Dobšiná: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
TeslaBot (diskusia | príspevky)
Boti
142 144 editací
d Komunálne voľby 2018: primátor
PosoniumAster (diskusia | príspevky)
3 564 editací
Pamiatky
Riadok 58: Riadok 58:


== Dejiny ==
== Dejiny ==
Založené bolo na začiatku [[14. storočie|14. storočia]]. Jeho názov je pravdepodobne odvodený od [[Dobšinský potok|Dobšinského potoka]], ktorý sa v historických prameňoch prvýkrát uvádza v roku [[1320]] ako ''Dupsina fluvius''. Toto pomenovanie sa v súčasnosti považuje za slovanské. Na pevnú historickú pôdu sa prvýkrát dostávame v roku [[1326]], kedy podľa dohody potvrdenej jágerskou kapitulou poverili [[Bebekovci]] (Bubekovci), ktorým územie od roku [[1243]] patrilo, dedičného richtára Mikuláša, Razlovho syna, usídliť tu nemeckých baníkov na krupinskom práve. Za to sa mu okrem iného priznávala jedna tretina výnosu miestnych baní.
Založené bolo na začiatku [[14. storočie|14. storočia]]. Jeho názov je pravdepodobne odvodený od [[Dobšinský potok|Dobšinského potoka]], ktorý sa v historických prameňoch prvýkrát uvádza v roku [[1320]] ako ''Dupsina fluvius''. Toto pomenovanie sa v súčasnosti považuje za slovanské. Na pevnú historickú pôdu sa prvýkrát dostávame v roku [[1326]], kedy podľa dohody potvrdenej [[jáger]]skou kapitulou poverili Bubekovci, ktorým územie od roku [[1243]] patrilo, dedičného richtára Mikuláša, Razlovho syna, usídliť tu nemeckých baníkov na krupinskom práve. Za to sa mu okrem iného priznávala jedna tretina výnosu miestnych baní.


Vďaka prosperujúcemu baníctvu sa osada postupne vyvinula na mesto. Získala právo meča a v roku [[1417]] od [[Žigmund Luxemburský|Žigmunda Luxemburského]] i jarmočné právo. Od konca [[15. storočie|15. storočia]] sa už v prameňoch uvádza ako mesto („civitas“). Aj vďaka získaným privilégiám dokázalo mesto prekonať pustošivé vpády. V roku [[1540]] vyplienil Dobšinú kapitán [[Muránsky hrad|Muránskeho hradu]] Matej Bašo. Od roku [[1556]] bola Dobšiná poplatná fiľakovským Turkom, ktorí ju zákerne prepadli [[14. október|14. októbra]] [[1584]]. Mesto vydrancovali a 352 obyvateľov odvliekli do zajatia. Hoci Dobšiná patrila pod štítnické hradné panstvo, jej obyvatelia boli slobodnými mešťanmi. Vzťah k zemepánovi sa uvoľňoval najmä po vymretí štítnických Bebekovcov (Četnekyovcov) v roku [[1594]]. Po schválení [[Maximiliánovho banského poriadku|Maximiliánov banský poriadok]] v roku [[1723]] bolo mesto oslobodené od zemepánskeho poplatku z baníctva a fakticky užívalo práva slobodného kráľovského mesta. V roku [[1756]] potvrdila [[Mária Terézia]] Dobšinej právo na 4 výročné trhy. Konali sa 22. februára, 12. mája, 1. augusta a 8. decembra.
Vďaka prosperujúcemu baníctvu sa osada postupne vyvinula na mesto. Získala právo meča a v roku [[1417]] od [[Žigmund Luxemburský|Žigmunda Luxemburského]] i jarmočné právo. Od konca [[15. storočie|15. storočia]] sa už v prameňoch uvádza ako mesto („civitas“). Aj vďaka získaným privilégiám dokázalo mesto prekonať pustošivé vpády. V roku [[1540]] vyplienil Dobšinú kapitán [[Muránsky hrad|Muránskeho hradu]] Matej Bašo. Od roku [[1556]] bola Dobšiná poplatná fiľakovským Turkom, ktorí ju zákerne prepadli [[14. október|14. októbra]] [[1584]]. Mesto vydrancovali a 352 obyvateľov odvliekli do zajatia. Hoci Dobšiná patrila pod štítnické hradné panstvo, jej obyvatelia boli slobodnými mešťanmi. Vzťah k zemepánovi sa uvoľňoval najmä po vymretí štítnických Bubekovcov (Četnekyovcov) v roku [[1594]]. Po schválení Maximiliánovho banského poriadku v roku [[1723]] bolo mesto oslobodené od zemepánskeho poplatku z baníctva a fakticky užívalo práva slobodného kráľovského mesta. V roku [[1756]] potvrdila [[Mária Terézia]] Dobšinej právo na 4 výročné trhy. Konali sa 22. februára, 12. mája, 1. augusta a 8. decembra.


