Sabinov: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
TeslaBot (diskusia | príspevky)
Boti
142 142 editací
d Komunálne voľby 2018: primátor
d wikilinky
Riadok 10: Riadok 10:
| Kraj = Prešovský
| Kraj = Prešovský
| Okres = Sabinov
| Okres = Sabinov
| Región = [[Šariš]]
| Región = [[Šariš (región)|Šariš]]
| Časti = Kontajner
| Časti = Kontajner
| Rieka = [[Torysa (rieka)|Torysa]]
| Rieka = [[Torysa (rieka)|Torysa]]

Verzia z 21:46, 9. marec 2019

Sabinov
mesto
Súkostolie v centre mesta
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Sabinov
Región Šariš
Časti Kontajner
Vodný tok Torysa
Nadmorská výška 320 m n. m.
Súradnice 49°06′22″S 21°05′08″V / 49,106111°S 21,085556°V / 49.106111; 21.085556
Rozloha 23,39 km² (2 339 ha) [1]
Obyvateľstvo 12 169 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 520,27 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1248
Primátor Michal Repaský[3] (nezávislý)
PSČ 083 01
ŠÚJ 525146
EČV (do r. 2022) SB
Tel. predvoľba +421-51
Adresa mestského
úradu 		Mestský úrad
Námestie slobody 57
083 01 Sabinov
E-mailová adresa msu@sabinov.sk
Telefón 051 / 488 04 22
Fax 051 / 452 35 30
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Sabinov
Webová stránka: sabinov.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Sabinovčan[4]
Mestská radnica
Hotel Torysa
Námestie
Centrum

Sabinov (nem. Zeben, maď. Kisszeben) je mesto ležiace v Prešovskom kraji.

V meste je dominantou gotický chrám sv. Jána Krstiteľa. Prvá písomná zmienka o tomto meste na brehu Torysy pochádza z roku 1248. V polovici 12. storočia sa tu usadili nemeckí kolonisti. Spolu s Prešovom získalo toto mesto v roku 1299 mestské výsady. Postavenie mesta navonok zdôrazňovali hradby pochádzajúce z 15. a 16. storočia, z ktorých dodnes sa zachoval súvislý pás.

V 19. storočí boli vybudované menšie podniky, avšak Sabinov naďalej ostal mestom poľnohospodárstva a remeselníctva. Po roku 1960 boli vybudované strojárske a drevárske závody. Mesto sa zväčšilo výstavbou bytov, zmodernizovala sa časť staršej zástavby. V polovici 80. rokov 20. storočia sa obec Orkucany stala mestskou časťou Sabinova.

Polohopis

Leží v údolí Torysy, na pomedzí pohorí Čergova a Bachurne. Vedie ním cesta I/68 z Prešova do Starej Ľubovne, ako aj železničná trať Prešov – Plaveč. Sabinov je vzdialený 17 km severozápadne od Prešova, 12 km juhovýchodne od Lipian a 45 km od rovnakým smerom ležiacej Starej Ľubovne, Bardejov je vzdialený 49 km severovýchodne a Levoča 51 km západne.

Ulice

  • Sabinov: Čergovská, Fraňa Kráľa, Gen. Svobodu, Hollého, Hviezdoslavova, Jakubovanská, Janka Jesenského, Jilemnického, Jolany Cirbusovej, Kapitána Nálepku, Karpatská, Komenského, Matice Slovenskej, Moyzesova, Murgašova, Nezabudová, Novomeského, Ovocinárska, Pavla Gojdiča, Pod Švabľovkou, Prešovská, Priemyselná štvrť, Puškinova, Ružová, Sadová, Samuela Fábryho, Sládkovičova, SNP, Štúrova, Švermova, Tehelná, Záhradná, 9. mája, 17. novembra.
  • Orkucany: Bernolákova, Jarková, Jonáša Záborského, Kukučínova, Kvetná, Mudroňova, Prídavkova, Sama Chalupku, Višňová.

