Ján Lazorík: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Peko (diskusia | príspevky)
urgent
Marmat564 (diskusia | príspevky)
vytvorená sekcia život, zoznam vydaných diel
Značky: problematická referencia vizuálny editor
Riadok 2: Riadok 2:
{{Výhonok}}
{{Výhonok}}


Ján Lazorík (* [[29. september|29. septembra]] [[1920]], [[Torysa (obec)|Torysa]] – † [[30. august|30. augusta]] [[2015]]) bol slovenský [[Folkloristika|folklorista]], zberateľ, archivár, fotograf a šíriteľ používania [[Nárečie|nárečí]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Lazorík - Oficiálne stránky obce Krivany|url=https://www.obeckrivany.sk/kultura/jan-lazorik/|vydavateľ=www.obeckrivany.sk|dátum prístupu=2019-07-17}}</ref>
Ján Lazorík (* [[29. september|29. septembra]] [[1920]], [[Torysa (obec)|Torysa]] – † [[30. august|30. augusta]] [[2015]], [[Krivany]]) bol slovenský [[Etnológia|etnológ]], [[Folkloristika|folklorista]], zberateľ, archivár, fotograf, spisovateľ a šíriteľ používania [[Nárečie|nárečí]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Lazorík - Oficiálne stránky obce Krivany|url=https://www.obeckrivany.sk/kultura/jan-lazorik/|vydavateľ=www.obeckrivany.sk|dátum prístupu=2019-07-17}}</ref>

== Život ==
Ján Lazorík sa narodil 29. septembra 1920 v obci Torysa v okrese Sabinov. Pochádzal z roľníckej rodiny, mal troch mladších súrodencov. Po vyštudovaní základnej školy v Torysi a následne gymnázia v Prešove absolvoval Učiteľský ústav v Prešove. V 50. rokoch sa so svojou rodinou presťahoval do Krivian. Tam v základnej škole dostal miesto učiteľa slovenčiny, nemčiny, hudobnej výchovy a prác na pozemku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Lazorík zozbieral kultúrne dedičstvo nevyčísliteľnej hodnoty a chcel navždy vygumovať ypsilon|url=https://zivot.pluska.sk/clanok/550357/jan-lazorik-zozbieral-kulturne-dedicstvo-nevycislitelnej-hodnoty-a-chcel-navzdy-vygumovat-ypsilon|vydavateľ=zivot.pluska.sk|dátum prístupu=2019-07-17|jazyk=sk|priezvisko=Azet.sk}}</ref> V Krivanoch zriadil Centrum ľudovej kultúry a remesiel, ktoré je jediné svojho druhu na Slovensku.

Vtedajšia STV na jeho námet nakrútila v roku 1996 ľudové divadlo ''Popaterce''. Svoje myšlienky šíril ako účastník aj vo filmoch ''Iné svety'' od režiséra [[Marko Škop|Marka Škopa]] (2006) a ''Cooltúra'' od režiséra [[Miroslav Remo|Miroslava Rema]] (2016).