Významnú úlohu zohrávalo mesto v období protihabsburských povstaní. Pre kurucké vojská sa dodávala kvalitná oceľ z miestnych hámrov. Počas povstania [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]] boli v Dobšinej zriadené zbrojárske dielne, kde sa vykúvali meče a odlievali delové gule i hlavne pušiek. Tieto dielne museli byť zbúrané po uzavretí [[Satumarský mier|Satumarského mieru]] v roku [[1711]]. Niektoré položili základ miestnemu hutníctvu a železiarskemu priemyslu. Podľa tradície tu saský technik Daniel Fischer už v roku [[1680]] postavil prvú vysokú pec. Známym železiarskym podnikateľom bol najmä [[Pavol Láni]], od roku [[1706]] krajinský železiarsky inšpektor Františka II. Rákociho. Lánimu sa podarilo vybudovať v Dobšinej pomerne rozsiahly železiarsky komplex. V rokoch [[1706]] až [[1716]] dal vybudovať vlastné huty. Nevedno, či už išlo o vysoké pece, pretože ich parametre nie sú známe. Isté je, že v rokoch [[1720]]{{--}}[[1722]] dal postaviť saskými odborníkmi vysokú pec na Hnilci v dnešnej [[Dobšinská Maša|Dobšinskej Maši]] podľa holandského vzoru. Druhú vysokú pec vo [[Vyšná Maša|Vyšnej Maši]] začalo stavať mesto v roku [[1755]]. Tieto pece boli niekoľkokrát prestavané a zanikli v roku [[1906]], resp. [[1919]].
Významnú úlohu zohrávalo mesto v období protihabsburských povstaní. Pre kurucké vojská sa dodávala kvalitná oceľ z miestnych hámrov. Počas povstania [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]] boli v Dobšinej zriadené zbrojárske dielne, kde sa vykúvali meče a odlievali delové gule i hlavne pušiek. Tieto dielne museli byť zbúrané po uzavretí [[Satmársky mier|Satmarského mieru]] v roku [[1711]]. Niektoré položili základ miestnemu hutníctvu a železiarskemu priemyslu. Podľa tradície tu saský technik Daniel Fischer už v roku [[1680]] postavil prvú vysokú pec. Známym železiarskym podnikateľom bol najmä [[Pavol Láni]], od roku [[1706]] krajinský železiarsky inšpektor Františka II. Rákociho. Lánimu sa podarilo vybudovať v Dobšinej pomerne rozsiahly železiarsky komplex. V rokoch [[1706]] až [[1716]] dal vybudovať vlastné huty. Nevedno, či už išlo o vysoké pece, pretože ich parametre nie sú známe. Isté je, že v rokoch [[1720]]{{--}}[[1722]] dal postaviť saskými odborníkmi vysokú pec na Hnilci v dnešnej [[Dobšinská Maša|Dobšinskej Maši]] podľa holandského vzoru. Druhú vysokú pec vo [[Vyšná Maša|Vyšnej Maši]] začalo stavať mesto v roku [[1755]]. Tieto pece boli niekoľkokrát prestavané a zanikli v roku [[1906]], resp. [[1919]].


V roku [[1770]] existovalo na území mesta päťdesiat remeselníckych dielní. Vynikalo najmä kováčstvo, majúce vlastný cech už v roku [[1633]]. Významnú surovinu poskytovali dobšinské lesy, v ktorých sa pálilo veľké množstvo drevného uhlia. Známa bola tiež výroba drevených žľabov, ktoré obyvatelia predávali hlavne v Rožňave. V rokoch 1686{{--}}1875 pracovala v Dobšinej papiereň, založená Jánom Czieserom v doline Hottersgrund, východne od mesta. Jej hlavným odberateľom bola tlačiareň v [[Debrecín]]e. V roku [[1715]] k nej pribudla druhá papiereň. Význam Dobšinej podčiarkovala existencia banského súdu, zrušeného v roku [[1789]].
V roku [[1770]] existovalo na území mesta päťdesiat remeselníckych dielní. Vynikalo najmä kováčstvo, majúce vlastný cech už v roku [[1633]]. Významnú surovinu poskytovali dobšinské lesy, v ktorých sa pálilo veľké množstvo drevného uhlia. Známa bola tiež výroba drevených žľabov, ktoré obyvatelia predávali hlavne v Rožňave. V rokoch 1686{{--}}1875 pracovala v Dobšinej papiereň, založená Jánom Czieserom v doline Hottersgrund, východne od mesta. Jej hlavným odberateľom bola tlačiareň v [[Debrecín]]e. V roku [[1715]] k nej pribudla druhá papiereň. Význam Dobšinej podčiarkovala existencia banského súdu, zrušeného v roku [[1789]].
Riadok 300: Riadok 300:


== Kultúra a zaujímavosti ==
== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Hudba ===
* Dychovka mesta Dobšiná

=== Pamiatky ===
=== Pamiatky ===
* [[Evanjelický kostol v Dobšinej|Evanjelický kostol]], jednoloďová [[gotika|gotická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]], transeptom a predstavanou vežou z druhej polovice [[15. storočie|15. storočia]]. Stojí na mieste staršej kaplnky sv. Valentína z prvej polovice [[14. storočie|14. storočia]]. Úpravami prešiel v roku [[1641]] a [[1727]] kedy bol rozšírený o transept. V roku [[1855]] ho zasiahol silný požiar a musel byť kompletne prestavaný. [[Neogotika|Neogotická]] prestavba podľa projektu architekta K. Benku sa uskutočnila v roku [[1891]]. Interiér bol doplnený o rastlinnú výmaľbu od maliara W. Wolframa. V roku [[2002]] boli pri výskume objavené fragmenty stredovekej výmaľby tecnikou secco a čiastočne aj [[freska|fresiek]]. Výmaľba je dochovaná z vnútornej strany víťazného oblúka, kde sa nachádza výjav [[Hieronym (učiteľ cirkvi)|sv. Hieronyma]] a [[Hildegarda z Bingenu|sv. Hildegardy z Bingenu]], jediné zobrazenie svätice na Slovensku. Okrem malieb sa v interiéri nachádzajú aj rozmerné zamurované gotické okná. Zariadenie kostola je mladšie, [[barok|neskorobaroková]] [[krstiteľnica]], neogotický [[organ]] a [[oltár]] s obrazom [[Ježiš Kristus|Krista]] Spasiteľa od Teodora Boemma. V sakristii je umiestnená [[renesancia|renesančná]] nápisová doska pripomínajúca vypálenie mesta [[Osmanská ríša|Turkami]] v roku [[1584]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
{{Hlavný článok|Evanjelický kostol v Dobšinej}}
| priezvisko =
* Medzi stavebnými pamiatkami dominuje [[Evanjelický kostol v Dobšinej|evanjelický kostol]], budovaný zo staršieho kostola koncom [[15. storočie|15. storočia]], v roku [[1891]] zásadne prestavaný.
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Dobšiná, ev. a. v. kostol
| url = http://gotickacesta.sk/dobsina-ev-a-v-kostol/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Gotická cesta
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Fasády kostola sú členené opornými piliermi a neogotickými oknami s lomeným oblúkom a kružbami. Veža je členená kamennými lizénami a kordónovými rímsami, ukončená je korunnou rímsou s fiálami a ihlancovou helmicou.
<gallery>
<gallery>
Dobšiná (3).jpg|Pohľad na kostol od severu
Súbor:Dobšiná (3).jpg|Pohľad na kostol od severu
EvKostolDobsina1.jpg|Pohľad na kostol od východu
Súbor:EvKostolDobsina1.jpg|Pohľad na kostol od východu
EvKostolDobsina2.jpg|Detail exteriéru
Súbor:EvKostolDobsina2.jpg|Detail exteriéru
EvKostolDobsina3.jpg|Svätyňa kostola
Súbor:EvKostolDobsina3.jpg|Svätyňa kostola
EvKostolDobsina5.jpg|Organ
Súbor:EvKostolDobsina5.jpg|Organ
EvKostolDobsina4.jpg|Víťazný oblúk s freskami
Súbor:EvKostolDobsina4.jpg|Víťazný oblúk s freskami
</gallery>
</gallery>
* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[František Xaverský|sv. Františka Xaverského]], jednoloďová baroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku [[1792]]. Stojí na mieste staršieho dreveného kostola z roku [[1746]]. Úpravami prešiel v rokoch [[1892]] a [[1960]]. V interiéri sa nachádza neskorobarokový oltár z konca 18. storočia a výmaľba od J. Ádáma z roku [[1907]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
* Mestská radnica postavená v neorenesančnom štýle roku 1870.
| priezvisko =
* Vila Eugena Ruffínyiho, objaviteľa Dobšinskej ľadovej jaskyne
| meno =
* Historická budova gymnázia
| odkaz na autora =
| titul = Dobšiná
| url = http://www.retep.sk/okolie/dobsina/dob-kk.php
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Rožňava a okolie
| miesto =
| jazyk =
}} </ref> Fasády kostola sú hladké so segmentovo ukončenými oknami. Veža vyrastá zo štítového priečelia, členená je lizénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou.

