Hornádska kotlina: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
doplnenie
Riadok 19: Riadok 19:
| district1 = [[Okres Levoča|Levoča]]
| district1 = [[Okres Levoča|Levoča]]
| district2 = [[Okres Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]]
| district2 = [[Okres Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]]
| city =
| city = Spišská Nová Ves
| city1 =
| city1 = [[Krompachy]], [[Spišské Vlachy]]
<!-- *** Orography *** -->
<!-- *** Orography *** -->
| parent = [[Fatransko-tatranská oblasť]]
| parent = [[Fatransko-tatranská oblasť]]
Riadok 26: Riadok 26:
| unit1 =
| unit1 =
| border_type = Susedné <br/>jednotky
| border_type = Susedné <br/>jednotky
| border = [[Nízke Tatry]]<br/>[[Kozie chrbty]]<br/>[[Podtatranská kotlina]]<br/>[[Levočské vrchy]]<br/>[[Branisko (pohorie)|Branisko]]<br/>[[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čierna hora]]<br/>[[Volovské vrchy]]<br/>[[Spišsko-gemerský kras]]
| border = [[Nízke Tatry]], [[Kozie chrbty]]<br/>[[Podtatranská kotlina]], [[Levočské vrchy]]<br/>[[Branisko (pohorie)|Branisko]], [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čierna hora]]<br/>[[Volovské vrchy]], [[Spišsko-gemerský kras]]
| part_type = Podradené <br/>jednotky
| part_type = Podradené <br/>jednotky
| part = [[Vikartovská priekopa]]<br/>[[Hornádske podolie]]<br/>[[Medvedie chrbty]]<br/>[[Podhradská kotlina]]
| part = [[Vikartovská priekopa]]<br/>[[Hornádske podolie]]<br/>[[Medvedie chrbty]]<br/>[[Podhradská kotlina]]
Riadok 45: Riadok 45:
| width_orientation =
| width_orientation =
| width_round =
| width_round =
| highest =
| highest = [[Kačelák]]
| highest location =
| highest location =
| highest_country =
| highest_country =
Riadok 51: Riadok 51:
| highest_region =
| highest_region =
| highest_district =
| highest_district =
| highest_elevation =
| highest_elevation = 677
| highest_lat_d =
| highest_lat_d =
| highest_lat_m =
| highest_lat_m =
Riadok 91: Riadok 91:
}}
}}


'''Hornádska kotlina''' je geomorfologický celok [[Fatransko-tatranská oblasť|Fatransko-tatranskej oblasti]] v centrálnej časti východného Slovenska.
'''Hornádska kotlina''' je geomorfologický celok [[Fatransko-tatranská oblasť|Fatransko-tatranskej oblasti]] v centrálnej časti východného Slovenska. Najvyšším bodom územia je vrch [[Kačelák]] (677,3 m). Kotlina je jadrom historickej oblasti [[Spiš (región)|Spiša]], pričom starými historickými mestami sú [[Spišská Nová Ves]], [[Levoča]], [[Spišské Podhradie]] a [[Spišské Vlachy]].


== Vymedzenie ==
== Polohopis ==
Z juhu ju obklopujú [[Volovské vrchy]], [[Spišsko-gemerský kras]], zo západu [[Nízke Tatry]] a [[Kozie chrbty]], zo severozápadu [[Podtatranská kotlina]], zo severu [[Levočské vrchy]] a napokon z východu [[Branisko (pohorie)|Branisko]] a [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čierna hora]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-25| miesto = Bratislava }}</ref>
Z juhu ju obklopujú [[Volovské vrchy]], [[Spišsko-gemerský kras]], zo západu [[Nízke Tatry]] a [[Kozie chrbty]], zo severozápadu [[Podtatranská kotlina]], zo severu [[Levočské vrchy]] a napokon z východu [[Branisko (pohorie)|Branisko]] a [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čierna hora]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-25| miesto = Bratislava }}</ref>


=== Delenie ===
Hornádska kotlina sa ďalej delí na štyri podcelky a 4 časti<ref>Mazúr, E., Lukniš, M. 1986: Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava</ref>:
Hornádska kotlina sa ďalej delí na štyri podcelky a 4 časti<ref>Mazúr, E., Lukniš, M. 1986: Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava</ref>:
*[[Vikartovská priekopa]]
*[[Vikartovská priekopa]]
Riadok 106: Riadok 107:
*[[Podhradská kotlina]].
*[[Podhradská kotlina]].


