Jan Drda: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
infobox, externé odkazy, ref.
jazykové úpravy (najmä bohemizmy)
Riadok 12: Riadok 12:


== Životopis ==
== Životopis ==
Narodil sa v Příbrame ako syn robotníka. V roku [[1921]] stratil matku, ktorá zomrela pri pôrode ďalšieho dieťaťa. Otec začal po rozpade svojho druhého manželstva piť a od detí odišiel. Jana a jeho sestru Marii potom vychovával starý otec. Jan sa mal pôvodne vyučiť za klampiara, ale jeho babička presadila, aby študoval na klasickom gymnáziu v Příbrame, kde roku [[1934]] maturoval a začal študovať slovanskú a klasickú [[filológia|filológiu]] na [[Praha|pražskej]] [[Univerzita Karlova|Karlovej univerzite]].
Narodil sa v Příbrame ako syn robotníka. V roku [[1921]] stratil matku, ktorá zomrela pri pôrode ďalšieho dieťaťa. Otec začal po rozpade svojho druhého manželstva piť a od detí odišiel. Jana a jeho sestru Mariu potom vychovával starý otec. Jan sa mal pôvodne vyučiť za klampiara, ale jeho babička presadila, aby študoval na klasickom gymnáziu v Příbrame, kde roku [[1934]] maturoval a začal študovať slovanskú a klasickú [[filológia|filológiu]] na [[Praha|pražskej]] [[Univerzita Karlova|Karlovej univerzite]].


Od mladosti písal poviedky a hry pre ochotnícke divadlo. Štúdium filológie nedokončil, ale už od roku [[1932]] prispieval do novín a časopisov. Svoju románovú prvotinu ''Městečko na dlani'' vydal ako 25 ročný. V rokoch [[1937]] – [[1942]] bol redaktorom Lidových novin, do ktorých prispieval fejtónmi, črtami a reportážami. Po oslobodení prešiel do Svobodných novin, neskôr do denníka Práce, aby sa v roku 1948 vrátil do LN, tentoraz ako šéfredaktor (do roku 1952).
Od mladosti písal poviedky a hry pre ochotnícke divadlo. Štúdium filológie nedokončil, ale už od roku [[1932]] prispieval do novín a časopisov. Svoju románovú prvotinu ''Městečko na dlani'' vydal ako 25-ročný. V rokoch [[1937]] – [[1942]] bol redaktorom Lidových novín (LN), do ktorých prispieval fejtónmi, črtami a reportážami. Po oslobodení prešiel do Svobodných novín, neskôr do denníka Práce, aby sa v roku 1948 vrátil do LN, tentoraz ako šéfredaktor (do roku 1952).


Roku [[1945]] vstúpil do [[Komunistická strana Československa|KSČ]]. Po [[Víťazný február|Víťaznom februári]] zastával významné kultúrne a politické funkcie, okrem iného bol v rokoch [[1948]] – [[1960]] poslancom Národného zhromaždenia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Roku [[1945]] vstúpil do [[Komunistická strana Československa|KSČ]]. Po [[Víťazný február|Víťaznom februári]] zastával významné kultúrne a politické funkcie, okrem iného bol v rokoch [[1948]] – [[1960]] poslancom Národného zhromaždenia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Riadok 28: Riadok 28:
| dátum prístupu = 2012-01-15}}</ref> a v rokoch [[1949]] – [[1956]] predsedom [[Zväz československých spisovateľov|Zväzu československých spisovateľov]].
| dátum prístupu = 2012-01-15}}</ref> a v rokoch [[1949]] – [[1956]] predsedom [[Zväz československých spisovateľov|Zväzu československých spisovateľov]].


Významná bola aj jeho spolupráca s filmom, predovšetkým sa uplatnil ako autor námetov a scenárov. Ku koncu života bol šéfredaktorom týždeníka Svět práce, ktorý roku 1968 sám založil. Postavil sa proti invázii vojsk [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] roku [[1968]], za čo bol hneď roku [[1969]] z tohto miesta vyhodený. Zomrel osamelý na [[Zámok Dobříš|zámku v Dobříši]]. Je pochovaný na [[dobříš]]skom cintoríne.
Významná bola aj jeho spolupráca s filmom, predovšetkým sa uplatnil ako autor námetov a scenárov. Ku koncu života bol šéfredaktorom týždenníka Svět práce, ktorý roku 1968 sám založil. Postavil sa proti invázii vojsk [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] roku [[1968]], za čo bol hneď roku [[1969]] z tohto miesta vyhodený. Zomrel osamelý na [[Zámok Dobříš|zámku v Dobříši]]. Je pochovaný na [[dobříš]]skom cintoríne.