* Mestská radnica, dvojpodlažná trojtraktová [[historizmus|neorenesančná]] stavba na pôdoryse štvorca z roku [[1870]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
| url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19896
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Fasády radnice sú dekorované kvádrovaním, priečeliu dominuje päťosový [[rizalit]] členený [[pilaster|pilastrami]] a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami, ukončený [[atika|atikou]].

* Vila Eugena Ruffínyiho, jednopodlažná neorenesančná obdĺžniková stavba z roku [[1871]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
| url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=20193
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Fasáde vily dominuje stredný rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. Okná sú vo forme [[edikula|edikuly]] s pilastrami a frontónmy s vlysom. Táto pamiatka v súčasnosti chátra.

* Bývalá dievčenská škola, gymnázium, dvojpodlažná stavba z roku [[1875]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
| url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=20151
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Fasáda gymnázia dominujú tri rizality s pásovaním lemované pilastrami. Okná majú šambrány a trojuholníkové frontóny.
<gallery>
<gallery>
Súbor:RKkostolDobsina.jpg|Kostol sv. Františka Xaverského
Budova radnice.jpg|Mestská radnica
Súbor:Budova radnice.jpg|Mestská radnica
Gymdobs.jpg|Historická budova gymnázia
Súbor:Gymdobs.jpg|Historická budova gymnázia
Súbor:Dobšiná 3SR5.jpg
</gallery>
</gallery>
=== Šport ===
=== Hudba ===
* Dychovka mesta Dobšiná
V úseku Dobšiná - [[Dobšinský kopec]] sa každoročne konajú Majstrovstvá Európy v [[preteky automobilov do vrchu|pretekoch automobilov do vrchu]].


== Školstvo ==
Športové kluby a oddiely pôsobiace na území mesta Dobšiná:
=== Dejiny ===
* Lyžiarsky klub Vodné elektrárne
Vynikajúcu povesť malo dobšinské školstvo. Už v 16. storočí tu existovala latinská škola, ktorá sa neskôr vyvinula na nižšie gymnázium. Študovali tu napr.: [[Juraj Palkovič (1769 – 1850)|Juraj Palkovič]] v rokoch 1784{{--}}1787, [[Pavol Jozef Šafárik]] 1808{{--}}1810, [[Karol Kuzmány]] 1817{{--}}1820. Táto škola definitívne zanikla v roku [[1848]]. Ešte v roku 1853 bola založená detská opatrovňa óvoda ako vôbec jedna z prvých v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Zoštátnená bola v roku [[1900]]. V roku [[1892]] bola otvorená štátna chlapčenská [[meštianska škola]], ktorá patrila medzi najmodernejšie vybavené školy v Uhorsku. V rokoch 1896{{--}}1897 bola postavená nová budova školy (dnes budova Gymnázia). V roku [[1888]] bola otvorená dievčenská meštianska škola, pri ktorej bol v r. [[1904]] zavedený tiež kurz ručných prác. V roku [[1909]] bola na mieste starej základnej školy postavená pre dievčenskú školu nová budova s priečelím k evanjelickému kostolu (dnes budova učňovskej školy). V roku [[1885]] bola v meste zriadená obecná učňovská škola. Svojím významom presahovala hranice Gemerskej župy mestská banícka škola, existujúca s prestávkami v rokoch 1860{{--}}1895.
* Mestský futbalový klub
* Stolnotenisový oddiel
* Klub slovenských turistov Dobšiná
* ZRTV


