Tur domáci: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Značky: odstránenie sekcie vizuálny editor |
||
Riadok 34: | Riadok 34: | ||
* Plemená s kombinovanou úžitkovosťou - významné sú [[simentál]], [[slovenské strakaté]], [[pinzgau]], [[slovenské pinzgauské]] |
* Plemená s kombinovanou úžitkovosťou - významné sú [[simentál]], [[slovenské strakaté]], [[pinzgau]], [[slovenské pinzgauské]] |
||
<br /> |
|||
== Dojenie == |
|||
Dojí sa 2-4 krát za deň. |
|||
Priebeh dojenia: |
|||
1.Poutierame a umyjeme kravské vemeno. |
|||
2. Odstriekame trochu mlieka, aby sme zistili či krava je dojná. |
|||
3. Začneme dojiť a pokračujeme až dovtedy pokým nenadojíme mlieka koľko sme chceli. |
|||
== Referencie == |
== Referencie == |
Verzia z 17:21, 15. január 2019
Tur domáci alebo v poľnohospodárstve pomnožne hovädzí dobytok, rožný statok, hovädzí statok či lichva, je druh (Bos taurus[1]) či poddruh z čeľade turovité, hospodárske zviera chované na mlieko, mäso, kožu alebo používané ako ťažné zviera.
V niektorých krajinách, napríklad v Indii, je predmetom náboženských obradov a úcty. Odhaduje sa, že týchto zvierat na svete v súčasnosti žije zhruba 1,3 miliardy.
Odborné názvoslovie
Samica sa nazýva krava, v období laktácie (produkcie mlieka) sa nazýva dojnica, samec je býk, kastrát je vôl, mláďa je teľa, pohlavne dospelá krava pred prvým otelením je jalovica. Obdobie medzi oplodnením a pôrodom je teľnosť.
Systematika a fylogenéza
Rod tur (Bos) má dva druhy: tur divý (Bos primigenius) a tur domáci.
Pravé tury sa vyskytovali v rozličných varietách v Európe, Ázii a v Afrike. Tieto tury boli v minulosti označované rozdielnymi menami, no neskôr ich zoológ Bojanus zhrnul do jedného druhu, a to tur divý alebo pratur. Podľa kraniologických znakov (porovnávacie štúdium lebiek) bez ohľadu na fylogenetický pôvod delíme plemená hovädzieho dobytka na šesť základných skupín:
- 1, skupina praturieho dobytka (Primigenius)
- 2, skupina čelnatého dobytka (Frontosus)
- 3, skupina krátkorohého dobytka (Brachyceros)
- 4, skupina krátkohlavého dobytka (Brachycephalus)
- 5, skupina bezrohého dobytka (Akeratos)
- 6, skupina priamorohého dobytka (Orthoceros)
Názory na pôvod dnešných plemien hovädzieho dobytka sa rozchádzajú. Monofyletické stanovisko prestavuje názor, že vznikol z jedného predka, a to pratura Bos primigenius. Iná teória označila pratura za predka domáceho praturieho a čelnatého dobytka. Európsky krátkorohý tur (Bos brachyceros europaeus) je považovaný za predka skupiny krátkorohých plemien. Za predka západoeurópskeho a čiastočne stredoeurópskeho dobytka je považovaný poddruh Bos primigenius europaeus, v zootechnike označovaný ako Bos brachyceros.
Skupina praturieho dobytka je domestikovaným priamym potomkom rôznych variet pratura. Nie je presne stanovené, kedy a kde bol zdomácnený. Jedným z domestikačných stredísk bola stredná Európa. Iné teórie pokladajú za pravlasť praturieho dobytka okolie Stredozemného mora alebo strednú Áziu, Mezopotámiu a pod. Archeologické nálezy prvého domáceho krátkorohého dobytka sa našli vo Švajčiarsku a inde v európe, pochádzali z neolitu (pravek).
Možnosti hospodárskeho využitia
Podľa úžitkového typu (zamerania) sa plemená hovädzieho dobytka rozdelujú na:
- Plemená s jednostrannou úžitkovosťou (tzv. špecializované)
- produkcia mlieka - významné plemená: holstein, jersey
- produkcia mäsa - významné plemená: charolais, limusiene, hereford
- Plemená s kombinovanou úžitkovosťou - významné sú simentál, slovenské strakaté, pinzgau, slovenské pinzgauské
Referencie
- ↑ skot. In: Chov skotu: Český a slovenský terminologický slovník s ruskými, německými a anglickými ekvivalenty. Praha: Československá akademie zemědělská, Ústav vědeckotechnických informací, 1976. s. 208
Zdroje a literatúra
- Kliment a kol.: Všeobecná zootechnika, Príroda Bratislava, 1985