== Dielo ==
== Dielo ==
=== Próza ===
=== Próza ===
*''Městečko na dlani'', 1940 – obraz mestečka ''Rukapáň'' (v skutočnosti autorove rodné mesto Příbram) tesne pred prvou svetovou vojnou; šťastné aj smutné osudy mesta a jednotlivých obyvateľov
*''Městečko na dlani'', 1940 – obraz mestečka ''Rukapáň'' (v skutočnosti autorove rodné mesto Příbram) tesne pred prvou svetovou vojnou; šťastné aj smutné osudy mesta a jednotlivých obyvateľov
*''Živá voda'', 1942 – román o živote umelecky založeného dedinského chlapca v povojnových rokoch
*''Živá voda'', 1942 – román o živote umelecky založeného dedinského chlapca v povojnových rokoch
*''Putování Petra Sedmilháře'', 1943 – román, príbeh nemanželského chlapca, potom siroty a tuláka, ktorý hľadá svojho neznámeho otca a vymýšľa si o ňom fantatické príbehy
*''Putování Petra Sedmilháře'', 1943 – román, príbeh nemanželského chlapca, potom siroty a tuláka, ktorý hľadá svojho neznámeho otca a vymýšľa si o ňom fantastické príbehy
*''Svět viděný zpomaloučka'', 1943 – knižné vydanie výberu z jeho tvorby pre Lidové noviny
*''Svět viděný zpomaloučka'', 1943 – knižné vydanie výberu z jeho tvorby pre Lidové noviny
*''Listy z Norimberka'', 1946 – kniha fejtónov s témou [[Norimberský proces]]
*''Listy z Norimberka'', 1946 – kniha fejtónov s témou [[Norimberský proces]]
Riadok 41: Riadok 41:
*''Dětství soudruha [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]]'', 1953 – životopisná črta o Stalinovom živote až do jeho 16 rokov
*''Dětství soudruha [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]]'', 1953 – životopisná črta o Stalinovom živote až do jeho 16 rokov
*''Krásná Tortiza'', 1952 – zbierka poviedok
*''Krásná Tortiza'', 1952 – zbierka poviedok
*''Jednou v máji'', 1958 – román pre mládež o obrane Trojského mostu v dňoch Májového povstania, hrdinstvo jeho obrancov z ľudu
*''Jednou v máji'', 1958 – román pre mládež o obrane Trojského mosta v dňoch Májového povstania, hrdinstvo jeho obrancov z ľudu
*''České pohádky'', 1959 – 12 ľudových rozprávok s ilustráciami [[Josef Lada|Josefa Ladu]]
*''České pohádky'', 1959 – 12 ľudových rozprávok s ilustráciami [[Josef Lada|Josefa Ladu]]
*Posvícení v Tramtárii, 1972 – 3 rozpráky (''Posvícení v Tramtárii'', ''Sláva a pád Matesa Přespolňáka'' a ''O třech králích, jak panovali jeden za druhým, a o princeznách Pyšnilce, Fintilce a Brebentilce, jak na ně Modroočka pěkně vyzrála''); posledné autorove dielo, formou nadväzuje na Hrátky s čertem; opakuje sa motív neschopného starého kráľa a rozumnejšieho nástupcu
*Posvícení v Tramtárii, 1972 – 3 rozprávky (''Posvícení v Tramtárii'', ''Sláva a pád Matesa Přespolňáka'' a ''O třech králích, jak panovali jeden za druhým, a o princeznách Pyšnilce, Fintilce a Brebentilce, jak na ně Modroočka pěkně vyzrála''); posledné autorove dielo, formou nadväzuje na Hrátky s čertem; opakuje sa motív neschopného starého kráľa a rozumnejšieho nástupcu
*''České lidové hádanky v podání Jana Drdy: pro čtenáře od 6 let'', 1984
*''České lidové hádanky v podání Jana Drdy: pro čtenáře od 6 let'', 1984
*''Nedaleko Rukapáně'', 1989 – posmrtne vydaný výber z autorových poviedek
*''Nedaleko Rukapáně'', 1989 – posmrtne vydaný výber z autorových poviedek
Riadok 51: Riadok 51:
*''Magdalenka'', 1941 – jednoaktová komédia
*''Magdalenka'', 1941 – jednoaktová komédia
*''Jakož i my odpouštíme'', 1941 – hra s tromi dejstvami
*''Jakož i my odpouštíme'', 1941 – hra s tromi dejstvami
*''Romance o Oldřichu a Boženě'', 1953 – komédia s dobovo poplatnou témou – milostný príbeh kombajnistu Oldřicha a zväzačky Boženy
*''Romance o Oldřichu a Boženě'', 1953 – komédia s dobovo poplatnou témou – ľúbostný príbeh kombajnistu Oldřicha a zväzáčky Boženy
*''Hrátky s čertem'', 1946 – inotajová rozprávka, komédia s 10 obrazmi, sfilmovaná a spracovaná ako opera aj bábková hra, premiéra v Stavovskom divadle
*''Hrátky s čertem'', 1946 – inotajová rozprávka, komédia s 10 obrazmi, sfilmovaná a spracovaná ako opera aj bábková hra, premiéra v Stavovskom divadle
*''Dalskabáty, hříšná ves aneb Zapomenutý čert'', 1960 – komédia s 8 obrazmi, polepšený čert pomôže odhaliť diabla prezlečeného za farára
*''Dalskabáty, hříšná ves aneb Zapomenutý čert'', 1960 – komédia s 8 obrazmi, polepšený čert pomôže odhaliť diabla prezlečeného za farára
*''Jsou živí, zpívají'', 1961 – znova téma Majového povstania
*''Jsou živí, zpívají'', 1961 – znova téma Májového povstania