=== Školstvo ===
=== Súčasnosť ===
==== História ====
Vynikajúcu povesť malo dobšinské školstvo. Už v 16. stor. tu existovala latinská škola, ktorá sa neskôr vyvinula na nižšie gymnázium. Študovali tu napr.: [[Juraj Palkovič (1769 – 1850)|Juraj Palkovič]] v rokoch 1784{{--}}1787, [[Pavol Jozef Šafárik]] 1808{{--}}1810, [[Karol Kuzmány]] 1817{{--}}1820. Táto škola definitívne zanikla v roku [[1848]]. Ešte v roku 1853 bola založená detská opatrovňa óvoda ako vôbec jedna z prvých v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Zoštátnená bola v roku [[1900]]. V roku [[1892]] bola otvorená štátna chlapčenská [[meštianska škola]], ktorá patrila medzi najmodernejšie vybavené školy v Uhorsku. V rokoch 1896{{--}}1897 bola postavená nová budova školy (dnes budova Gymnázia). V roku [[1888]] bola otvorená dievčenská meštianska škola, pri ktorej bol v r. [[1904]] zavedený tiež kurz ručných prác. V roku [[1909]] bola na mieste starej základnej školy postavená pre dievčenskú školu nová budova s priečelím k evanjelickému kostolu (dnes budova učňovskej školy). V roku [[1885]] bola v meste zriadená obecná učňovská škola. Svojím významom presahovala hranice Gemerskej župy mestská banícka škola, existujúca s prestávkami v rokoch 1860{{--}}1895.

==== Súčasnosť ====
V meste pôsobí niekoľko škôl a zariadení na výchovu detí a mládeže, ktoré majú rôznych zriaďovateľov. Priamo pod pôsobnosť mesta patria:
V meste pôsobí niekoľko škôl a zariadení na výchovu detí a mládeže, ktoré majú rôznych zriaďovateľov. Priamo pod pôsobnosť mesta patria:
* Materské školy
* Materské školy
Riadok 346: Riadok 401:
* Gymnázium
* Gymnázium
* Detský domov
* Detský domov

[[image:Ruffinyi.jpg|thumb|Eugen Ruffínyi, banský inžinier a jaskyniar]]
== Osobnosti obce ==
== Šport ==
V úseku Dobšiná - [[Dobšinský kopec]] sa každoročne konajú Majstrovstvá Európy v [[preteky automobilov do vrchu|pretekoch automobilov do vrchu]].

Športové kluby a oddiely pôsobiace na území mesta Dobšiná:
* Lyžiarsky klub Vodné elektrárne
* Mestský futbalový klub
* Stolnotenisový oddiel
* Klub slovenských turistov Dobšiná
* ZRTV

== Osobnosti mesta ==
[[Súbor:Ruffinyi.jpg|thumb|Eugen Ruffínyi, banský inžinier a jaskyniar]]
=== Rodáci ===
=== Rodáci ===
* [[Eugen Ruffínyi]] (* [[1846]] – † [[1924]]), banský inžinier a jaskyniar, objaviteľ [[Dobšinská ľadová jaskyňa|Dobšinskej ľadovej jaskyne]]
* [[Eugen Ruffínyi]] (* [[1846]] – † [[1924]]), banský inžinier a jaskyniar, objaviteľ [[Dobšinská ľadová jaskyňa|Dobšinskej ľadovej jaskyne]]
Riadok 377: Riadok 443:
== Iné projekty ==
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Dobšiná}}
{{Projekt|commonscat=Dobšiná}}

== Zdroj ==
* Pochádzajú od autora Juraja Kariku


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==
* [http://www.dobsina.sk Oficiálna stránka mesta]
* [https://www.dobsina.sk/ Oficiálna stránka mesta]
* [http://www.mestodobsina.sk Informačný a spravodajský portál]
* [http://www.mestodobsina.sk Informačný a spravodajský portál]
* [http://www.fotodobsina.sk Fotogaléria mesta a okolia]
* [http://www.dobsina.estranky.sk/ Dobšiná]– sprievodca mestom a okolím
* [http://www.mestodobsina.szm.sk/ Mesto Dobšiná] - neoficiálna stránka mesta
* [http://apsida.sk/c/1246/dobsina Apsida.sk]- profil gotického kostola
* [http://gotickacesta.sk/dobsina-ev-a-v-kostol/ Gotická cesta]- profil gotického kostola
* [http://www.dobsina.estranky.sk/ Dobšiná] – sprievodca mestom a okolím
* [http://apsida.sk/c/1246/dobsina www.apsida.sk - profil stredovekého kostola]

=== Pôvod informácií o meste Dobšiná ===
* Pochádzajú od autora : Juraja Kariku


{{Obce okresu Rožňava}}
{{Obce okresu Rožňava}}

Verzia z 16:04, 20. február 2019

Dobšiná
mesto
Evanjelický kostol
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Rožňava
Región Gemer
Vodný tok Dobšinský potok
Nadmorská výška 459 m n. m.
Súradnice 48°49′14″S 20°21′57″V / 48,820556°S 20,365833°V / 48.820556; 20.365833
Rozloha 82,73 km² (8 273 ha) [1]
Obyvateľstvo 5 154 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 62,3 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1326
Primátor Ján Slovák[3] (Zmena zdola, DÚ, OĽaNO, KDH, SME RODINA)
PSČ 049 25
ŠÚJ 525634
EČV (do r. 2022) RV
Tel. predvoľba +421-58
Adresa mestského
úradu 		Mestský úrad
SNP 554
049 25 Dobšiná
E-mailová adresa dobsina@dobsina.sk
Telefón 058 / 794 12 02
Fax 058 / 794 16 51
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Dobšiná
Webová stránka: dobsina.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Pohľad na mesto v roku 1934
Budova radnice
Kostol sv. Františka Xaverského
Historická budova gymnázia

Dobšiná (maď. Dobsina, nem. Dobschau, lat. Dobsinium) je mesto ležiace v okrese Rožňava a v Košickom kraji.

Polohopis

Staré banícke mesto Dobšiná leží v údolí Dobšinského potoka v strednej časti Slovenského rudohoria, tvoriacej samostatný podcelok Revúckej vrchoviny – Dobšinské predhorie. Mesto leží na ceste I/67 a je vzdialené 25 km severozápadne od Rožňavy a 45 km južne od Popradu.

