Fyzika: Rozdiel medzi revíziami
d Revert 1 editace od 81.92.252.41 (diskuse) na poslední revizi od Vasiľ. (TW) Značka: vrátenie |
Značky: vulgarizmy; slang vizuálny editor |
||
Riadok 24: | Riadok 24: | ||
=== Stoicizmus === |
=== Stoicizmus === |
||
'''Fyzika''' podľa |
'''Fyzika''' podľa mna je jedna zo základných zložiek [[filozofia|filozofie]]; fyzika je učenie o mojej mamke, [[ontológia]] i [[teológia|tvoja mamka]]. |
||
== Teória a experiment == |
== Teória a experiment == |
Verzia z 07:17, 30. máj 2019
Fyzika (zo starogr. φυσικός (fysikos) = "prirodzený" a φύσις (fysis) = "príroda") je prírodná veda o transformáciách energie v časopriestore a o vlastnostiach jej foriem a prejavov, akými sú napríklad hmota, jej pohyb, náboj a tiež sila, ktorou hmota medzi sebou pôsobí. Predmetom fyziky je látka, pole a fyzikálne javy.[1]
Vo všeobecnosti je úlohou fyziky analýza kauzálnej štruktúry prírody, smerujúca k pochopeniu ako sa svet a vesmír správa. Pojem 'vesmír' je definovaný ako všetko, čo fyzikálne existuje – celý časopriestor, všetky formy energie previazané s jeho štruktúrou, všetky základné prírodné konštanty a prírodné zákony zakódované do jeho štruktúry.
Fyzika je jednou z najstarších akademických disciplín pôsobiacich v ľudskej kultúre. Práva samostatnej vednej disciplíny získala počas vedeckej revolúcie v 16. storočí. Napriek tomu je v mnohých vedných oblastiach (napr. kvantová chémia alebo matematická fyzika) ťažké vymedziť hranice fyziky.
Fyzikálne zistenia často ústia do novej technológie a korešpondujú s ďalšími vedami, pričom najevidentnejšie je toto prepojenie s matematikou a filozofiou. Vývoj týchto disciplín fyziku tiež spätne ovplyvňuje.
Fyzici sa zaoberajú štúdiom správania a vlastností hmoty v najširšom zmysle slova – od subatomárnych častíc, z ktorých je všetko zložené (fyzika častíc), až po správanie sa vesmíru, ktoré nazývame kozmológia.
Fyziku z hľadiska historického rozdeľujeme na klasickú a modernú fyziku. Z hľadiska spôsobu štúdia prírodných javov potom na experimentálnu fyziku a teoretickú fyziku.
Napriek mnohým objavom v posledných štyroch storočiach, existuje rada nezodpovedaných otázok vo fyzike a veľa ďalších pohľadov k jej výskumu.
Názory filozofov na fyziku
Albert Veľký
Fyzika je podľa Alberta Veľkého náuka o pohybe a jeho prvej príčine.
Aristoteles
Fyzika je podľa Aristotela časť teoretickej filozofie, ktorá skúma prírodu. Úlohou fyziky je uvádzanie jednotlivých javov pod také všeobecné pojmy a predstavy, ako je pojem nekonečnosti, priestoru, času a pohybu, ktoré možno poznať na základe skúmania podstaty vecí a na tomto základe pochopiť prirodzený beh sveta.
Stoicizmus
Fyzika podľa mna je jedna zo základných zložiek filozofie; fyzika je učenie o mojej mamke, ontológia i tvoja mamka.
Teória a experiment
Miera rozlišovania medzi teóriou a experimentom je vo fyzike vyššia než vo väčšine ostatných vied. Teoretickí fyzici pracujú na formulácii konzistentných matematických modelov, ktoré sú v súlade s predchádzajúcimi experimentmi a predpovedajú nové experimentálne overiteľné výsledky, ktoré by za teóriou určených podmienok mali prejavovať tendenciu nastať. Experimentálni fyzici sa odkazujú na experimentálne zistenia, pri vytváraní modelov sveta pracujú s obmedzenou presnosťou meracích prístrojov a experimentálne overujú pravdivosť teoretických modelov, pričom takouto cestou prichádzajú často k novým pozorovaniam. Fyzici pracujúci na zosúlaďovaní teórie a experimentu sa často nazývajú fenomenológovia.
Disciplíny fyziky
- Mechanika
- Mechanika tekutín
- Mechanika kontinua tuhej fázy
- Optika
- Termika
- Matematická fyzika
- Astrofyzika
- Jadrová fyzika
- Kozmológia
- Elektrodynamika
- Geofyzika
- Teoretická fyzika
- Štatistická fyzika
- Biofyzika
- Kvantová mechanika
- Teória relativity
Články a skupiny článkov o fyzike vo Wikipédii
Referencie
Iné projekty
Prírodné vedy |
---|
Astronómia • Biológia • Ekológia • Chémia • Geografia • Fyzika • Matematika • Vedy o Zemi |