== Diela ==

* 1992 – ''A ja vám vinčujem'' (Prešov: Regionálne kultúrne stredisko Prešov, 42 s.)
* 1993 – ''Juraj Krankota z Remenin – jeho „pripovidki“ a naše nárečie'' (Prešov: Regionálne kultúrne stredisko Prešov, 92 s.)
* 1995 – ''Krivjanske veśeľe a 182 notovaných piesní''. (Prešov: Arkus, 149 s.)
* 1996 – ''Naše tradičné bačovstvo'' (Prešov: Arkus, 144 s.)
* 1996 – ''Naša stara dzedzina.  Pripadnosce života, f chtorich naš pospoliti človek viňčoval, rospravjal f prislufkoch, skladal veršovanki, figľoval, filozofoval, modľil śe, pisal ľisti, hanľivo prezival a kľal...'' (Prešov: Arkus, 203 s.)
* 1999 – ''Jedzeňa na starej hornotoryskej doľiňe. Neuveriteľný život v minulosti.'' (Prešov: Arkus, podpora Komunitnej nadácie Veľký Šariš, 82 s.)
* 2000 – ''Fotočítanka ľudovej architektúry a bývania Východného Slovenska'' (Prešov: Arkus, 175 s.) – obsahuje 7 nákresov a 1043 fotografií
* 2000 – ''Žic znamena rečovac – nárečové slová nemeckého pôvodu z hornotoryského kraja i z okolia v reči, rozprávaní i piesňach našich predkov'' (Prešov: Arkus, 112 s.)
* 2001 – ako spoluautor: ''Monografia 700-ročnej obce Krivany'' (Krivany: Obecný úrad Krivany, 59 s.)
* 2002 – ''Pijactvo – na zdravičko, jasna skľeňičko, dobrich ľudzi pocešiteľňičko!'' (Prešov: Arkus, 94 s.)
* 2004 – ''Zbuňictvo. Scenka, rospravjaňe, piśňički, historia, CD – nośič.'' (Prešov: Arkus, 95 s.)
* 2005 – ''Rosprafki a pripovitki  rosprafkara Juraja Krankoti z Remeňin i iňšich rospravjačoch, pripovitkaroch''. (Prešov: Arkus, 311 s.)
* 2007 – ''Humorno-pravdivé obrázky  zo starej „dzedzini“ , 1. - 2. časť'' (Prešov: Arkus, 119 s.)
* 2007 – ''Humorno-pravdivé obrázky  zo starej „dzedzini“ , 3. - 5. časť'' (Prešov: Arkus, 110 s.)
* 2007 – ''Humorno-pravdivé obrázky  zo starej „dzedzini“ , 6. časť'' (Prešov: Arkus, 102 s.)
* 2007 – ''Humorno-pravdivé obrázky  zo starej „dzedzini“ , 7. - 10. časť'' (Prešov: Arkus, 86 s.)
* 2009 – ''Humorno-pravdivé obrázky  zo starej „dzedzini“ , 11. - 14. časť'' (Prešov: Arkus)
* 2008 – ako spoluautor: ''Andrej Mizerák a jeho gajdica'' (spracoval a vydal : Richard Scholtés, Prešov: R.S. media, 57 s.)
* 2009 – ''Cigáni. CD nosič muzík a spevov Cigánov z Torysy /1971-1973/'' (Prešov: Arkus, finančná podpora [[Úrad vlády Slovenskej republiky|Úradu vlády SR]], 107 s.)
* 2011 – ''Remeslá – domáce výroby a obrázky z minulého tradičného života'' (Prešov: Arkus, 202 s.)
* 2011 – ''Krivianska spisovateľka francúzskeho pôvodu Jolana Cirbusová a jej brat bohém a umelec, Andor – Andrej Cirbus'' (Prešov: Arkus, 32 s.)
* 2012 – ''Dzecke hri a zabaviska'' (Prešov: Arkus, 167 s.)
* 2013 – ''Kroje z hornej Torysy'' (Prešov: Arkus, spolufinancované z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja, 59 s.)
* 2013 – 2014 – ''Scénky – 18. dielov (zošitov) – pre folklórne skupiny (spracované témy zo života ľudu v 80 scénkach)''. (Prešov: Arkus)


== Externé zdroje ==
== Externé zdroje ==
<references />
<references />
[[Kategória:Narodenia 29. septembra]]
[[Kategória:Narodenia v 1920]]
[[Kategória:Úmrtia 30. augusta]]
[[Kategória:Úmrtia v 2015]]
[[Kategória:Spisovatelia]]
[[Kategória:Zberatelia]]

Verzia z 15:13, 17. júl 2019

Ján Lazorík (* 29. septembra 1920, Torysa – † 30. augusta 2015, Krivany) bol slovenský etnológ, folklorista, zberateľ, archivár, fotograf, spisovateľ a šíriteľ používania nárečí.[1]

Život

Ján Lazorík sa narodil 29. septembra 1920 v obci Torysa v okrese Sabinov. Pochádzal z roľníckej rodiny, mal troch mladších súrodencov. Po vyštudovaní základnej školy v Torysi a následne gymnázia v Prešove absolvoval Učiteľský ústav v Prešove. V 50. rokoch sa so svojou rodinou presťahoval do Krivian. Tam v základnej škole dostal miesto učiteľa slovenčiny, nemčiny, hudobnej výchovy a prác na pozemku.[2] V Krivanoch zriadil Centrum ľudovej kultúry a remesiel, ktoré je jediné svojho druhu na Slovensku.

Vtedajšia STV na jeho námet nakrútila v roku 1996 ľudové divadlo Popaterce. Svoje myšlienky šíril ako účastník aj vo filmoch Iné svety od režiséra Marka Škopa (2006) a Cooltúra od režiséra Miroslava Rema (2016).

