Ján Lazorík: Rozdiel medzi revíziami
formát a štyl. |
rozšírená časť Život, pridaná sekcia Prínosy a Ocenenia |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Urgentne upraviť|20190717}} |
{{Urgentne upraviť|20190717}} |
||
'''Ján Lazorík''' (* [[29. september|29. septembra]] [[1920]], [[Torysa (obec)|Torysa]] – † [[30. august|30. augusta]] [[2015]], [[Krivany]]) bol slovenský [[Etnológia|etnológ]], [[Folkloristika|folklorista]], zberateľ, archivár, fotograf, spisovateľ a šíriteľ používania [[Nárečie|nárečí]]. |
'''Ján Lazorík''' (* [[29. september|29. septembra]] [[1920]], [[Torysa (obec)|Torysa]] – † [[30. august|30. augusta]] [[2015]], [[Krivany]]) bol slovenský [[Etnológia|etnológ]], [[Folkloristika|folklorista]], zberateľ, archivár, fotograf, spisovateľ a šíriteľ používania [[Nárečie|nárečí]]. |
||
== Život == |
== Život == |
||
Ján Lazorík sa narodil 29. septembra 1920 v obci Torysa v okrese Sabinov. Pochádzal z roľníckej rodiny, mal troch mladších súrodencov. Po absolvovaní základnej školy v Torysi a následne gymnázia v Prešove študoval na Učiteľskom ústave v Prešove. V 50. rokoch sa so svojou rodinou presťahoval do Krivian. Tam v základnej škole dostal miesto učiteľa slovenčiny, nemčiny, hudobnej výchovy a prác na pozemku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Lazorík zozbieral kultúrne dedičstvo nevyčísliteľnej hodnoty a chcel navždy vygumovať ypsilon|url=https://zivot.pluska.sk/clanok/550357/jan-lazorik-zozbieral-kulturne-dedicstvo-nevycislitelnej-hodnoty-a-chcel-navzdy-vygumovat-ypsilon|vydavateľ=zivot.pluska.sk|dátum prístupu=2019-07-17|jazyk=sk|priezvisko=Azet.sk}}</ref> |
Ján Lazorík sa narodil 29. septembra 1920 v obci Torysa v okrese Sabinov. Pochádzal z roľníckej rodiny, mal troch mladších súrodencov. Po absolvovaní základnej školy v Torysi a následne gymnázia v Prešove študoval na Učiteľskom ústave v Prešove.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Lazorík - Oficiálne stránky obce Krivany|url=https://www.obeckrivany.sk/kultura/jan-lazorik/|vydavateľ=www.obeckrivany.sk|dátum prístupu=2019-07-18}}</ref> V 50. rokoch sa so svojou rodinou presťahoval do Krivian. Tam v základnej škole dostal miesto učiteľa slovenčiny, nemčiny, hudobnej výchovy a prác na pozemku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Lazorík zozbieral kultúrne dedičstvo nevyčísliteľnej hodnoty a chcel navždy vygumovať ypsilon|url=https://zivot.pluska.sk/clanok/550357/jan-lazorik-zozbieral-kulturne-dedicstvo-nevycislitelnej-hodnoty-a-chcel-navzdy-vygumovat-ypsilon|vydavateľ=zivot.pluska.sk|dátum prístupu=2019-07-17|jazyk=sk|priezvisko=Azet.sk}}</ref> Oženil sa s Emíliou, s ktorou mal sedem detí. Podľa ich vyjadrenia bol Ján Lazorík ako otec veľmi prísny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lazoríkov syn spomína: Otec bol prísny, pre mamu bol ôsmym dieťaťom|url=https://mysaris.sme.sk/c/20931298/lazorikov-syn-spomina-otec-bol-prisny-pre-mamu-bol-osmym-dietatom.html|vydavateľ=mysaris.sme.sk|dátum prístupu=2019-07-18|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> |
||
== Prínosy == |
|||
=== Zberateľstvo === |
|||