Západnou a južnou časťou kotliny preteká [[Hornád]], ktorý tu priberá ľavostranné prítoky [[Levočský potok]] a [[Margecianka|Margecianku]]. Na tektonické zlomy sa viažu vývery minerálnych vôd, najmä v lokalitách [[Baldovce]], [[Dobrá Voľa]], [[Sivá Brada]], [[Dúbrava (okres Levoča)|Dúbrava]] a [[Slatvina]]. Kotlina je významná najväčším výskytom [[travertín|travertínu]] na Slovensku. V okolí mesta [[Spišské Podhradie]] sa postupne utvorilo sedem travertínových kôp: NPR [[Dreveník]], [[Sivá Brada]], [[Travertínová kopa Sobotisko|Sobotisko]], [[Pažica]], NPP [[Spišský hradný vrch]], [[Ostrá hora]] a [[Kamenec (Hornádska kotlina)|Kamenec]]. Najvyšším bodom územia je vrch [[Kačelák]] (677,3 m). Kotlina je jadrom historickej oblasti [[Spiš (región)|Spiša]], pričom starými historickými mestami sú [[Spišská Nová Ves]], [[Levoča]], [[Spišské Podhradie]] a [[Spišské Vlachy]].
Západnou a južnou časťou kotliny preteká [[Hornád]], ktorý tu priberá ľavostranné prítoky [[Levočský potok]] a [[Margecianka|Margecianku]]. Na tektonické zlomy sa viažu vývery minerálnych vôd, najmä v lokalitách [[Baldovce]], [[Dobrá Voľa]], [[Sivá Brada]], [[Dúbrava (okres Levoča)|Dúbrava]] a [[Slatvina]]. Kotlina je významná najväčším výskytom [[travertín|travertínu]] na Slovensku. V okolí mesta [[Spišské Podhradie]] sa postupne utvorilo sedem travertínových kôp: NPR [[Dreveník]], [[Sivá Brada]], [[Travertínová kopa Sobotisko|Sobotisko]], [[Pažica]], NPP [[Spišský hradný vrch]], [[Ostrá hora]] a [[Kamenec (Hornádska kotlina)|Kamenec]].

== Ochrana prírody ==
V tejto časti [[Spiš (región)|Spiša]] je viacero prírodných a kultúrnych pamätihodností. Minerálne pramene tu lákali ľudí už v [[pravek]]u a vytvorili jedinečné [[travertín]]ové kopy a jazierka. Chránené sú [[Sivá Brada]], [[Travertínová kopa Sobotisko|Sobotisko]] a [[Pažitské jazierko]], na dohľad je tiež [[Spišský hradný vrch]] so [[Spišský hrad|Spišským hradom]], [[Ostrá hora]] a [[Dreveník]]. Juhozápadný okraj územia patrí do ochranného pásma [[Národný park Slovenský raj|Národného parku Slovenský raj]], z maloplošných chránených území tu leží napr. prírodná rezervácia [[Čintky]] a [[Modrý vrch (prírodná rezervácia)|Modrý vrch]], prírodná pamiatka [[Farská skala]], [[Markušovská transgresia paleogénu]] a [[Markušovské steny]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=20.58151&y=48.93459&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-08 | miesto = | jazyk = }}</ref>

== Kultúrne pamiatky ==
Medzi unikátnymi pamiatkami, zapísanými v [[Svetové dedičstvo UNESCO|zozname svetového dedičstva UNESCO]], sú aj [[Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia]]. Z týchto pamiatok sú v Hornádskej kotline atraktívne [[Spišská Kapitula]], mesto [[Spišské Podhradie]] a [[Žehra]] s neskororománskym [[Kostol Ducha Svätého (Žehra)|Kostolom Ducha Svätého]], no tiež [[Spišská Nová Ves]] a širšie okolie [[Markušovce|Markušoviec]].

== Turizmus ==
Táto oblasť [[Slovensko|Slovenska]] je bohatá na historické, kultúrne i prírodné zaujímavosti. Historické klenoty ako [[Levoča]], [[Spišská Kapitula]] či [[Spišský hrad]] patria medzi najnavštevovanejšie lokality v krajine. [[Spišská Nová Ves]] je bránou do [[Národný park Slovenský raj|Národného parku Slovenský raj]], no i okolitých pohorí a na dohľad sú [[Tatry]]. Z okrajových častí kotliny vedú značené turistické trasy do blízkych pohorí, viaceré trasy však vedú i k zaujímavým lokalitám v kotline.<ref name="mapa"/>

== Doprava ==
Hornádska kotlina patrí medzi dopravne strategické územia celoštátneho významu. Severnou časťou vedie v trase [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnice D1]] [[európska cesta 50]], ako aj cesta [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|I/18]] z [[Poprad]]u do [[Prešov]]a. V západnej časti vedie z [[Poprad]]u na [[Vernár]] [[Cesta I. triedy 66 (Slovensko)|cesta I/66]]. Na tieto komunikácie sa pripájajú cesty regionálneho a lokálneho významu. Údolie [[Hornád]]u kopíruje [[železničná trať Žilina – Košice]], na ktorú sa napájajú lokálne trate [[Železničná trať Spišská Nová Ves – Levoča|do Levoče]] a [[Železničná trať Spišské Vlachy – Spišské Podhradie|Spišského Podhradia]].<ref name="mapa"/>


== Referencie ==
== Referencie ==
Riadok 117: Riadok 130:
{{Široký obrázok|Hornádska kotlina SR1.jpg|1000px|rám=áno|Hornádska kotlina}}
{{Široký obrázok|Hornádska kotlina SR1.jpg|1000px|rám=áno|Hornádska kotlina}}


