Zimbabwe: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pridaných 63 bajtov ,  pred 2 rokmi
d
chýba zhrnutie úprav
d (Verzia používateľa 176.107.16.225 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Luky001)
Značka: rollback
d
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2016
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 73
| Sčítanie počtu obyvateľov =12 973 808
| Rok sčítanie počtu obyvateľov =2012
| Hustota obyvateľstva = 26
| Poradie hustota = 170
| HDP = 1722 105290 mil.
| Rok HDP = 20172019
| Poradie HDP = ?
| HDP na hlavu = 2 276621
| Poradie HDP na hlavu = ?
| HDI = 0,516535
| Rok HDI = 20152017
| Poradie (HDI) = 154156
| Kategória HDI = nízky
| Mena = [[Americký dolár]]<br/>[[Rand (mena)|Juhoafrický rand]]
Na území dnešného Zimbabwe sa nachádzali štátne útvary – Monotapova ríša a Matabelský štát. Stará africká Monotapova ríša sa rozprestierala v medziriečí [[Zambezi]] a [[Limpopo]]. Jej zakladateľmi boli [[bantu]]sky hovoriaci Wakarangovia, ktorí sa v oblasti usadili v prvom tisícročí nášho letopočtu. Obyvatelia sa zaoberali prevažne ťažbou zlata, medi a železnej rudy, stavali kamenné tvrdze a kultové stavby. Pôvodný kmeňový zväz sa neskôr pretransformoval na mocnú ríšu, na ktorej čele stál vládca s titulom Mwana Mutapa (Monomatapa). Krajina prekvitala a až do 17. storočia udržiavala nepriame obchodné styky s Arabmi. V tom období sa konečne Portugalcom podarilo ovládnuť severnú časť ríše. Južná časť sa osamostatnila pod nadvládou Čangamirov z kmeňa Rozwi. Po úpadku Monotapovej ríše v 17. storočí prešla hegemónia na kmeň Rozwi, ktorí pokračoval v budovaní kamenných stavieb, podľa ktorých dostala krajina názov. Ich ríša bola zničená v prvej polovici 19. storočia nájazdmi Angoniov a neskôr Matabelov, ktorí tam založili svoj štát a podrobili si Rozwi.
 
Matabelský štát sa stal najsilnejším v celej južnej Afrike. Bol založení zuluským vojvodcom Mzilikazim, ktorý sa odtrhol spolu so svojim vojskom od [[Zuluský štát|Zuluského štátu]]. Ich pôvodný sídlom bola oblasť Transvaalu, odkiaľ boli vytlačení v tridsiatych rokoch 19. storočia Búrmi medzi rieky Limpopo a Zambezi. Vďaka ich výbornej vojenskej organizácii si podrobili mnohé mašonské a bečuánske kmene. Až do roku 1890 úspešne vzdorovali britským snahám o ich podrobenie. Vtedy sa Britskej juhoafrickej spoločnosti, pod vedením [[Cecil John Rhodes|Cecila Johna Rhodesa]] podvodom podarilo získať koncesiu na ťažbu zlata a na jej základe sa zmocnila časti územia kmeňa Rozwi. Ich potomkovia sa dnes nazývajú Mašonovia. Briti postupne začali zaberať väčšinu územia, čo viedlo k povstaniam Matabelov i Mašonov. Obe národnosti boli vytlačené do rezervácií a na väčšine územia sa začali usadzovať bieli prisťahovalci najmä zo [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a [[Holandsko|Holandska]].
 
=== Kolonizácia ===
Od roku [[1902]] bolo [[černosi|černošskému]] obyvateľstvu zákonom prisúdené bývanie v rezerváciách, mimo ktorých sa mohli zdržiavať len Afričania pracujúci na statkoch Európanov. Pre rezervácie bola vyčlenená najmenej úrodná pôda a ak sa aj pôvodní obyvatelia postavili na odpor proti vykorisťovaniu a nespravodlivému rozdeľovaniu pôdy, boli bielou menšinou potlačení. Na základe zákonov im bola znemožnená i akákoľvek legálna politická činnosť, nemali volebné právo, nesmeli používať rovnaké dopravné a verejné zariadenia, v obchodoch i bankách boli obsluhovaní u rozdielnych prepážok, nesmeli navštevovať inštitúcie určené pre bielych. Pri sebe museli nosiť množstvo priepustiek a preukazov. Jednoducho vláda sa riadila heslom premiéra Hugginsa, že „bieli v Afrike nemôžu a nikdy nebudú považovať Afričanov rovných v politických a sociálnych vzťahoch“.<ref>I. Hrbek a kol., 1966, s. 602</ref>
 