Ján Lazorík bol od svojho detstva vášnivým zberateľom hmotnej i nehmotnej ľudovej kultúry. Zameriaval sa v prvom rade na oblasť Krivany, neskôr pokrýval aj región Spiš. Nadobudnuté veci ľudovej kultúry uchovával najprv u seba v rodinnom dome, neskôr z priestorových dôvodov aj na obecnom úrade. V Krivanoch zriadil Centrum ľudovej kultúry a remesiel, ktoré je jediné svojho druhu na Slovensku. Počas života zapisoval a nahrával na magnetofónové pásky množstvo regionálnych ľudových piesní, hádaniek, príhod, legiend a rozprávok. Mnohé z nich šíril vo svojich knihách. |
|||
=== Folklór === |
|||
V roku 1968 založil Ján Lazorík jednu z prvých folklórnych skupín na Slovensku, s ktorou nacvičil množstvo folklórnych scénok a pásiem. V Krivanoch sa Lazoríkovi podarilo vybudovať amfiteáter.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Lazorík|url=https://www.databazeknih.cz/zivotopis/jan-lazorik-6954|vydavateľ=www.databazeknih.cz|dátum prístupu=2019-07-18|priezvisko=Databazeknih.cz}}</ref> |
|||
=== Televízia a film === |
|||
Vtedajšia STV na jeho námet nakrútila v roku 1996 ľudové divadlo ''Popaterce''. Svoje myšlienky šíril ako účastník aj vo filmoch ''Iné svety'' od režiséra [[Marko Škop|Marka Škopa]] (2006) a ''Cooltúra'' od režiséra [[Miroslav Remo|Miroslava Rema]] (2016). |
Vtedajšia STV na jeho námet nakrútila v roku 1996 ľudové divadlo ''Popaterce''. Svoje myšlienky šíril ako účastník aj vo filmoch ''Iné svety'' od režiséra [[Marko Škop|Marka Škopa]] (2006) a ''Cooltúra'' od režiséra [[Miroslav Remo|Miroslava Rema]] (2016). |
||
=== Ovocinárstvo === |
|||
Ján Lazorík bol obdivovateľom šľachtiteľa [[Ivan Vladimirovič Mičurin|Ivana Mičurína]], preto v Krivanoch zriadil v roku 1953 ''Okresnú pioniersku mičurinskú stanicu''. Počas života sa snažil vypestovať mrazuvzdorné ovocie. Zásluhou Lazoríka bolo v regióne vysadených viac ako 3000 ovocných stromov na prázdnych obecných a súkromných pozemkoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Lazorík - Oficiálne stránky obce Krivany|url=https://www.obeckrivany.sk/kultura/jan-lazorik/|vydavateľ=www.obeckrivany.sk|dátum prístupu=2019-07-17}}</ref> |
|||
== Ocenenia == |
|||
V roku 2018 mu udelil Andrej Kiska [[in memoriam]] [[Pribinov kríž]] II. triedy "za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti ľudového umenia a folklóru".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezident Kiska udelil štátne vyznamenania 25 osobnostiam|url=https://www.prezident.sk/article/prezident-kiska-udelil-statne-vyznamenania-25-osobnostiam/|vydavateľ=Prezidentka Slovenskej republiky|dátum prístupu=2019-07-18|jazyk=sk}}</ref> |
|||
== Diela == |
== Diela == |
Verzia z 10:46, 18. júl 2019
Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie. Pomôž Wikipédii tým, že ho vhodne vylepšíš, alebo rozšíriš. Pozri si kritériá na minimálny článok, inšpiráciu môžeš nájsť aj v radách štylistickej príručky, prípadne v diskusii k článku. Neodstraňuj túto šablónu ak nedošlo k podstatnému vylepšeniu článku. Ak si článok založil, odstránenie šablóny prenechaj inému redaktorovi. Ak nebude tento článok do 14 dní prijateľne upravený, bude pravdepodobne zmazaný. Preto buďte pri úprave smelí! Dátum označenia je 17. 7. 2019, k zmazaniu dôjde 31. 7. 2019. Ak si umiestnil/a túto šablónu do článku, vyhľadaj autora v histórii článku a vlož na jeho diskusnú stránku oznam: {{Urgentne upraviť autor|Ján Lazorík}} --~~~~ |
Ján Lazorík (* 29. septembra 1920, Torysa – † 30. augusta 2015, Krivany) bol slovenský etnológ, folklorista, zberateľ, archivár, fotograf, spisovateľ a šíriteľ používania nárečí.