{{Slovenský výhonok}}


[[Kategória:Hornádska kotlina| ]]
[[Kategória:Hornádska kotlina| ]]

Verzia z 13:29, 8. marec 2019

Hornádska kotlina
kotlina
geomorfologický celok
Hornádska kotlina zo Spišského hradu
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Prešovský, Košický
Okresy Poprad, Levoča, Spišská Nová Ves
Nadradená
jednotka 		Fatransko-tatranská oblasť
Susedné
jednotky 		Nízke Tatry, Kozie chrbty
Podtatranská kotlina, Levočské vrchy
Branisko, Čierna hora
Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras
Podradené
jednotky 		Vikartovská priekopa
Hornádske podolie
Medvedie chrbty
Podhradská kotlina
Mestá Spišská Nová Ves, Krompachy, Spišské Vlachy
Súradnice 48°58′S 20°26′V / 48,97°S 20,44°V / 48.97; 20.44
Najvyšší bod Kačelák
 - výška 677 m n. m.
Najnižší bod koryto Hornádu
 - výška 400 m n. m.
Poloha kotliny na Slovensku
Poloha kotliny na Slovensku
Wikimedia Commons: Hornádska kotlina
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hornádska kotlina je geomorfologický celok Fatransko-tatranskej oblasti v centrálnej časti východného Slovenska. Najvyšším bodom územia je vrch Kačelák (677,3 m). Kotlina je jadrom historickej oblasti Spiša, pričom starými historickými mestami sú Spišská Nová Ves, Levoča, Spišské Podhradie a Spišské Vlachy.

Polohopis

Z juhu ju obklopujú Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras, zo západu Nízke Tatry a Kozie chrbty, zo severozápadu Podtatranská kotlina, zo severu Levočské vrchy a napokon z východu Branisko a Čierna hora.[1]

Delenie

Hornádska kotlina sa ďalej delí na štyri podcelky a 4 časti[2]:

Západnou a južnou časťou kotliny preteká Hornád, ktorý tu priberá ľavostranné prítoky Levočský potok a Margecianku. Na tektonické zlomy sa viažu vývery minerálnych vôd, najmä v lokalitách Baldovce, Dobrá Voľa, Sivá Brada, Dúbrava a Slatvina. Kotlina je významná najväčším výskytom travertínu na Slovensku. V okolí mesta Spišské Podhradie sa postupne utvorilo sedem travertínových kôp: NPR Dreveník, Sivá Brada, Sobotisko, Pažica, NPP Spišský hradný vrch, Ostrá hora a Kamenec.

Ochrana prírody

V tejto časti Spiša je viacero prírodných a kultúrnych pamätihodností. Minerálne pramene tu lákali ľudí už v praveku a vytvorili jedinečné travertínové kopy a jazierka. Chránené sú Sivá Brada, Sobotisko a Pažitské jazierko, na dohľad je tiež Spišský hradný vrch so Spišským hradom, Ostrá hora a Dreveník. Juhozápadný okraj územia patrí do ochranného pásma Národného parku Slovenský raj, z maloplošných chránených území tu leží napr. prírodná rezervácia Čintky a Modrý vrch, prírodná pamiatka Farská skala, Markušovská transgresia paleogénu a Markušovské steny.[3]

Kultúrne pamiatky

Medzi unikátnymi pamiatkami, zapísanými v zozname svetového dedičstva UNESCO, sú aj Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia. Z týchto pamiatok sú v Hornádskej kotline atraktívne Spišská Kapitula, mesto Spišské Podhradie a Žehra s neskororománskym Kostolom Ducha Svätého, no tiež Spišská Nová Ves a širšie okolie Markušoviec.

Turizmus

Táto oblasť Slovenska je bohatá na historické, kultúrne i prírodné zaujímavosti. Historické klenoty ako Levoča, Spišská Kapitula či Spišský hrad patria medzi najnavštevovanejšie lokality v krajine. Spišská Nová Ves je bránou do Národného parku Slovenský raj, no i okolitých pohorí a na dohľad sú Tatry. Z okrajových častí kotliny vedú značené turistické trasy do blízkych pohorí, viaceré trasy však vedú i k zaujímavým lokalitám v kotline.[3]

Doprava

Hornádska kotlina patrí medzi dopravne strategické územia celoštátneho významu. Severnou časťou vedie v trase diaľnice D1 európska cesta 50, ako aj cesta I/18 z Popradu do Prešova. V západnej časti vedie z Popradu na Vernár cesta I/66. Na tieto komunikácie sa pripájajú cesty regionálneho a lokálneho významu. Údolie Hornádu kopíruje železničná trať Žilina – Košice, na ktorú sa napájajú lokálne trate do Levoče a Spišského Podhradia.[3]

Referencie

  1. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
  2. ↑ Mazúr, E., Lukniš, M. 1986: Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava
  3. ↑ a b c mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-08]. Dostupné online.

Iné projekty

Panoráma

Hornádska kotlina
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hornádska_kotlina&oldid=6803352“