Vodné toky

Dejiny

Prvá písomná zmienka o Sabinove, ako o v tom čase už značne rozvinutej kráľovskej obci, je z roku 1248. Jej obyvatelia sa zaoberali prevažne roľníctvom, až neskôr sa začala rozvíjať remeselná výroba. Významným medzníkom v jeho ďalšom vývoji bol 28. január 1299, kedy mu uhorský kráľ Ondrej III. udelil spolu s Prešovom a Veľkým Šarišom spišské práva - právo voliť richtára a farára, právo súdu, lovu a rybolovu, oslobodenie od daní, mýta, cla a vojenskej služby. Od toho dňa sa mení právne postavenie Sabinova, ktorý sa stáva mestom. V roku 1405 bol Sabinov povýšený na slobodné kráľovské mesto, čo mu prinieslo rad ďalších privilégií. Rozvíjajú sa remeslá a dochádza k značnému rozkvetu obchodu. Koncom 15. storočia sa stal Sabinov členom Pentopolitany - združenia piatich východoslovenských miest, ku ktorému patrili ešte Košice, Prešov, Bardejov a Levoča.

Obdobie 16.-18. storočia bolo v znamení rozkvetu, neskôr hospodárskeho úpadku mesta. V 19. storočí bol Sabinov malým provinčným mestom so slabo rozvinutou priemyselnou výrobou. Aj v rokoch I. ČSR hospodársky vývoj naďalej zaostával a z väčších podnikov tu pracovala píla, garbiareň a konzerváreň. Obyvateľstvo sa zaoberalo zväčša poľnohospodárstvom, ktoré bolo na nízkej úrovni.

Stavebný rozvoj Sabinova s typickým stredovekým šošovkovitým námestím sa začal prestavbou pôvodne roľníckej osady. Najstaršie zachované stavby pochádzajú z konca 14. storočia, najvýznamnejšou a súčasne najstaršou architektonickou pamiatkou je gotický kostol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Pôvodný kostol v roku 1461 úplne vyhorel, požiar roztavil aj zvony. V rokoch 1484-1518 bol kostol neskorogotický prestavaný. Vnútorná výzdoba kostola je gotická, renesančná a baroková. Najcennejší je hlavný oltár, ktorého originál sa nachádza v národnom múzeu v Budapešti a pochádza z dielne majstra Pavla z Levoče. Kostol bol niekoľkokrát poškodený požiarom. Posledné väčšie úpravy boli urobené v rokoch 1938 – 1939, v 70. rokoch bol rekonštruovaný hlavný oltár. V roku 1992 bola vykonaná celková vonkajšia rekonštrukcia. Zvonica pri kostole patriaca do tzv. východoslovenskej renesancie bola dokončená v roku 1657, zvon pochádza z roku 1470. Ďalšou stavebnou dominantou historického jadra mesta je bývalé lýceum, postavené v renesančnom slohu v roku 1530, v 18. storočí prestavané. Stavebnú panorámu Sabinova dopĺňajú aj gréckokatolícky, dva evanjelické kostoly a pravoslávny chrám, postavené na okrajoch historického jadra.

Sabinov mal čisto slovenské obyvateľstvo do polovice 13. storočia, kedy sa tu usadili nemeckí prisťahovalci. O početnosti nových usadlíkov svedčia údaje zo 14. - 16. storočia, kedy mali obe národnosti vlastné protestantské kostoly a kazateľov.

V období reformácie bol Sabinov známy svojím školstvom, viacerí vynikajúci učitelia tu uplatňovali najmodernejšie spôsoby výuky. Od októbra 1740 existovalo v Sabinove piaristické gymnázium, ktoré v roku 1784 presídlilo do vlastnej budovy, dnešného múzea. V rokoch 1867 - 1877 žil v meste u svojho brata významný štúrovec Bohuš Nosák-Nezabudov, pôsobil tu tiež pokrokový učiteľ Samuel Fábry a slovenský básnik Ján Cuker. V období po I. svetovej vojne tu žili a tvorili výtvarní umelci Bandy Cirbus a Ernest Stenhura, ako aj spisovateľka Jolana Cirbusová a Anton Prídavok. Neskôr v meste vznikli rôzne kultúrne krúžky a organizácie. V rokoch 1922 - 1924 tu úspešne pracoval divadelný krúžok Palárik pod vedením Janka Borodáča, ktorý pôsobil v Sabinove ako učiteľ.