Život
Ján Lazorík sa narodil 29. septembra 1920 v obci Torysa v okrese Sabinov. Pochádzal z roľníckej rodiny, mal troch mladších súrodencov. Po absolvovaní základnej školy v Torysi a následne gymnázia v Prešove študoval na Učiteľskom ústave v Prešove.[1] V 50. rokoch sa so svojou rodinou presťahoval do Krivian. Tam v základnej škole dostal miesto učiteľa slovenčiny, nemčiny, hudobnej výchovy a prác na pozemku.[2] Oženil sa s Emíliou, s ktorou mal sedem detí. Podľa ich vyjadrenia bol Ján Lazorík ako otec veľmi prísny.[3]
Prínosy
Zberateľstvo
Ján Lazorík bol od svojho detstva vášnivým zberateľom hmotnej i nehmotnej ľudovej kultúry. Zameriaval sa v prvom rade na oblasť Krivany, neskôr pokrýval aj región Spiš. Nadobudnuté veci ľudovej kultúry uchovával najprv u seba v rodinnom dome, neskôr z priestorových dôvodov aj na obecnom úrade. V Krivanoch zriadil Centrum ľudovej kultúry a remesiel, ktoré je jediné svojho druhu na Slovensku. Počas života zapisoval a nahrával na magnetofónové pásky množstvo regionálnych ľudových piesní, hádaniek, príhod, legiend a rozprávok. Mnohé z nich šíril vo svojich knihách.
Folklór
V roku 1968 založil Ján Lazorík jednu z prvých folklórnych skupín na Slovensku, s ktorou nacvičil množstvo folklórnych scénok a pásiem. V Krivanoch sa Lazoríkovi podarilo vybudovať amfiteáter.[4]
Televízia a film
Vtedajšia STV na jeho námet nakrútila v roku 1996 ľudové divadlo Popaterce. Svoje myšlienky šíril ako účastník aj vo filmoch Iné svety od režiséra Marka Škopa (2006) a Cooltúra od režiséra Miroslava Rema (2016).
Ovocinárstvo
Ján Lazorík bol obdivovateľom šľachtiteľa Ivana Mičurína, preto v Krivanoch zriadil v roku 1953 Okresnú pioniersku mičurinskú stanicu. Počas života sa snažil vypestovať mrazuvzdorné ovocie. Zásluhou Lazoríka bolo v regióne vysadených viac ako 3000 ovocných stromov na prázdnych obecných a súkromných pozemkoch.[5]
Ocenenia
V roku 2018 mu udelil Andrej Kiska in memoriam Pribinov kríž II. triedy "za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti ľudového umenia a folklóru".[6]
Diela
- 1992 – A ja vám vinčujem (Prešov: Regionálne kultúrne stredisko Prešov, 42 s.)
- 1993 – Juraj Krankota z Remenin – jeho „pripovidki“ a naše nárečie (Prešov: Regionálne kultúrne stredisko Prešov, 92 s.)
- 1995 – Krivjanske veśeľe a 182 notovaných piesní. (Prešov: Arkus, 149 s.)
- 1996 – Naše tradičné bačovstvo (Prešov: Arkus, 144 s.)
- 1996 – Naša stara dzedzina. Pripadnosce života, f chtorich naš pospoliti človek viňčoval, rospravjal f prislufkoch, skladal veršovanki, figľoval, filozofoval, modľil śe, pisal ľisti, hanľivo prezival a kľal... (Prešov: Arkus, 203 s.)
- 1999 – Jedzeňa na starej hornotoryskej doľiňe. Neuveriteľný život v minulosti. (Prešov: Arkus, podpora Komunitnej nadácie Veľký Šariš, 82 s.)