V päťdesiatych rokoch čelila [[Veľká Británia]] rozkladu koloniálnej ríše. Vláda v [[Londýn]]e odporučila vytvoriť Stredoafrickú federáciu oboch Rodézií a Ňašska (dnešné [[Malawi]]) a to i napriek značným ekonomickým rozdielom medzi krajinami a jednoznačne najvýhodnejšiemu postaveniu Južnej Rodézie. Vo federácii mala mať každýkaždá krajina svoj parlament a vládu, a okrem toho mal byť zriadený federálny parlament a vláda. [[Federácia]] mala mať úplnú autonómiu vo vnútorných záležitostiach, ale zahraničná politika mala byť riadená z Londýna. Proces zjednocovania nebol jednoduchý, problémové boli nielen protesty Afričanov, ale i ústava a spor usadlíkov s londýnskou vládou o rozsah právomocí. Nakoniec bol v roku 1953 proces zavŕšený, do platnosti vstúpila ústava a Južná Rodézia sa stala na 10 rokov súčasťou Federácie Rodézií a Ňašska.
 
Krok britskej vlády na udržanie, prípadne posilnenie vplyvu v oblasti sa obrátil proti nej. Federácia bola úplne v rukách rasistickej menšiny, rasová diskriminácia sa rozšírila i do Severnej Rodézie a Ňašska a oslabila vplyv Londýna.
V roku 1966 sa biela menšina pod vedením farmára [[Ian Smith|Iana Smitha]] zmocnila vlády, jednostranne vyhlásila nezávislosť od Británie, pomenovala svoju krajinu Rodézia. Štát ródskych rasistov nebol uznaný [[Organizácia spojených národov|OSN]], ktorá na krajinu uvalila sankcie. Rasová diskriminácia donútila černošské obyvateľstvo k zahájeniu národnooslobodzovacieho boja. Na čelo sa postavil [[Africký ľudový zväz Zimbabwe]] (ZAPU), vedený [[Joshua Nkomo|Joshuom Nkomom]]. Od ZAPU sa neskôr odtrhla časť politikov a vytvorila [[Africký národný zväz Zimbabwe]] – ZANU. Hlavnou politickou agendou oboch organizácií bolo vytvorenie vlády černošskej väčšiny. Obe organizácie mali základne v Mozambiku a Zambii, odkiaľ viedli partizánske akcie proti vláde. Smithova vláda podporovaná predstaviteľmi [[Juhoafrická republika|JAR]] pod nátlakom svetovej verejnosti zahájila rokovania s partizánmi. Tí v roku [[1971]] spoločne vytvorili Africkú národnú radu, ktorá slúžila ako politická inštitúcia a hovorca Afričanov. S taktických dôvodov do čela Rady menovali, nie príliš angažovaného reverenda Abela Muzorewu, ktorý mal za úlohu vyjednávať so Smithom. Sám sa neskôr neúspešne pokúsil odstrániť vedúcich predstaviteľov ZANU a ZAPU.
 
V snahe o vnútorné urovnanie sa v roku [[1976]] konala konferencia v Ženeve, na ktorej sa zúčastnili [[Africký ľudový zväz Zimbabwe|ZANU]] a [[Africký národný zväz Zimbabwe|ZAPU]] prostredníctvom svojho militantného krídla nazývaného [[Africký ľudový zväz Zimbabwe - Vlastenecký front|Vlastenecký front]] (PF). Požiadavka PF bola jednoznačná, odovzdať vládu do rúk čiernej väčšiny. Na rokovania bol pozvaný aj Abel Muzorewa, so svojou novou stranou Zjednotená africká národná strana (UANC). Konferencia skončila dohodou medzi Smithom, Muzorewom, odštiepeným krídlom ZANU a kmeňovými náčelníkmi. Z dohody vyplýval vznik nezávislej krajiny Zimbabwe-Rhodézia, v ktorej 100 člennom parlamente mali mať belosi 26 kresiel a vo vláde štvrtinu kresiel. V senáte malo byť 10 černochov, 10 belochov a 10 náčelníkov. Vo voľbách v roku 1979 získali v parlamente 20 kresiel belosi (prevažne [[Rodézsky front]]), 51 kresiel UANC, 12 ZANU a 9 Zjednotené národné federálne strany. Vďaka sfalšovaným volebným výsledkom mohla vláda vykázať 63,9 % volebnú účasť. Predsedom vlády sa stal Muzorewa, ktorý pokračoval v Smithovej politike. Tá vyvolávala čoraz väčší odpor svetovej verejnosti, jediným spojencom Muzorewu bola JAR.
 
Pod nátlakom Británie bola v roku 1979 zahájená ústavná konferencia o Rodézii, ktorá vyústila do schválenia dohôd o prímerí, o novej ústave a o prechodnom období. Podpísali ju britský minister zahraničných vecí Carrington, [[Robert Mugabe|Mugabe]], [[Joshua Nkomo|Nkomo]] a Muzorewa.
4 290

úprav

Navigačné menu