoro Rivadavia), Česko-slovenský klub (Berisso), Česko-slovenský domov (Rosario), Československé združenie (Saenz Peňa)[8].
Referencie
- ↑ Argentína - Krajania a krajanské komunity [online]. mzv.sk, [cit. 2017-12-09]. Dostupné online.
- ↑ Slováci v argentínskom Chacu [online]. slovenskykalendar.com, [cit. 2017-12-09]. Dostupné online.
- ↑ Patagónsky experiment Martina Kukučína [online]. sme.sk, [cit. 2017-12-09]. Dostupné online.
- ↑ Dolnozemskí Slováci v Argentíne [online]. dennikn.sk, [cit. 2017-12-09]. Dostupné online.
- ↑ Argentína – Zem bavlny [online]. slovacivosvete.sk, [cit. 2017-12-09]. Dostupné online.
- ↑ VÝZNAMNÍ SLOVÁCI V ARGENTÍNE [online]. czsk.net, [cit. 2017-12-09]. Dostupné online.
- ↑ Slováci v Južnej Amerike [online]. hl.rs, [cit. 2017-12-09]. Dostupné online.
- ↑ Krajania a potomkovia Slovákov z Argentíny na Slovensku [online]. uszz.sk, [cit. 2017-12-09]. Dostupné online.