Vodné toky

Dejiny

Založené bolo na začiatku 14. storočia. Jeho názov je pravdepodobne odvodený od Dobšinského potoka, ktorý sa v historických prameňoch prvýkrát uvádza v roku 1320 ako Dupsina fluvius. Toto pomenovanie sa v súčasnosti považuje za slovanské. Na pevnú historickú pôdu sa prvýkrát dostávame v roku 1326, kedy podľa dohody potvrdenej jágerskou kapitulou poverili Bubekovci, ktorým územie od roku 1243 patrilo, dedičného richtára Mikuláša, Razlovho syna, usídliť tu nemeckých baníkov na krupinskom práve. Za to sa mu okrem iného priznávala jedna tretina výnosu miestnych baní.

Vďaka prosperujúcemu baníctvu sa osada postupne vyvinula na mesto. Získala právo meča a v roku 1417 od Žigmunda Luxemburského i jarmočné právo. Od konca 15. storočia sa už v prameňoch uvádza ako mesto („civitas“). Aj vďaka získaným privilégiám dokázalo mesto prekonať pustošivé vpády. V roku 1540 vyplienil Dobšinú kapitán Muránskeho hradu Matej Bašo. Od roku 1556 bola Dobšiná poplatná fiľakovským Turkom, ktorí ju zákerne prepadli 14. októbra 1584. Mesto vydrancovali a 352 obyvateľov odvliekli do zajatia. Hoci Dobšiná patrila pod štítnické hradné panstvo, jej obyvatelia boli slobodnými mešťanmi. Vzťah k zemepánovi sa uvoľňoval najmä po vymretí štítnických Bubekovcov (Četnekyovcov) v roku 1594. Po schválení Maximiliánovho banského poriadku v roku 1723 bolo mesto oslobodené od zemepánskeho poplatku z baníctva a fakticky užívalo práva slobodného kráľovského mesta. V roku 1756 potvrdila Mária Terézia Dobšinej právo na 4 výročné trhy. Konali sa 22. februára, 12. mája, 1. augusta a 8. decembra.

Významnú úlohu zohrávalo mesto v období protihabsburských povstaní. Pre kurucké vojská sa dodávala kvalitná oceľ z miestnych hámrov. Počas povstania Františka II. Rákociho boli v Dobšinej zriadené zbrojárske dielne, kde sa vykúvali meče a odlievali delové gule i hlavne pušiek. Tieto dielne museli byť zbúrané po uzavretí Satmarského mieru v roku 1711. Niektoré položili základ miestnemu hutníctvu a železiarskemu priemyslu. Podľa tradície tu saský technik Daniel Fischer už v roku 1680 postavil prvú vysokú pec. Známym železiarskym podnikateľom bol najmä Pavol Láni, od roku 1706 krajinský železiarsky inšpektor Františka II. Rákociho. Lánimu sa podarilo vybudovať v Dobšinej pomerne rozsiahly železiarsky komplex. V rokoch 1706 až 1716 dal vybudovať vlastné huty. Nevedno, či už išlo o vysoké pece, pretože ich parametre nie sú známe. Isté je, že v rokoch 1720 – 1722 dal postaviť saskými odborníkmi vysokú pec na Hnilci v dnešnej Dobšinskej Maši podľa holandského vzoru. Druhú vysokú pec vo Vyšnej Maši začalo stavať mesto v roku 1755. Tieto pece boli niekoľkokrát prestavané a zanikli v roku 1906, resp. 1919.

V roku 1770 existovalo na území mesta päťdesiat remeselníckych dielní. Vynikalo najmä kováčstvo, majúce vlastný cech už v roku 1633. Významnú surovinu poskytovali dobšinské lesy, v ktorých sa pálilo veľké množstvo drevného uhlia. Známa bola tiež výroba drevených žľabov, ktoré obyvatelia predávali hlavne v Rožňave. V rokoch 1686 – 1875 pracovala v Dobšinej papiereň, založená Jánom Czieserom v doline Hottersgrund, východne od mesta. Jej hlavným odberateľom bola tlačiareň v Debrecíne. V roku 1715 k nej pribudla druhá papiereň. Význam Dobšinej podčiarkovala existencia banského súdu, zrušeného v roku 1789.

V cirkevnom živote si zasluhuje pozornosť tzv. Dobšinská koalícia, uzavretá v roku 1743, podľa ktorej za superintendenta evanjelickej cirkvi a. v. potiského obvodu sa mal striedavo voliť predstaviteľ nemeckej a maďarskej alebo slovenskej cirkevnej obce. Drevený katolícky kostol a fara boli postavené v roku 1745. Na ich mieste bol v roku 1792 vybudovaný dnešný katolícky kostol sv. Františka Xaverského. Pôvodnú drevenú zástavbu mesta spustošil obrovský požiar 19. júla 1855, ktorý zničil aj novú radnicu. V rokoch 1868 – 69 dalo preto mesto postaviť dnešnú reprezentačnú radnicu.

Baníctvo na medené a strieborné rudy bolo v rozkvete najmä v 16. až 18. storočí. K jeho krátkemu oživeniu došlo na začiatku 20. storočia, keď bola v roku 1911 založená účastinárska spoločnosť Dobšinské mediarne. Najväčší rozkvet dosiahlo dobšinské baníctvo v 60-tych a 70-tych rokoch 19. storočia ťažbou kobaltovo-niklových rúd, ktorých ceny na svetových trhoch prudko stúpali. Vyvážali sa predovšetkým do Anglicka, neskôr i do Saska. V rokoch 1862 až 1872 len samotná baňa Zemberg vynášala mestu priemerne 132 940 zlatých čistého zisku ročne. Výnosnosť kobaltových baní umožnila mestu viesť veľkorysú sociálnu politiku. Všetci obyvatelia mesta boli oslobodení od platenia daní. V 16.-18. storočí sa v Dobšinej ťažila taktiež ortuťová ruda a v rokoch 1862 – 1884 bizmutová ruda. Z nerastných surovín sa podnes ťaží chryzolitový azbest, známy od roku 1723. V dobšinskej papierni zaviedli v roku 1824 výrobu azbestového papiera. Neskôr začali obyvatelia vyrábať zo serpentínu ozdobné predmety, ktoré sa predávali pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Azbest sa začal priemyselne ťažiť po roku 1919. Závod bol postavený v roku 1928.