- 2000 – Fotočítanka ľudovej architektúry a bývania Východného Slovenska (Prešov: Arkus, 175 s.) – obsahuje 7 nákresov a 1043 fotografií
- 2000 – Žic znamena rečovac – nárečové slová nemeckého pôvodu z hornotoryského kraja i z okolia v reči, rozprávaní i piesňach našich predkov (Prešov: Arkus, 112 s.)
- 2001 – ako spoluautor: Monografia 700-ročnej obce Krivany (Krivany: Obecný úrad Krivany, 59 s.)
- 2002 – Pijactvo – na zdravičko, jasna skľeňičko, dobrich ľudzi pocešiteľňičko! (Prešov: Arkus, 94 s.)
- 2004 – Zbuňictvo. Scenka, rospravjaňe, piśňički, historia, CD – nośič. (Prešov: Arkus, 95 s.)
- 2005 – Rosprafki a pripovitki rosprafkara Juraja Krankoti z Remeňin i iňšich rospravjačoch, pripovitkaroch. (Prešov: Arkus, 311 s.)
- 2007 – Humorno-pravdivé obrázky zo starej „dzedzini“ , 1. - 2. časť (Prešov: Arkus, 119 s.)
- 2007 – Humorno-pravdivé obrázky zo starej „dzedzini“ , 3. - 5. časť (Prešov: Arkus, 110 s.)
- 2007 – Humorno-pravdivé obrázky zo starej „dzedzini“ , 6. časť (Prešov: Arkus, 102 s.)
- 2007 – Humorno-pravdivé obrázky zo starej „dzedzini“ , 7. - 10. časť (Prešov: Arkus, 86 s.)
- 2009 – Humorno-pravdivé obrázky zo starej „dzedzini“ , 11. - 14. časť (Prešov: Arkus)
- 2008 – ako spoluautor: Andrej Mizerák a jeho gajdica (spracoval a vydal : Richard Scholtés, Prešov: R.S. media, 57 s.)
- 2009 – Cigáni. CD nosič muzík a spevov Cigánov z Torysy /1971-1973/ (Prešov: Arkus, finančná podpora Úradu vlády SR, 107 s.)
- 2011 – Remeslá – domáce výroby a obrázky z minulého tradičného života (Prešov: Arkus, 202 s.)
- 2011 – Krivianska spisovateľka francúzskeho pôvodu Jolana Cirbusová a jej brat bohém a umelec, Andor – Andrej Cirbus (Prešov: Arkus, 32 s.)
- 2012 – Dzecke hri a zabaviska (Prešov: Arkus, 167 s.)
- 2013 – Kroje z hornej Torysy (Prešov: Arkus, spolufinancované z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja, 59 s.)
- 2013 – 2014 – Scénky – 18. dielov (zošitov) – pre folklórne skupiny (spracované témy zo života ľudu v 80 scénkach). (Prešov: Arkus)
Referencie
- ↑ Ján Lazorík - Oficiálne stránky obce Krivany [online]. www.obeckrivany.sk, [cit. 2019-07-18]. Dostupné online.
- ↑ AZET.SK. Ján Lazorík zozbieral kultúrne dedičstvo nevyčísliteľnej hodnoty a chcel navždy vygumovať ypsilon [online]. zivot.pluska.sk, [cit. 2019-07-17]. Dostupné online.
- ↑ A.S, Petit Press. Lazoríkov syn spomína: Otec bol prísny, pre mamu bol ôsmym dieťaťom [online]. mysaris.sme.sk, [cit. 2019-07-18]. Dostupné online.
- ↑ DATABAZEKNIH.CZ. Ján Lazorík [online]. www.databazeknih.cz, [cit. 2019-07-18]. Dostupné online.
- ↑ Ján Lazorík - Oficiálne stránky obce Krivany [online]. www.obeckrivany.sk, [cit. 2019-07-17]. Dostupné online.
- ↑ Prezident Kiska udelil štátne vyznamenania 25 osobnostiam [online]. Prezidentka Slovenskej republiky, [cit. 2019-07-18]. Dostupné online.