=== Filmové scenáre a námety ===
=== Filmové scenáre a námety ===
Riadok 60: Riadok 60:
*''Děvčica z Beskyd'', 1944 – scenár
*''Děvčica z Beskyd'', 1944 – scenár
*''Znamení kotvy'', 1947 – námet a scenár
*''Znamení kotvy'', 1947 – námet a scenár
*''Němá barikáda'', 1949 – námět a scenár
*''Němá barikáda'', 1949 – námet a scenár
*''Hrátky s čertem'', 1956 – námet a scenár
*''Hrátky s čertem'', 1956 – námet a scenár
*''Dařbuján a Pandrhola'', 1959 – námet a scenár
*''Dařbuján a Pandrhola'', 1959 – námet a scenár
Riadok 71: Riadok 71:


== Literatúra ==
== Literatúra ==
* Jaroslav Brož, Myrtil Frída: ''Historie československého filmu v obrazech [[1930]] – [[1945]]'', [[Orbis]], Praha, [[1966]], str.&nbsp;118, 186–7, 216, 225
* Jaroslav Brož, Myrtil Frída: ''Historie československého filmu v obrazech [[1930]] – [[1945]]'', [[Orbis]], Praha, [[1966]], str.&nbsp;118, 186 – 7, 216, 225
* Josef Fryš: ''Dvanáct osudů dvou staletí, 272 stran, Příbram 2006'' Spolu s jedenácti dalšími osobnostmi poprvé zpracované životní osudy Jana Drdy, doplněno fotografiemi
* Josef Fryš: ''Dvanáct osudů dvou staletí, 272 stran, Příbram 2006''. Spolu s 11 ďalšími osobnosťami prvýkrát spracované životné osudy Jana Drdu, doplnené fotografiami.
* Ladislav Tunys: ''Otomar Korbelář'', nakl.&nbsp;XYZ, Praha, [[2011]], str.&nbsp;215, ISBN 978-80-7388-552-6
* Ladislav Tunys: ''Otomar Korbelář'', nakl.&nbsp;XYZ, Praha, [[2011]], str.&nbsp;215, ISBN 978-80-7388-552-6
* Čeští spisovatelé 20. století. Praha : Československý spisovatel, 1985. s. 96–99.
* Čeští spisovatelé 20. století. Praha : Československý spisovatel, 1985. s. 96 – 99.
* Čeští spisovatelé literatury pro děti a mládež / redakce Otakar Chaloupka. Praha : Albatros, 1985. s. 81–84.
* Čeští spisovatelé literatury pro děti a mládež / redakce Otakar Chaloupka. Praha : Albatros, 1985. s. 81 – 84.
* FORST, Vladimír, a kol. Lexikon české literatury : osobnosti, díla, instituce. 1. A-G. Praha : Academia, 1985. 900 s. ISBN 80-200-0797-0.
* FORST, Vladimír, a kol. Lexikon české literatury : osobnosti, díla, instituce. 1. A – G. Praha : Academia, 1985. 900 s. ISBN 80-200-0797-0.
* Osobnosti - Česko : Ottův slovník. Praha : Ottovo nakladatelství, 2008. 823 s. ISBN 978-80-7360-796-8. s. 131.
* Osobnosti - Česko : Ottův slovník. Praha : Ottovo nakladatelství, 2008. 823 s. ISBN 978-80-7360-796-8. s. 131.
* TOMEŠ, Josef, a kol. Český biografický slovník XX. století : I. díl : A–J. Praha ; Litomyšl : Paseka ; Petr Meissner, 1999. 634 s. ISBN 80-7185-245-7. s. 257.
* TOMEŠ, Josef, a kol. Český biografický slovník XX. století : I. díl : A – J. Praha ; Litomyšl : Paseka ; Petr Meissner, 1999. 634 s. ISBN 80-7185-245-7. s. 257.
* VOŠAHLÍKOVÁ, Pavla, a kol. Biografický slovník českých zemí : 14. sešit : Dot–Dvo. Praha : Libri, 2011. 339–466 s. ISBN 978-80-7277-451-7. s. 372–373.
* VOŠAHLÍKOVÁ, Pavla, a kol. Biografický slovník českých zemí : 14. sešit : Dot – Dvo. Praha : Libri, 2011. s. 339 – 466. ISBN 978-80-7277-451-7. s. 372 – 373.


