Koloid (chémia): Rozdiel medzi revíziami
→Referencie: doplneny obsah Značky: možný spam úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
d Revízia 6815472 používateľa 88.212.37.52 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:Milk.jpg|thumb |
[[Súbor:Milk.jpg|thumb|Príklad koloidu - mlieko]] |
||
'''Koloid''' ([[gréčtina|gr.]] κόλλα ''kolla'', lepidlo) môže byť: |
'''Koloid''' ([[gréčtina|gr.]] κόλλα ''kolla'', lepidlo) môže byť: |
||
*buď látka pozostávajúca z '''koloidných častíc''', teda častíc veľkosti medzi 1 nanometrom (alebo 10 nanometrami) a 1 mikrometrom (inde sa uvádza: medzi 1 nanometrom a 100/200/500 nanometrami), ktoré sú s inou látkou (ľubovoľného skupenstva) v disperzii (ktorá sa potom ako celok nazýva '''koloidná disperzia, koloidná sústava, koloidný systém''' alebo, ak je druhá látka kvapalina, tak aj '''koloidný roztok'''), |
*buď látka pozostávajúca z '''koloidných častíc''', teda častíc veľkosti medzi 1 nanometrom (alebo 10 nanometrami) a 1 mikrometrom (inde sa uvádza: medzi 1 nanometrom a 100/200/500 nanometrami), ktoré sú s inou látkou (ľubovoľného skupenstva) v disperzii (ktorá sa potom ako celok nazýva '''koloidná disperzia, koloidná sústava, koloidný systém''' alebo, ak je druhá látka kvapalina, tak aj '''koloidný roztok'''), |
||
Riadok 22: | Riadok 22: | ||
[[bg:Дисперсна система]] |
[[bg:Дисперсна система]] |
||
[[et:Pihussüsteem]] |
[[et:Pihussüsteem]] |
||
Fórum o koloidných kovoch : |
|||
http://www.forum.koloidne.sk |
Verzia z 07:42, 1. apríl 2019
Koloid (gr. κόλλα kolla, lepidlo) môže byť:
- buď látka pozostávajúca z koloidných častíc, teda častíc veľkosti medzi 1 nanometrom (alebo 10 nanometrami) a 1 mikrometrom (inde sa uvádza: medzi 1 nanometrom a 100/200/500 nanometrami), ktoré sú s inou látkou (ľubovoľného skupenstva) v disperzii (ktorá sa potom ako celok nazýva koloidná disperzia, koloidná sústava, koloidný systém alebo, ak je druhá látka kvapalina, tak aj koloidný roztok),
- alebo koloidná disperzia (pozri vyššie).
Koloidná disperzia má vlastností prechodné medzi vlastnosťami pravého roztoku a zmesi väčších častíc s inou látkou, predovšetkým sa vyznačuje tým, že koloidné častice sa v druhej látke neusadzujú (t.j. vplyv gravitácie na ne je veľmi malý). [1]
Charakteristika
V koloidnej sústave sa veľkosť pevných častíc pohybuje v rozmedzí 1–1000 nm. V týchto sústavách je vplyv gravitácie na správanie sa pevných častíc zanedbateľný v porovnaní s ich kinetickou energiou (Brownov pohyb). Koloidné častice môžeme oddeliť od prostredia pomocou ultrafiltrov. Tie sú tvorené polopriepustnou (semipermeabilnou) membránou. Koloidné roztoky sú v prechádzajúcom svetle číre, ale v dopadajúcom sa javia zakalené. Ak cez koloid prechádza intenzívny svetelný lúč, môžeme sledovať jeho dráhu ako opaleskujúci svetelný lúč. Tento jav sa volá Tyndallov jav. Jeho princípom je odraz a ohyb svetla spôsobený prítomnosťou pevných častíc. Gél je koloid, v ktorom dve rozptýlené fázy tvoria pevnú alebo rôsolovitú látku.