Teodor Studita: Rozdiel medzi revíziami
d +ref |
d +ref |
||
| Riadok 10: | Riadok 10: | ||
}} |
}} |
||
Svätý '''Teodor Studita''' |
Svätý '''Teodor Studita''' (iné mená: '''Teódoros Studitský'''<ref>{{Citácia knihy |
||
| priezvisko = Zozuľak |
| priezvisko = Zozuľak |
||
| meno = Ján |
| meno = Ján |
||
| Riadok 21: | Riadok 21: | ||
| počet strán = 224 |
| počet strán = 224 |
||
| strany = 55 |
| strany = 55 |
||
}}</ref> |
}}</ref>, '''Theodóros Studités'''<ref name="Beliana">{{beliana|2|byzantská filozofia|417}}</ref>; * okolo [[759]], [[Carihrad]] - † [[826]]) bol kresťanský [[svätec]] a významný [[Byzantský obrad|byzantský]] hymnograf. |
||
Spolu so starcom Platonom založil Sakudionský [[monastier]] na Olympe, neskôr sa stal jeho [[igumen]]om. V čase saracénskej hrozby v Malej Ázii odišiel s bratmi do Carihradu, kde sa ujal monastiera Studion, podľa ktoré dostal neskôr prímeno Studita. Teodor vytvoril pre mníchov v monastieri prísne pravidlá spoločného života podľa pravidiel sv. [[Bazil Veľký|Bazila Veľkého]]. Čoskoro sa pri ňom zhromaždilo okolo 1000 mníchov. V monastieri sa venoval aj tvorbe [[Kánon (byzantský obrad)|kánonov]], cirkevných hymnov a kníh. |
Spolu so starcom Platonom založil Sakudionský [[monastier]] na Olympe, neskôr sa stal jeho [[igumen]]om. V čase saracénskej hrozby v Malej Ázii odišiel s bratmi do Carihradu, kde sa ujal monastiera Studion, podľa ktoré dostal neskôr prímeno Studita. Teodor vytvoril pre mníchov v monastieri prísne pravidlá spoločného života podľa pravidiel sv. [[Bazil Veľký|Bazila Veľkého]]. Čoskoro sa pri ňom zhromaždilo okolo 1000 mníchov. V monastieri sa venoval aj tvorbe [[Kánon (byzantský obrad)|kánonov]], cirkevných hymnov a kníh. |
||
Verzia z 18:48, 16. júl 2019
| Svätý Teodor Studita | |
 kresťanský svätec | |
| Narodenie | okolo 759 Carihrad |
|---|---|
| Úmrtie | 826 Arkit (Bitýnia) |
| Odkazy | |
| Commons |  Teodor Studita |
Svätý Teodor Studita (iné mená: Teódoros Studitský[1], Theodóros Studités[2]; * okolo 759, Carihrad - † 826) bol kresťanský svätec a významný byzantský hymnograf.
Spolu so starcom Platonom založil Sakudionský monastier na Olympe, neskôr sa stal jeho igumenom. V čase saracénskej hrozby v Malej Ázii odišiel s bratmi do Carihradu, kde sa ujal monastiera Studion, podľa ktoré dostal neskôr prímeno Studita. Teodor vytvoril pre mníchov v monastieri prísne pravidlá spoločného života podľa pravidiel sv. Bazila Veľkého. Čoskoro sa pri ňom zhromaždilo okolo 1000 mníchov. V monastieri sa venoval aj tvorbe kánonov, cirkevných hymnov a kníh.
Počas ikonoboreckého prenasledovania Teodor verejne obhajoval úctu svätých ikon, za čo ho cisár poslal do vyhnanstva. Tam bol aj mučený a väznený v strašných podmienkach. Až po nástupe ďalšieho cisára Michala III. bol prepustený, ale odmietol sa vrátiť do Konštantínopolu.
Po jeho smrti (roku 826) boli jeho telesné pozostatky v roku 844 prenesené do Carihradu.
Teodorom zostavené pravidlá boli po jeho smrti zapísané jeho žiakmi a sú známe ako studitský typikon.
V gréckokatolíckej cirkvi má sviatok 11. novembra a je uctievaný ako prepodobný a vyznávač.
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Teodor Studita
Zdroje
- ↑ ZOZUĽAK, Ján. Byzantská filozofia. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2016. 224 s. ISBN 978-80-7380-640-8. S. 55.
- ↑ byzantská filozofia. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 417.
- "Teodor Studita, vyznávač, prepodobný : 11. november, 26. január." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 66-68. ISBN 80-967341-1-3
- "Dňa 11. novembra : Prepodobný Otec náš, vyznávač, Teodor Studit." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 550-554. ISBN 80-7165-381-0
Externé odkazy
- Teodor Studita - život svätého