1 195
úprav
(čiastočné úpravy) |
(úpravy, bez zdroja) |
||
{{Bez zdroja}}
'''Krycia sústava''' je tvorená [[Orgán (anatómia)|orgánmi]], ktoré pokrývajú celý povrch organizmu. Pomáha regulovať [[teplota|teplotu]] tela, chráni ho, vylučuje niektoré odpadové látky [[metabolizmus|metabolizmu]], zúčastňuje sa na tvorbe [[vitamín D|vitamínu D]], zaznamenáva niektoré zmeny vonkajšieho prostredia – najmä teplotu a [[tlak]]. U človeka je tvorená nasledujúcimi orgánmi:
* [[koža]]
=== Podkožie – subcutis ===
Je tvorené riedkym väzivom z tukových buniek, ktoré umožňuje tvorbu záhybov a posun kože voči podkladu.
=== Kožné deriváty ===
▲- u bezstavovcov sú prítomné ako žliazky, chĺpky, štetinky,... u stavovcov ako rohovinové útvary, u plazov ako šupiny, čo sú vyklenutia zamše na spôsob papily – epidermis sa nachádza na povrchu tejto papily a tu dochádza k procesu rohovatenia
Vtáky majú rohovinové útvary pri behákoch, derivátmi kože sú tiež [[zobák]] a [[perie]]. Perie rastie z perových bradavíc za účasti zamše a pokožky; zamša spolu s epidermis sa vzliači, súčasne sa vyliači (nadvihne) okolie papily. Pôvodne epidermové bunky sa intenzívne delia a diferencujú, pribúdav nich vláknitá hmota a rohovatejú. Odumreté bunky sú spojené [[Dezmozóm|dezmozómami]], u prachového peria iba pozdĺžne, u obrysového aj priečne.
U cicavcov sú typické deriváty [[Chlp (cicavce)|chlpy]] alebo [[Vlas (hlava)|vlasy]]. Na vlase rozoznávame voľnú časť (scapus) a časť zanorenú (radix; koreň vlasu). Koreň ukončuje vlasová cibuľka (bulbus), tvorí ho vnútorná a vonkajšia epitelová vrstva, smerom von ešte väzivová vrstva. Spolu vytvárajú vlasový folikul: väzivová pošva sa zanára do bázy cibuľky ako vlasová papila a prostredníctvom kapilár vlas vyživuje. Spodnú časť vlasovej cibuľky tvorí zárodkový okrsok, ktorého bunky sa intenzívne množia, pričom novovzniknuté sú tlačené smerom nahor a postupne rohovatejú. Na vonkajšiu stranu väzivovej pošvy nalieha hladký sval. V mieste tohto svalu je prítomná [[mazová žľaza]] a pri jeho kontrakcii sa maz vylučuje do koncovej časti chĺpového vačku, kde tiež ústi [[potná žľaza]]. Centrálnu časť vlasu tvorí dreň z niekoľkých radov buniek, no môže aj chýbať (jemné chlpy a vlasy), naopak mohutná je kôra, ktorú tvoria bunky usporiadané do formy rúrok. Povrch vlasu/chlpu tvorí epidermikula, pozostávajúca z odumretých buniek, uložených ako škridlice.
== Pozri aj ==
|
úprav