Frankfurt nad Mohanom: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
→‎História: hájili - nevieš slovensky?
d
(→‎História: hájili - nevieš slovensky?)
[[Súbor:mainufer.jpg|náhľad|Pohľad na mesto okolo roku [[1900]]]]
V [[rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]] zostal Frankfurt verný Nemeckému zväzu. Verejná mienka bola skôr na strane Rakúska a jeho cisára, hoci sa aj z Frankfurtu dlhšie ozývali hlasy, ktoré z hospodárskych a zahraničnopolitických dôvodov hájiliobhajovali dobrovoľné pripojenie k Prusku. [[18. júl]]a bolo mesto obsadené pruskou armádou a bolo zaťažené veľkou kontribúciou. Mesto bolo [[2. október|2. októbra]] anektované Pruskom, následnom čoho definitívne stratilo svoj štatút [[mestský štát|mestského štátu]]; bolo priradené k [[Vládny obvod Wiesbaden|Vládnemu obvodu Wiesbaden]] [[Provincia Hessen-Nassau|provincie Hessen-Nassau]]. Ako symbol zmierenia bola [[frankfurtský mier|frankfurtským mierom]] v roku [[1871]] vo Frankfurte oficiálne ukončená [[prusko-francúzska vojna]].
 
Pre hospodársky vývoj mesta na priemyselné mesto s rýchlym rastom obyvateľstva bola anektácia výhodná. Frankfurt pričleňoval v nasledujúcich desaťročiach množstvo okolitých obcí a miest a takto zdvojnásobil svoju plochu oproti roku [[1866]]. Frankfurt sa stal dokonca na krátky čas na začiatku 20. storočia plochou najrozsiahlejším mestom Nemecka. V časoch [[nacizmus|nacionálneho socializmu]] bolo z Frankfurtu deportovaných 9 000 [[Židia|židov]]. V následnej [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] zničili cielené letecké útoky takmer úplne [[Frankfurt-Altstadt|Altstadt]] a [[Frankfurt-Innenstadt|Innenstadt]]. Do roku 1944 takmer čisto stredoveký charakter mesta – v tejto forme už vtedy jedinečný pre nemecké veľkomesto – sa aj v rámci modernej obnovy vytratil. Kde sa kedysi rozprestierala spleť uličiek medzi vedľa seba tesne postavených hrazdených domov, sú dnes veľké časti niekdajšieho historického jadra formované betónovými stavbami z 50-tych rokov. Po skončení vojny si americká [[okupácia|okupačná]] armáda zriadila v meste svoje sídlo. Nadväzujúc na to, sa stal Frankfurt správnym sídlom [[trizóna|trizóny]]. Pri voľbe o hlavné mesto Nemecka, Frankfurt veľmi tesne prehral proti [[Konrad Adenauer|Adenauerovmu]] favoritovi [[Bonn]]u. V tom čase už postavená budova parlamentu vo Frankfurte tak dala prístrešie [[Hessischer Rundfunk|Hesenskému rozhlasu]]. V povojnových časoch sa mesto stalo opäť hospodárskou metropolou a v roku [[1999]] sídlom [[Európska centrálna banka|Európskej centrálnej banky]].
390

úprav

Navigačné menu