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==

Verzia z 19:47, 23. júl 2019

Jan Drda
Jan Drda
Narodenie4. apríl 1915
Příbram Česko
Úmrtie28. november 1970 (55 rokov)
Dobříš, Česko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jan Drda

Jan Drda (* 4. apríl 1915, Příbram – † 28. november 1970, Dobříš) bol český prozaik a dramatik.

Životopis

Narodil sa v Příbrame ako syn robotníka. V roku 1921 stratil matku, ktorá zomrela pri pôrode ďalšieho dieťaťa. Otec začal po rozpade svojho druhého manželstva piť a od detí odišiel. Jana a jeho sestru Mariu potom vychovával starý otec. Jan sa mal pôvodne vyučiť za klampiara, ale jeho babička presadila, aby študoval na klasickom gymnáziu v Příbrame, kde roku 1934 maturoval a začal študovať slovanskú a klasickú filológiu na pražskej Karlovej univerzite.

Od mladosti písal poviedky a hry pre ochotnícke divadlo. Štúdium filológie nedokončil, ale už od roku 1932 prispieval do novín a časopisov. Svoju románovú prvotinu Městečko na dlani vydal ako 25-ročný. V rokoch 1937 – 1942 bol redaktorom Lidových novín (LN), do ktorých prispieval fejtónmi, črtami a reportážami. Po oslobodení prešiel do Svobodných novín, neskôr do denníka Práce, aby sa v roku 1948 vrátil do LN, tentoraz ako šéfredaktor (do roku 1952).

Roku 1945 vstúpil do KSČ. Po Víťaznom februári zastával významné kultúrne a politické funkcie, okrem iného bol v rokoch 1948 – 1960 poslancom Národného zhromaždenia[1][2] a v rokoch 1949 – 1956 predsedom Zväzu československých spisovateľov.

Významná bola aj jeho spolupráca s filmom, predovšetkým sa uplatnil ako autor námetov a scenárov. Ku koncu života bol šéfredaktorom týždenníka Svět práce, ktorý roku 1968 sám založil. Postavil sa proti invázii vojsk Varšavskej zmluvy roku 1968, za čo bol hneď roku 1969 z tohto miesta vyhodený. Zomrel osamelý na zámku v Dobříši. Je pochovaný na dobříšskom cintoríne.

Dielo

Próza

  • Městečko na dlani, 1940 – obraz mestečka Rukapáň (v skutočnosti autorove rodné mesto Příbram) tesne pred prvou svetovou vojnou; šťastné aj smutné osudy mesta a jednotlivých obyvateľov
  • Živá voda, 1942 – román o živote umelecky založeného dedinského chlapca v povojnových rokoch
  • Putování Petra Sedmilháře, 1943 – román, príbeh nemanželského chlapca, potom siroty a tuláka, ktorý hľadá svojho neznámeho otca a vymýšľa si o ňom fantastické príbehy
  • Svět viděný zpomaloučka, 1943 – knižné vydanie výberu z jeho tvorby pre Lidové noviny
  • Listy z Norimberka, 1946 – kniha fejtónov s témou Norimberský proces
  • Kuřák dýmky, 1948
  • Němá barikáda, 1948 – zbierka poviedok z vojny, asi najznámejšie autorove dielo; obsahuje poviedky: Třetí fronta, Včelař, Vyšší princip, Hlídač dynamitu, Vesnická historie, Nenávist, Padlý bez jména, Pancéřová pěst, Zákeřník, Až vstanou mrtví..., Němá barikáda
  • Dětství soudruha Stalina, 1953 – životopisná črta o Stalinovom živote až do jeho 16 rokov
  • Krásná Tortiza, 1952 – zbierka poviedok
  • Jednou v máji, 1958 – román pre mládež o obrane Trojského mosta v dňoch Májového povstania, hrdinstvo jeho obrancov z ľudu
  • České pohádky, 1959 – 12 ľudových rozprávok s ilustráciami Josefa Ladu
  • Posvícení v Tramtárii, 1972 – 3 rozprávky (Posvícení v Tramtárii, Sláva a pád Matesa Přespolňáka a O třech králích, jak panovali jeden za druhým, a o princeznách Pyšnilce, Fintilce a Brebentilce, jak na ně Modroočka pěkně vyzrála); posledné autorove dielo, formou nadväzuje na Hrátky s čertem; opakuje sa motív neschopného starého kráľa a rozumnejšieho nástupcu
  • České lidové hádanky v podání Jana Drdy: pro čtenáře od 6 let, 1984
  • Nedaleko Rukapáně, 1989 – posmrtne vydaný výber z autorových poviedek
  • Milostenky nemilostivé, 1995 – zbierka súdničiek z rokov 1939 – 40

