Dionýz Blaškovič: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
d
chýba zhrnutie úprav
d (úvod: norm.; +kat. Osobnosti z Jablonice; kat. norm; IB norm.; wl. dátum; typog.; drob.)
d
 
}}
 
profProf. MUDr. '''Dionýz Blaškovič''', DrSc. (* [[2. august]] [[1913]], [[Jablonica]] – † [[17. november]] [[1998]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[Bakteriológia|bakteriológ]], [[virológia|virológ]], [[lekár]], [[učiteľ|pedagóg]] a [[Akadémia (spoločnosť učencov)|akademik]].
 
Vedecky sa venoval najmä patogenéze, biologickým a biochemickým vlastnostiam baktérií, laboratórnej diagnostike vírusových nákaz a ekológii vírusov [[chrípka|chrípky]] a [[kliešťová encefalitída|kliešťovej encefalitídy]].
 
== Životopis ==
Vyrastal v rodine učiteľa, v historickom prostredí [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]] s bohatou prírodovedeckou tradíciou, kde aj maturoval. Už počas vysokoškolských štúdií na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe začal pracovať v bakteriologicko-sérologickom ústave tejto fakulty, kde stretáva doc. F. Patočku a dr. I. Málka. Najviac ho priťahovala [[bakteriológia]], keďže v tom čase boli [[infekčné choroby]] hlavnou príčinou úmrtnosti. V medicíne sa začali v plnšej miere uplatňovať exaktné vyšetrovacie metódy biochemické a najmä bakteriologické. Aj po promócii v roku [[1937]] plánoval svoju budúcnosť na tomto pracovisku, ale musel nastúpiť na základnú vojenskú službu na Slovensku. Podarilo sa mu však aj počas nej udržať kontakt s ústavom na lekárskej fakulte a vykonávať ju vo vojenských bakteriologických laboratóriách v Prahe a v Bratislave.
V medicíne sa začali v plnšej miere uplatňovať exaktné vyšetrovacie metódy biochemické a najmä bakteriologické. Aj po promócii v roku [[1937]] plánoval svoju budúcnosť na tomto pracovisku, ale musel nastúpiť na základnú vojenskú službu na Slovensku. Podarilo sa mu však aj počas nej udržať kontakt s ústavom na lekárskej fakulte a vykonávať ju vo vojenských bakteriologických laboratóriách v Prahe a v Bratislave.
 
Dňa [[1. jún]]a [[1939]] nastúpil na Ústav hygieny a bakteriológie LFSU v [[Bratislava|Bratislave]] ako asistent u prof. Muchu. V tejto funkcii budoval Mikrobiologický odbor Štátneho zdravotno-sociálneho ústavu. Počas 2. svetovej vojny vstúpil do funkcie hygienika do povstaleckej armády. Ako účastník [[SNP]] a protifašistického odboja počas SNP založil v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] diagnostickú stanicu – základ neskoršej krajskej hygienickej stanice. V tom období sa mu podarilo úspešne bojovať proti epidémii [[dyzentéria|dyzentérie]], ktorá prepukla v Blatnickej doline, za čo mu boli udelené prvé vyznamenania.
 
Po vojne požiadal o štipendium Rockefellerovej nadácie v USA. Na rok nastúpil na Michiganskú univerzitu k prof. Francisovi, kde sa cielene začal zaujímať o [[virológia|virológiu]]. Po návrate z USA v roku [[1948]] vybudoval virologické pracovisko v rámci Štátneho zdravotno-sociálneho ústavu. Dňa [[1. január]]a [[1953]] vznikol Virologický ústav [[ČSAV]] a Blaškovič bol menovaný za prvého riaditeľa. Ústav si rýchlo získal uznanie doma i v zahraničí.
Pod jeho vedením sa rozpracovala veľmi významná koncepcia prírodných ohniskových nákaz a s tým spojené ekologické problémy vírusov a vírusových ochorení. Nasledoval objav prenosu vírusu [[kliešťová encefalitída|kliešťovej encefalitídy]] kozím mliekom v tzv. Rožňavskej epidémii a významné poznatky o štruktúre, antigénnych vlastnostiach, imunológii a prenose vírusu kliešťového zápalu mozgu. Významne prispel k štúdiu premenlivosti vírusu [[chrípka|chrípky]]. Jeho spolupracovníci a žiaci pod jeho vedením publikovali mnoho prác týkajúcich sa imunologicko-morfologických analýz vírusu chrípky. Ďalším vírusom, ktorým venoval pozornosť boli herpetické vírusy, perzistencia a latencia [[herpetické infekcie|herpetických infekcií]] a patogenéza herpetických infekcií. Objavil herpetický vírus hlodavcov. Na ústave podporoval štúdium rastlinných vírusov, ricketsií a chlamýdií, štúdium nešpecifickej protivírusovej obrany, štúdium interferónov, genetiku vírusov, štúdium antivírusových látok a molekulárnej biológie vírusov. V ostatných rokoch sa ťažiskom jeho práce stal záujem o evolučnú a komparatívnu virológiu.
 
Jeho vedecko-výskumná práca sa vyznačuje zmyslom pre vystihnutie a riešenie problémov, interdisciplinárnym prístupom v rámci biológie a súbežným úsilím prenášať výsledky výskumu do praxe, čím prispel k rozvoju vedných odborov virológie a mikrobiológie a k pozdvihnutiu úrovne lekárskych služieb, najmä v infektológii.
 
Stál však i pri zrode Československej akadémie vied aj Slovenskej akadémie vied a v oboch dlhé roky zastával vysoké riadiace funkcie. Pozitívne ovplyvnil i vznik a činnosť niektorých ďalších organizácií, napr. Československej spoločnosti mikrobiologickej pri ČSAV alebo Mikrobiologicko-epidemiologickej zložky Slovenskej lekárskej spoločnosti.
== Vyznamenania ==
* 1945 Čs. vojenská medaila za zásluhy I. stupňa
* 1945 Rad Slovenského národného povstania II. triedy
* 1951 štátna cena Klementa Gottwalda
* 1956 medaila J. E. Purkyně
525

úprav

Navigačné menu