Diela

  • 1992 – A ja vám vinčujem (Prešov: Regionálne kultúrne stredisko Prešov, 42 s.)
  • 1993 – Juraj Krankota z Remenin – jeho „pripovidki“ a naše nárečie (Prešov: Regionálne kultúrne stredisko Prešov, 92 s.)
  • 1995 – Krivjanske veśeľe a 182 notovaných piesní. (Prešov: Arkus, 149 s.)
  • 1996 – Naše tradičné bačovstvo (Prešov: Arkus, 144 s.)
  • 1996 – Naša stara dzedzina.  Pripadnosce života, f chtorich naš pospoliti človek viňčoval, rospravjal f prislufkoch, skladal veršovanki, figľoval, filozofoval, modľil śe, pisal ľisti, hanľivo prezival a kľal... (Prešov: Arkus, 203 s.)
  • 1999 – Jedzeňa na starej hornotoryskej doľiňe. Neuveriteľný život v minulosti. (Prešov: Arkus, podpora Komunitnej nadácie Veľký Šariš, 82 s.)
  • 2000 – Fotočítanka ľudovej architektúry a bývania Východného Slovenska (Prešov: Arkus, 175 s.) – obsahuje 7 nákresov a 1043 fotografií
  • 2000 – Žic znamena rečovac – nárečové slová nemeckého pôvodu z hornotoryského kraja i z okolia v reči, rozprávaní i piesňach našich predkov (Prešov: Arkus, 112 s.)
  • 2001 – ako spoluautor: Monografia 700-ročnej obce Krivany (Krivany: Obecný úrad Krivany, 59 s.)
  • 2002 – Pijactvo – na zdravičko, jasna skľeňičko, dobrich ľudzi pocešiteľňičko! (Prešov: Arkus, 94 s.)
  • 2004 – Zbuňictvo. Scenka, rospravjaňe, piśňički, historia, CD – nośič. (Prešov: Arkus, 95 s.)
  • 2005 – Rosprafki a pripovitki  rosprafkara Juraja Krankoti z Remeňin i iňšich rospravjačoch, pripovitkaroch. (Prešov: Arkus, 311 s.)
  • 2007 – Humorno-pravdivé obrázky  zo starej „dzedzini“ , 1. - 2. časť (Prešov: Arkus, 119 s.)
  • 2007 – Humorno-pravdivé obrázky  zo starej „dzedzini“ , 3. - 5. časť (Prešov: Arkus, 110 s.)
  • 2007 – Humorno-pravdivé obrázky  zo starej „dzedzini“ , 6. časť (Prešov: Arkus, 102 s.)
  • 2007 – Humorno-pravdivé obrázky  zo starej „dzedzini“ , 7. - 10. časť (Prešov: Arkus, 86 s.)
  • 2009 – Humorno-pravdivé obrázky  zo starej „dzedzini“ , 11. - 14. časť (Prešov: Arkus)
  • 2008 – ako spoluautor: Andrej Mizerák a jeho gajdica (spracoval a vydal : Richard Scholtés, Prešov: R.S. media, 57 s.)
  • 2009 – Cigáni. CD nosič muzík a spevov Cigánov z Torysy /1971-1973/ (Prešov: Arkus, finančná podpora Úradu vlády SR, 107 s.)
  • 2011 – Remeslá – domáce výroby a obrázky z minulého tradičného života (Prešov: Arkus, 202 s.)
  • 2011 – Krivianska spisovateľka francúzskeho pôvodu Jolana Cirbusová a jej brat bohém a umelec, Andor – Andrej Cirbus (Prešov: Arkus, 32 s.)
  • 2012 – Dzecke hri a zabaviska (Prešov: Arkus, 167 s.)
  • 2013 – Kroje z hornej Torysy (Prešov: Arkus, spolufinancované z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja, 59 s.)
  • 2013 – 2014 – Scénky – 18. dielov (zošitov) – pre folklórne skupiny (spracované témy zo života ľudu v 80 scénkach). (Prešov: Arkus)

Externé zdroje

  1. Ján Lazorík - Oficiálne stránky obce Krivany [online]. www.obeckrivany.sk, [cit. 2019-07-17]. Dostupné online.
  2. AZET.SK. Ján Lazorík zozbieral kultúrne dedičstvo nevyčísliteľnej hodnoty a chcel navždy vygumovať ypsilon [online]. zivot.pluska.sk, [cit. 2019-07-17]. Dostupné online.