Život mesta, podobne ako celej Európy, bol v prvej polovici 20. storočia poznačený svetovou hospodárskou krízou, ktorá vyústila do II. svetovej vojny. Jej útrapy tvrdo dopadli aj na Sabinovčanov. Väčšina židovských obyvateľov, ktorých bolo v tom čase v Sabinove veľa, bola odvlečená do koncentračných táborov, z ktorých sa len málokto vrátil. V januári roku 1945 bolo mesto oslobodené rýchlym postupom vojsk Červenej armády smerom od Dukly cez Prešov a Bardejov na západ.

Obyvateľstvo

Počet obyvateľov: 12 704

Etnické zloženie obyvateľstva

  • Slováci – 92,62 %
  • Rómovia – 6,40 %
  • Česi – 0,48 %
  • Ukrajinci – 0,41 %
  • Rusíni – 0,36 %

Náboženské zloženie obyvateľstva

Partnerské obce

Kultúra a zaujímavosti

Folklórny súbor Sabinovčan, DFS Sabiník, Slovensky známe kapely pochadzajúce zo Sabinova Dalla mattina alla sera, Gloom, Out of age

Knižnica

Mestská knižnica Sabinov sídli v kultúrnom dome.

Pamiatky

  • rímskokatolícky kostol sťatia sv. Jána Krstiteľa a kostol Nanebovzatia Panny Márie
  • gréckokatolícky chrám Najsvätejšieho srdca Ježišovho
  • renesančná zvonica
  • renesančno-barokové lýceum
  • zvyšky hradieb z 15.stor.
  • historické jadro

Pomníky

Pamätník 2. svetovej vojny

Parky

Park v Sabinove

V centre sa nachádza rozľahlý park s fontánou. Jeho okraje lemuje hlavná cesta.

Hospodárstvo a infraštruktúra

Doprava

Železnica

Mestom prechádza železničná trať Košice - Lipany - Plaveč, kde je Sabinov obsluhovaný už iba osobnými vlakmi, premávajúcimi medzi Košicami a Lipanmi. Ďalej je možné cestovať z Plavča prestupom na Starú Ľubovňu a Poprad, železničné spojenie s poľskom nefunguje od marca 2010.

Mestská hromadná doprava

Sabinov momentálne nedisponuje mestskou hromadnou dopravou (MHD). Tá podľa kroník obcí Drienica a Razňany (blízke samostatné obce do ktorých MHD kedysi premávala) prestala premávať v roku 1991, podľa iných zdrojov fungovala vnútromestská linka č. 3 ešte na prelome storočí.[5]

Priemysel

V meste pôsobí výrobca nábytku SANAS, potravinárske spoločnosti SABI a výrobca prevodoviek ZŤS.

Školstvo

Základné školy

  • ZŠ Komenského 13 [2]
  • CZŠ Sv. Jána Krstiteľa, 9. mája [3]
  • ZŠ Ul. 17. novembra [4]
  • Špeciálna základná škola, SNP 15
  • Súkromná základná škola, Námestie slobody 100

Stredné školy

  • Gymnázium DSA, Komenského 40 [5]
  • Stredná odborná škola, SNP 16 [6]

Osobnosti

Významné osobnosti

  • Obchod na Korze
    Obchod na Korze
  • Pamätník osloboditeľom
    Pamätník osloboditeľom
  • Križovatka pred vjazdom na námestie
    Križovatka pred vjazdom na námestie
  • Pôvodné mestské domčeky
    Pôvodné mestské domčeky

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sabinov

Referencie

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. ↑ JÚĽŠ. Sabinovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. ↑ [1]

Pozri aj

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sabinov&oldid=6804024“