Dramatická tvorba

  • Magdalenka, 1941 – jednoaktová komédia
  • Jakož i my odpouštíme, 1941 – hra s tromi dejstvami
  • Romance o Oldřichu a Boženě, 1953 – komédia s dobovo poplatnou témou – ľúbostný príbeh kombajnistu Oldřicha a zväzáčky Boženy
  • Hrátky s čertem, 1946 – inotajová rozprávka, komédia s 10 obrazmi, sfilmovaná a spracovaná ako opera aj bábková hra, premiéra v Stavovskom divadle
  • Dalskabáty, hříšná ves aneb Zapomenutý čert, 1960 – komédia s 8 obrazmi, polepšený čert pomôže odhaliť diabla prezlečeného za farára
  • Jsou živí, zpívají, 1961 – znova téma Májového povstania

Filmové scenáre a námety

  • Druhá směna, 1940 – námet
  • Děvčica z Beskyd, 1944 – scenár
  • Znamení kotvy, 1947 – námet a scenár
  • Němá barikáda, 1949 – námet a scenár
  • Hrátky s čertem, 1956 – námet a scenár
  • Dařbuján a Pandrhola, 1959 – námet a scenár
  • Vyšší princip, 1960 – námet a scenár
  • Zlaté kapradí, 1963 – námet
  • O princezně Jasněnce a létajícím ševci, 1987 – námet

Referencie

  1. ↑ jmenný rejstřík [online]. Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky, [cit. 2012-01-15]. Dostupné online. (česky)
  2. ↑ jmenný rejstřík [online]. Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky, [cit. 2012-01-15]. Dostupné online. (česky)

Literatúra

  • Jaroslav Brož, Myrtil Frída: Historie československého filmu v obrazech 1930 – 1945, Orbis, Praha, 1966, str. 118, 186 – 7, 216, 225
  • Josef Fryš: Dvanáct osudů dvou staletí, 272 stran, Příbram 2006. Spolu s 11 ďalšími osobnosťami prvýkrát spracované životné osudy Jana Drdu, doplnené fotografiami.
  • Ladislav Tunys: Otomar Korbelář, nakl. XYZ, Praha, 2011, str. 215, ISBN 978-80-7388-552-6
  • Čeští spisovatelé 20. století. Praha : Československý spisovatel, 1985. s. 96 – 99.
  • Čeští spisovatelé literatury pro děti a mládež / redakce Otakar Chaloupka. Praha : Albatros, 1985. s. 81 – 84.
  • FORST, Vladimír, a kol. Lexikon české literatury : osobnosti, díla, instituce. 1. A – G. Praha : Academia, 1985. 900 s. ISBN 80-200-0797-0.
  • Osobnosti - Česko : Ottův slovník. Praha : Ottovo nakladatelství, 2008. 823 s. ISBN 978-80-7360-796-8. s. 131.
  • TOMEŠ, Josef, a kol. Český biografický slovník XX. století : I. díl : A – J. Praha ; Litomyšl : Paseka ; Petr Meissner, 1999. 634 s. ISBN 80-7185-245-7. s. 257.
  • VOŠAHLÍKOVÁ, Pavla, a kol. Biografický slovník českých zemí : 14. sešit : Dot – Dvo. Praha : Libri, 2011. s. 339 – 466. ISBN 978-80-7277-451-7. s. 372 – 373.

Externé odkazy


Tento článok týkajúci sa spisovateľa alebo spisovateľky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jan_Drda&oldid=6871571“