Koncom 19. storočia sa začala prejavovať kríza dobšinského baníctva. Vysťahovalectvo kulminovalo v desaťročí 1880 – 1890, kedy počet obyvateľov poklesol z 5 592 na 4 643. V 19. storočí bola Dobšiná už jedinou nemeckou enklávou v Gemeri, ale od prelomu storočí sa začali obyvatelia silne pomaďarčovať. Taktiež sústavne narastal počet obyvateľov slovenskej národnosti

Na bojiskách l. svetovej vojny bojovalo vyše 500 Dobšinčanov, z nich takmer 100 zahynulo. V roku 1934 bol v parku pri námestí odhalený pomník padlým vo svetovej vojne. Dôsledkom poprevratovej neistoty bola tzv. Dobšinská vzbura, pri ktorej bol 11. júna 1919 na Dlhom vrchu (Langenberg) smrteľne zranený stotník Jozef Sedlák zo 71. pešieho pluku. Vodcovia vzbury boli odsúdení a mesto muselo zaplatiť vojenskú kontribúciu vo výške 50 000 korún.

Za predmníchovskej ČSR pretrvávajúca stagnácia dobšinského baníctva vyvolávala chronickú nezamestnanosť a sociálne otrasy. V meste boli len štyri priemyselné podniky zamestnávajúce viac ako 20 robotníkov: Dobšinský drevopriemysel, úč. spol., akciová spoločnosť Azbest, Banské a hutnícke závody Mannesmann-Koburg a Mestské bane. V politickom živote mala najsilnejšie pozície Komunistická strana (približne jedna tretina voličov) a Slovenská ľudová strana, o niečo menej hlasov získala Spišsko-nemecká strana.

V rokoch 1938 – 1945 bola Dobšiná okresným mestom. Počas Slovenského národného povstania tu pôsobil revolučný Okresný národný výbor (predseda Karol Rusňák), ktorý vydával vlastný cyklostylovaný časopis Náš boj. V Dobšinej sídlilo veliteľstvo 12. práporu (Kaktus) a 15. práporu (Astra) 2. taktickej skupiny povstaleckej armády. V dobe od 2. 9. do 21. 10. 1944 bola v Dobšinej zriadená vojenská poľná nemocnica Zdravotnej správy 1. čs. armády na Slovensku. Jej veliteľom bol poručík v zálohe MUDr. Viliam Chorváth. Liečilo sa v nej 250 pacientov. 20. decembra 1944 bol na námestí popravený Karol Adler, veliteľ spojenej partizánskej skupiny Petöfi Sándor. 27. 1. 1945 oslobodili Dobšinú vojská 4. rumunskej armády zborového generála Dascalesca. V roku 1969 bol na Námestí troch ruží odhalený pamätník SNP, ktorého autorom je Vojtech Läfller.

Poslednú svetlejšiu kapitolu, ktorá však Dobšinej už pôvodnú slávu nevrátila, začala písať ťažba azbestu. Jeho ložisko je však dnes už značne vyčerpané. Po úpadku baníctva a železiarstva sa začalo v Dobšinej intenzívnejšie rozvíjať poľnohospodárstvo, chov oviec a koní. Dnešná Dobšiná je mestečkom s 5 300 obyvateľmi. Títo pracujú ako baníci v neďalekej Nižnej Slanej, v podniku Kovostroj, v SE – Vodné elektrárne, v Mestských lesoch, na pílach a v malých súkromných firmách. Mesto má v súčasnosti vysoký potenciál v turistickom odvetví.

Obyvateľstvo

Dnešná Dobšiná je skromným mestečkom s 5 685 obyvateľmi. V minulosti sa časť obyvateľstva živila ako baníci v neďalekej Nižnej Slanej (od roku 2008 však podnik zastavil činnosť), v podniku VSŽ Kovostroj, v SE – Vodné elektrárne, v Mestských lesoch, na pílach a v malých súkromných firmách. Veľkú časť obyvateľstva tvoria dôchodcovia a nezamestnaní Rómovia.

Národnostné zloženie

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Národnostné zloženie - Dobšiná (2011)[4]
Slováci
  
 71,82 %
Ostatní,Nezistení
  
 17,40 %
Rómovia
  
 10,78 %
  • spolu: 5 685 obyv.
  • slovenská - 4 083 (71,82%)
  • nezistená - 963 (16,94%)
  • rómska - 613 (10,78%)
  • maďarská - 13 (0,23%)
  • česká - 13 (0,23%)
  • nemecká - 8 (0,14%)
  • poľská - 4 (0,07%)
  • ostatné - 3 (0,05%)
  • ukrajinská - 1 (0,02%)
  • bulharská - 1 (0,02%)

Národnostné zloženie v minulosti

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001: 4 896 obyv.

Národnostné zloženie - Dobšiná (2001)[5]
Slováci
  
 88,58 %
Rómovia
  
 9,01 %
ostatní,nezistení
  
 2,41 %

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1991: 4 569 obyv.

Národnostné zloženie - Dobšiná (1991)[6]
Slováci
  
 90,50 %
Rómovia
  
 7,94 %
ostatní,nezistení
  
 1,56 %

Sčítanie obyvateľstva v roku 1930: 4 681 obyv.

Národnostné zloženie - Dobšiná (1930)[7]
Čechoslováci
  
 62,79 %
Nemci
  
 27,58 %
Maďari
  
 5,28 %
Židia
  
 2,41 %
ostatní
  
 1,94 %

Atlas rómskych komunít 2013

Atlas rómskych komunít - Dobšiná (2013)[8]
Nerómske obyvateľstvo
  
 63,2 %
Rómske obyvateľstvo
  
 36,8 %
  • Rómske obyvateľstvo (Atlas 2013): 1 899 obyv.(36.8%)
  • Rómske obyvateľstvo, ktoré deklarovalo rómsku národnosť (Sčítanie 2011): 613 obyv.
  • Rozdiel (Atlas 2013 - Sčítanie 2011): +1 286 obyv.

