Krycia sústava: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pridaných 10 bajtov ,  pred 3 rokmi
úpravy, bez zdroja
(čiastočné úpravy)
(úpravy, bez zdroja)
{{Bez zdroja}}
 
'''Krycia sústava''' je tvorená [[Orgán (anatómia)|orgánmi]], ktoré pokrývajú celý povrch organizmu. Pomáha regulovať [[teplota|teplotu]] tela, chráni ho, vylučuje niektoré odpadové látky [[metabolizmus|metabolizmu]], zúčastňuje sa na tvorbe [[vitamín D|vitamínu D]], zaznamenáva niektoré zmeny vonkajšieho prostredia – najmä teplotu a [[tlak]]. U človeka je tvorená nasledujúcimi orgánmi:
* [[koža]]
=== Podkožie – subcutis ===
Je tvorené riedkym väzivom z tukových buniek, ktoré umožňuje tvorbu záhybov a posun kože voči podkladu.
 
{{Na úpravu}}
 
=== Kožné deriváty ===
- uproduktom kože. U [[Bezstavovce|bezstavovcov]] sú prítomné ako žliazky, chĺpky, štetinky a podobne,... u [[Stavovce|stavovcov]] ako rohovinové útvary, u [[Plazy|plazov]] ako [[Šupina|šupiny, čo sú]] (vyklenutia zamše na spôsob papily; epidermis sa nachádza na povrchu tejto papily a tu dochádza k procesu rohovatenia).
- sú produktom kože
 
- u bezstavovcov sú prítomné ako žliazky, chĺpky, štetinky,... u stavovcov ako rohovinové útvary, u plazov ako šupiny, čo sú vyklenutia zamše na spôsob papily – epidermis sa nachádza na povrchu tejto papily a tu dochádza k procesu rohovatenia
Vtáky majú rohovinové útvary pri behákoch, derivátmi kože sú tiež [[zobák]] a [[perie]]. Perie rastie z perových bradavíc za účasti zamše a pokožky; zamša spolu s epidermis sa vzliači, súčasne sa vyliači (nadvihne) okolie papily. Pôvodne epidermové bunky sa intenzívne delia a diferencujú, pribúdav nich vláknitá hmota a rohovatejú. Odumreté bunky sú spojené [[Dezmozóm|dezmozómami]], u prachového peria iba pozdĺžne, u obrysového aj priečne.
- papily majú pigmentové bunky, ktoré zafarbujú šupiny
 
- vtáky majú rohovinové útvary pri behákoch, derivátmi kože sú tiež zobák a perie
U cicavcov sú typické deriváty [[Chlp (cicavce)|chlpy]] alebo [[Vlas (hlava)|vlasy]]. Na vlase rozoznávame voľnú časť (scapus) a časť zanorenú (radix; koreň vlasu). Koreň ukončuje vlasová cibuľka (bulbus), tvorí ho vnútorná a vonkajšia epitelová vrstva, smerom von ešte väzivová vrstva. Spolu vytvárajú vlasový folikul: väzivová pošva sa zanára do bázy cibuľky ako vlasová papila a prostredníctvom kapilár vlas vyživuje. Spodnú časť vlasovej cibuľky tvorí zárodkový okrsok, ktorého bunky sa intenzívne množia, pričom novovzniknuté sú tlačené smerom nahor a postupne rohovatejú. Na vonkajšiu stranu väzivovej pošvy nalieha hladký sval. V mieste tohto svalu je prítomná [[mazová žľaza]] a pri jeho kontrakcii sa maz vylučuje do koncovej časti chĺpového vačku, kde tiež ústi [[potná žľaza]]. Centrálnu časť vlasu tvorí dreň z niekoľkých radov buniek, no môže aj chýbať (jemné chlpy a vlasy), naopak mohutná je kôra, ktorú tvoria bunky usporiadané do formy rúrok. Povrch vlasu/chlpu tvorí epidermikula, pozostávajúca z odumretých buniek, uložených ako škridlice.
- perie rastie z perových bradavíc za účasti zamše a epidermisu
- zamša spolu s epidermis sa vzliači, súčasne sa vyliači (nadvihne) okolie papily, pôvodne epidermové bunky sa intenzívne delia a diferencujú, pribúda v bunkách vláknitá hmota a rohovatejú
- odumreté bunky sú spojené dezmorómami, u prachového peria iba pozdĺžne, u obrysového aj priečne
- cicavce:
- typické deriváty sú chlpy alebo vlasy
- na vlase rozoznávame voľnú časť – scapus pili a čas ponorenú radix pili – koreň vlasu
- koreň ukončuje vlasová cibuľka – bulbus pili
- koreň tvorí vnútorná a vonkajšia epitelová vrstva, smerom von je ešte väzivová vrstva, spolu vytvárajú vlasový folikul
- väzivová pošva sa zanára do bázy cibuľky ako vlasová papila, prináša cievou výživu pre vlas
- spodnú časť vlasovej cibuľky tvorí zárodkový okrsok, jeho bunky intenzívne protiferujú, novovzniknuté bunky sú tlačené smerom hore – postupne rohovatejú
- na vonkajšiu stranu väzivovej pošvy nalieha hladký sval – v mieste tohto svalu je prítomná mazová žľaza, pri jeho kontrakcii sa maz vylučuje do koncovej časti chlpového vačku → tu taktiež ústi potná žľaza
- centrálnu časť vlasu tvorí dreň tvorená z niekoľkých radov buniek, no môže aj chýbať (jemné chlpy a vlasy), naopak mohutná je kôra → bunky sú usporiadané vo forme rúročiek
- povrch vlasu/chlpu tvorí epidermikua – pozostáva z odumretých buniek, uložených ako škridlice
 
== Pozri aj ==
1 195

úprav

Navigačné menu