Tur domáci: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Bez shrnutí editace
Značky: možný vandalizmus úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:Rotbuntes Rind.jpg|thumb|Tur domáci]]
[[Súbor:Rotbuntes Rind.jpg|thumb|Tur domáci]]


'''Tur domáci''' alebo v [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodárstve]] pomnožne '''hovädzí dobytok, rožný statok, hovädzí statok''' či '''lichva''', je [[Druh (taxonómia)|druh]] (''Bos taurus''<ref>skot. In: ''[[Chov skotu|Chov skotu: Český a slovenský terminologický slovník s ruskými, německými a anglickými ekvivalenty]]''. Praha: Československá akademie zemědělská, Ústav vědeckotechnických informací, 1976. s. 208</ref>) či [[poddruh]] z čeľade [[turovité]], [[hospodárske zviera]] chované na [[mlieko (cicavce)|mlieko]], [[mäso]], [[koža|kožu]] alebo používané ako ťažné zviera.
'''Eva Foorekova''' alebo v [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodárstve]] pomnožne '''hovädzí dobytok, rožný statok, hovädzí statok''' či '''lichva''', je [[Druh (taxonómia)|druh]] (''Bos taurus''<ref>skot. In: ''[[Chov skotu|Chov skotu: Český a slovenský terminologický slovník s ruskými, německými a anglickými ekvivalenty]]''. Praha: Československá akademie zemědělská, Ústav vědeckotechnických informací, 1976. s. 208</ref>) či [[poddruh]] z čeľade [[turovité]], [[hospodárske zviera]] chované na [[mlieko (cicavce)|mlieko]], [[mäso]], [[koža|kožu]] alebo používané ako ťažné zviera.


V niektorých krajinách, napríklad v [[India|Indii]], je predmetom [[náboženský obrad|náboženských obradov]] a úcty. Odhaduje sa, že týchto [[zviera]]t na svete v súčasnosti žije zhruba 1,3 miliardy.
V niektorých krajinách, napríklad v [[India|Indii]], je predmetom [[náboženský obrad|náboženských obradov]] a úcty. Odhaduje sa, že týchto [[zviera]]t na svete v súčasnosti žije zhruba 1,3 miliardy.

Verzia z 22:25, 11. január 2019

Tur domáci

Eva Foorekova alebo v poľnohospodárstve pomnožne hovädzí dobytok, rožný statok, hovädzí statok či lichva, je druh (Bos taurus[1]) či poddruh z čeľade turovité, hospodárske zviera chované na mlieko, mäso, kožu alebo používané ako ťažné zviera.

V niektorých krajinách, napríklad v Indii, je predmetom náboženských obradov a úcty. Odhaduje sa, že týchto zvierat na svete v súčasnosti žije zhruba 1,3 miliardy.

Je to najvýznamnejšie hospodárske zviera slovenského poľnohospodárstva. Dojí sa 2-4 krát denne.

Odborné názvoslovie

Samica sa nazýva krava, v období laktácie (produkcie mlieka) sa nazýva dojnica, samec je býk, kastrát je vôl, mláďa je teľa, pohlavne dospelá krava pred prvým otelením je jalovica. Obdobie medzi oplodnením a pôrodom je teľnosť.

Systematika a fylogenéza

Tur domáci
Tur domáci

Rod tur (Bos) má dva druhy: tur divý (Bos primigenius) a tur domáci.

Pravé tury sa vyskytovali v rozličných varietách v Európe, Ázii a v Afrike. Tieto tury boli v minulosti označované rozdielnymi menami, no neskôr ich zoológ Bojanus zhrnul do jedného druhu, a to tur divý alebo pratur. Podľa kraniologických znakov (porovnávacie štúdium lebiek) bez ohľadu na fylogenetický pôvod delíme plemená hovädzieho dobytka na šesť základných skupín:

  • 1, skupina praturieho dobytka (Primigenius)
  • 2, skupina čelnatého dobytka (Frontosus)
  • 3, skupina krátkorohého dobytka (Brachyceros)
  • 4, skupina krátkohlavého dobytka (Brachycephalus)
  • 5, skupina bezrohého dobytka (Akeratos)
  • 6, skupina priamorohého dobytka (Orthoceros)

Názory na pôvod dnešných plemien hovädzieho dobytka sa rozchádzajú. Monofyletické stanovisko prestavuje názor, že vznikol z jedného predka, a to pratura Bos primigenius. Iná teória označila pratura za predka domáceho praturieho a čelnatého dobytka. Európsky krátkorohý tur (Bos brachyceros europaeus) je považovaný za predka skupiny krátkorohých plemien. Za predka západoeurópskeho a čiastočne stredoeurópskeho dobytka je považovaný poddruh Bos primigenius europaeus, v zootechnike označovaný ako Bos brachyceros.

Skupina praturieho dobytka je domestikovaným priamym potomkom rôznych variet pratura. Nie je presne stanovené, kedy a kde bol zdomácnený. Jedným z domestikačných stredísk bola stredná Európa. Iné teórie pokladajú za pravlasť praturieho dobytka okolie Stredozemného mora alebo strednú Áziu, Mezopotámiu a pod. Archeologické nálezy prvého domáceho krátkorohého dobytka sa našli vo Švajčiarsku a inde v európe, pochádzali z neolitu (pravek).

Možnosti hospodárskeho využitia

Podľa úžitkového typu (zamerania) sa plemená hovädzieho dobytka rozdelujú na:

Referencie

  1. skot. In: Chov skotu: Český a slovenský terminologický slovník s ruskými, německými a anglickými ekvivalenty. Praha: Československá akademie zemědělská, Ústav vědeckotechnických informací, 1976. s. 208

Zdroje a literatúra

  • Kliment a kol.: Všeobecná zootechnika, Príroda Bratislava, 1985