Jazykové zloženie

Materinský jazyk

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011
Materinským jazykom sa rozumie reč, ktorou s obyvateľom hovorili rodičia.

Materinský jazyk - Dobšiná (2011)[4]
Slovenčina
  
 66,19 %
Ostatné,Nezistené
  
 17,96 %
Rómčina
  
 15,85 %
  • spolu: 5 685 obyv.
  • slovenský - 3 763 (66,19%)
  • nezistený - 971 (17,08%)
  • rómsky - 901 (15,85%)
  • nemecký - 25 (0,44%)
  • maďarský - 19 (0,33%)
  • český - 12 (0,21%)
  • poľský - 5 (0,09%)
  • ruský - 2 (0,04%)
  • rumunský - 1 (0,02%)
  • chorvátsky - 1 (0,02%)
  • španielsky - 1 (0,02%)
  • arabský - 1 (0,02%)

Úradný jazyk

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011
Úradný jazyk je jazyk, ktorý obyvateľ v čase sčítania najčastejšie používal v zamestnaní alebo škole, bez ohľadu na to, či pracoval alebo študoval na Slovensku alebo v zahraničí.

Úradný jazyk - Dobšiná (2011)[4]
Slovenčina
  
 79,40 %
Ostatné,Nezistené
  
 18,75 %
Rómčina
  
 1,85 %
  • spolu: 5 685 obyv.
  • slovenský - 4 514 (79,40%)
  • nezistený - 1 023 (17,99%)
  • rómsky - 105 (1,85%)
  • ostatný - 19 (0,33%)
  • anglický - 17 (0,30%)
  • český - 10 (0,18%)
  • nemecký - 5 (0,09%)
  • maďarský - 4 (0,07%)
  • španielsky - 2 (0,04%)
  • grécky - 1 (0,02%)
  • taliansky - 1 (0,02%)
  • rumunský - 1 (0,02%)

Jazyk v domácnosti

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011
Jazyk v domácnosti je jazyk, ktorý obyvateľ v čase sčítania najčastejšie používal v domácnosti.

Jazyk v domácnosti - Dobšiná (2011)[4]
Slovenčina
  
 62,25 %
Ostatné,Nezistené
  
 20,25 %
Rómčina
  
 17,50 %
  • spolu: 5 685 obyv.
  • slovenský - 3 539 (62,25%)
  • nezistený - 1 118 (19,67%)
  • rómsky - 995 (17,50%)
  • ostatný - 13 (0,23%)
  • nemecký - 10 (0,18%)
  • český - 10 (0,18%)
  • maďarský - 8 (0,14%)
  • anglický - 4 (0,07%)
  • španielsky - 2 (0,04%)
  • rumunský - 1 (0,02%)
  • ruský - 1 (0,02%)
  • poľský - 1 (0,02%)

Náboženské zloženie

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Náboženské zloženie - Dobšiná (2011)[4]
Bez vyznania
  
 30,94 %
Rímskokatolíci
  
 28,06 %
ostatní, nezistení
  
 21,19 %
Luteráni
  
 19,81 %
  • spolu: 5 685 obyv.
  • bez vyznania - 1 759 (30,94%)
  • Rímskokatolícka cirkev - 1 595 (28,06%)
  • Evanjelická cirkev augsburského vyznania - 1 126 (19,81%)
  • nezistené - 1 065 (18,73%)
  • Evanjelická cirkev metodistická - 40 (0,70%)
  • Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia - 32 (0,56%)
  • Gréckokatolícka cirkev - 32 (0,56%)
  • Kresťanské zbory - 20 (0,35%)
  • Starokatolícka cirkev - 12 (0,21%)
  • Reformovaná kresťanská cirkev - 6 (0,11%)
  • Pravoslávna cirkev - 6 (0,11%)
  • iné - 5 (0,09%)
  • Apoštolská cirkev - 3 (0,05%)
  • Cirkev československá husitská - 1 (0,02%)

Náboženské zloženie v minulosti

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001: 4 896 obyv.

Náboženské zloženie - Dobšiná (2001)[5]
Rímskokatolíci
  
 35,23 %
bez vyznania
  
 33,58 %
Luteráni
  
 24,78 %
ostatní,nezistení
  
 5,33 %
Jehovisti
  
 1,08 %

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1991: 4 569 obyv.

Náboženské zloženie - Dobšiná (1991)[6]
nezistení,ostatní
  
 37,63 %
bez vyznania
  
 27,14 %
Rímskokatolíci
  
 23,22 %
Luteráni
  
 12,28 %

Sčítanie obyvateľstva v roku 1930: 4 681 obyv.

Náboženské zloženie - Dobšiná (1930)[7]
Rímskokatolíci
  
 49,54 %
Luteráni
  
 42,94 %
Židia
  
 3,80 %
Gréckokatolíci
  
 1,88 %
Kalvíni
  
 1,17 %
ostatní
  
 0,67 %

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

  • Evanjelický kostol, jednoloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, transeptom a predstavanou vežou z druhej polovice 15. storočia. Stojí na mieste staršej kaplnky sv. Valentína z prvej polovice 14. storočia. Úpravami prešiel v roku 1641 a 1727 kedy bol rozšírený o transept. V roku 1855 ho zasiahol silný požiar a musel byť kompletne prestavaný. Neogotická prestavba podľa projektu architekta K. Benku sa uskutočnila v roku 1891. Interiér bol doplnený o rastlinnú výmaľbu od maliara W. Wolframa. V roku 2002 boli pri výskume objavené fragmenty stredovekej výmaľby tecnikou secco a čiastočne aj fresiek. Výmaľba je dochovaná z vnútornej strany víťazného oblúka, kde sa nachádza výjav sv. Hieronyma a sv. Hildegardy z Bingenu, jediné zobrazenie svätice na Slovensku. Okrem malieb sa v interiéri nachádzajú aj rozmerné zamurované gotické okná. Zariadenie kostola je mladšie, neskorobaroková krstiteľnica, neogotický organ a oltár s obrazom Krista Spasiteľa od Teodora Boemma. V sakristii je umiestnená renesančná nápisová doska pripomínajúca vypálenie mesta Turkami v roku 1584.[9] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a neogotickými oknami s lomeným oblúkom a kružbami. Veža je členená kamennými lizénami a kordónovými rímsami, ukončená je korunnou rímsou s fiálami a ihlancovou helmicou.
  • Pohľad na kostol od severu
    Pohľad na kostol od severu
  • Pohľad na kostol od východu
    Pohľad na kostol od východu
  • Detail exteriéru
    Detail exteriéru
  • Svätyňa kostola
    Svätyňa kostola
  • Organ
    Organ
  • Víťazný oblúk s freskami
    Víťazný oblúk s freskami
  • Rímskokatolícky kostol sv. Františka Xaverského, jednoloďová baroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1792. Stojí na mieste staršieho dreveného kostola z roku 1746. Úpravami prešiel v rokoch 1892 a 1960. V interiéri sa nachádza neskorobarokový oltár z konca 18. storočia a výmaľba od J. Ádáma z roku 1907.[10] Fasády kostola sú hladké so segmentovo ukončenými oknami. Veža vyrastá zo štítového priečelia, členená je lizénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou.
  • Mestská radnica, dvojpodlažná trojtraktová neorenesančná stavba na pôdoryse štvorca z roku 1870.[11] Fasády radnice sú dekorované kvádrovaním, priečeliu dominuje päťosový rizalit členený pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami, ukončený atikou.
  • Vila Eugena Ruffínyiho, jednopodlažná neorenesančná obdĺžniková stavba z roku 1871.[12] Fasáde vily dominuje stredný rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Okná sú vo forme edikuly s pilastrami a frontónmy s vlysom. Táto pamiatka v súčasnosti chátra.
  • Bývalá dievčenská škola, gymnázium, dvojpodlažná stavba z roku 1875.[13] Fasáda gymnázia dominujú tri rizality s pásovaním lemované pilastrami. Okná majú šambrány a trojuholníkové frontóny.
  • Kostol sv. Františka Xaverského
    Kostol sv. Františka Xaverského
  • Mestská radnica
    Mestská radnica
  • Historická budova gymnázia
    Historická budova gymnázia

Hudba

  • Dychovka mesta Dobšiná

Školstvo

Dejiny

Vynikajúcu povesť malo dobšinské školstvo. Už v 16. storočí tu existovala latinská škola, ktorá sa neskôr vyvinula na nižšie gymnázium. Študovali tu napr.: Juraj Palkovič v rokoch 1784 – 1787, Pavol Jozef Šafárik 1808 – 1810, Karol Kuzmány 1817 – 1820. Táto škola definitívne zanikla v roku 1848. Ešte v roku 1853 bola založená detská opatrovňa óvoda ako vôbec jedna z prvých v Uhorsku. Zoštátnená bola v roku 1900. V roku 1892 bola otvorená štátna chlapčenská meštianska škola, ktorá patrila medzi najmodernejšie vybavené školy v Uhorsku. V rokoch 1896 – 1897 bola postavená nová budova školy (dnes budova Gymnázia). V roku 1888 bola otvorená dievčenská meštianska škola, pri ktorej bol v r. 1904 zavedený tiež kurz ručných prác. V roku 1909 bola na mieste starej základnej školy postavená pre dievčenskú školu nová budova s priečelím k evanjelickému kostolu (dnes budova učňovskej školy). V roku 1885 bola v meste zriadená obecná učňovská škola. Svojím významom presahovala hranice Gemerskej župy mestská banícka škola, existujúca s prestávkami v rokoch 1860 – 1895.

Súčasnosť

V meste pôsobí niekoľko škôl a zariadení na výchovu detí a mládeže, ktoré majú rôznych zriaďovateľov. Priamo pod pôsobnosť mesta patria:

  • Materské školy
  • Základná škola Eugena Ruffínyiho
  • Základná umelecká škola
  • Centrum voľného času

Na ich riadenie bolo na Mestskom úrade zriadené Oddelenie školstva a kultúry a nad ich činnosťou bdie Obecná školská rada. Na území mesta pôsobia aj školy a zariadenia, ktorých zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj:

  • Špeciálna škola
  • Stredné odborné učilište Dobšiná
  • Gymnázium
  • Detský domov

Šport

V úseku Dobšiná - Dobšinský kopec sa každoročne konajú Majstrovstvá Európy v pretekoch automobilov do vrchu.

Športové kluby a oddiely pôsobiace na území mesta Dobšiná:

  • Lyžiarsky klub Vodné elektrárne
  • Mestský futbalový klub
  • Stolnotenisový oddiel
  • Klub slovenských turistov Dobšiná
  • ZRTV

Osobnosti mesta

Eugen Ruffínyi, banský inžinier a jaskyniar

Rodáci

Pôsobili tu

Partnerské mestá

Pozri aj

Referencie

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d e Štatistický úrad SR
  5. ↑ a b Dáta zo sčítania obyvateľov z roku 2001
  6. ↑ a b Dáta zo sčítania obyvateľov z roku 1991
  7. ↑ a b Dáta zo sčítania obyvateľov z roku 1930
  8. ↑ Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
  9. ↑ Dobšiná, ev. a. v. kostol [online]. Gotická cesta. Dostupné online.
  10. ↑ Dobšiná [online]. Rožňava a okolie. Dostupné online.
  11. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  12. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  13. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dobšiná

Zdroj

  • Pochádzajú od autora Juraja Kariku

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dobšiná&oldid=6795330“