Augustín Teofil Libai: Rozdiel medzi revíziami
defaultsort |
Značky: bez zdroja vizuálny editor |
||
Riadok 10: | Riadok 10: | ||
}} |
}} |
||
'''Augustín Teofil Libai''' (* [[5. jún]] [[1812]], [[Banská Bystrica]]) bol [[lekár]]. |
'''Augustín Teofil Libai''' (* [[5. jún|4. júna]] [[1812]], [[Banská Bystrica]] † 29. júna 1853, Mehadia) bol [[lekár]]. |
||
== Rodina == |
== Rodina == |
||
Riadok 18: | Riadok 18: | ||
== Životopis == |
== Životopis == |
||
'''Gustáv Teofil''' sa narodil 4. júna 1812. Krstnými rodičmi boli 5. júna 1812 Gottlieb Zendy s manželkou Rozáliou z Bratislavy a zlatník Ľudovít Kolbenheyer s manželkou Teréziou z Banskej Bystrice. |
|||
Štud. na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fak. vo Viedni. Pôsobil ako lekár krátko v Banskej Bystrici, potom vo Viedni. Autor dizertačnej práce o príprave liečiv zo zlúčenín jódu, neskôr sa venoval výskumu nových metód liečenia syfilisu. |
|||
V bežnom živote používal neskôr iba krstné meno Gustáv. |
|||
V rokoch 1821 –1824 navštevoval donatistickú a gramatickú triedu na tunajšom evanjelickom gymnáziu. V Bratislave vyštudoval medicínu a stal sa lekárom. Bol o. i. aj autorom práce o príprave liečiv zo zlúčenín jódu, venoval sa výskumu a liečeniu syfilisu, prispieval do odbornej medicínskej tlače. Pôsobil ako cisársko-kráľovský banský fyzikus v Sedmohradsku v Oravici. |
|||
Gustáv Libay sa ako 32-ročný oženil. V Budíne si 16. novembra 1844 vzal za manželku katolíčku a budínsku rodáčku Rozáliu Unger (14. 02. 1811 – 24. 12. 1899). Po sobáši žili manželia v Oravici, kde sa im narodili tri deti. |
|||
Na jednej zo služobných ciest ochorel Gustáv Libay na kiahne, z ktorých sa liečil v kúpeľnom meste Mehadia v juhozápadnom Rumunsku. Tam 29. júna 1853 ako 41-ročný nečakane zomrel. 30. júna 1853 ho pochoval miestny rímskokatolícky kňaz Ján Knezevich v Herkulových kúpeľoch (Bâile Herculane) v Mehadii. Po smrti Gustáva Libaya žila vdova Rozália v Budíne, kde počas vianočných sviatkov 24. decembra 1899 vo veku osemdesiatosem rokov zomrela. |
|||
== Dielo == |
== Dielo == |
||
Riadok 25: | Riadok 33: | ||
== Literatúra == |
== Literatúra == |
||
* [[Slovenský biografický slovník]] |
* [[Slovenský biografický slovník]] |
||
*GLOCKO, Filip: ''Samuel Libay - život a dielo banskobystrického zlatníka.''Banská Bystrica, Stredoslovenské múzeum, 2018, ISBN 978-80969866-7-5 |
|||
* ŽILÁK, Ján: ''Genealógia zlatníckeho rodu Libayovcov z Banskej Bystrice.'' In: Banská Bystrica. Historicko-etnologické štúdie 1. [Zostavila]: Bitušíková, Alexandra. Banská Bystrica, Inštitút sociálnych a kultúrnych štúdií – Fakulta humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici 2000. <nowiki>ISBN 80-8055-324-6</nowiki>, s. 74 – 94. |
|||
* ŽILÁK, Ján: ''Genealógia zlatníckeho a strieborníckeho rodu Libayovcov.'' In: Medzinárodný seminár – Európske ložiská striebra a vplyvy ich ťažby na životné prostredie SBM Banská Štiavnica 2002, <nowiki>ISBN 80-88924-23-5</nowiki>, s. 113 – 124. |
|||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
Verzia z 16:47, 29. júl 2019
Augustín Teofil Libai | |
lekár | |
Narodenie | 5. jún 1812 Banská Bystrica |
---|---|
Augustín Teofil Libai (* 4. júna 1812, Banská Bystrica † 29. júna 1853, Mehadia) bol lekár.
Rodina
- otec Samuel Libai
- matka Anna rod. Schropová
- brat Karol Ľudovít Libai
Životopis
Gustáv Teofil sa narodil 4. júna 1812. Krstnými rodičmi boli 5. júna 1812 Gottlieb Zendy s manželkou Rozáliou z Bratislavy a zlatník Ľudovít Kolbenheyer s manželkou Teréziou z Banskej Bystrice.
V bežnom živote používal neskôr iba krstné meno Gustáv.
V rokoch 1821 –1824 navštevoval donatistickú a gramatickú triedu na tunajšom evanjelickom gymnáziu. V Bratislave vyštudoval medicínu a stal sa lekárom. Bol o. i. aj autorom práce o príprave liečiv zo zlúčenín jódu, venoval sa výskumu a liečeniu syfilisu, prispieval do odbornej medicínskej tlače. Pôsobil ako cisársko-kráľovský banský fyzikus v Sedmohradsku v Oravici.
Gustáv Libay sa ako 32-ročný oženil. V Budíne si 16. novembra 1844 vzal za manželku katolíčku a budínsku rodáčku Rozáliu Unger (14. 02. 1811 – 24. 12. 1899). Po sobáši žili manželia v Oravici, kde sa im narodili tri deti.
Na jednej zo služobných ciest ochorel Gustáv Libay na kiahne, z ktorých sa liečil v kúpeľnom meste Mehadia v juhozápadnom Rumunsku. Tam 29. júna 1853 ako 41-ročný nečakane zomrel. 30. júna 1853 ho pochoval miestny rímskokatolícky kňaz Ján Knezevich v Herkulových kúpeľoch (Bâile Herculane) v Mehadii. Po smrti Gustáva Libaya žila vdova Rozália v Budíne, kde počas vianočných sviatkov 24. decembra 1899 vo veku osemdesiatosem rokov zomrela.
Dielo
- Dissertatio inauguralis-pharmalogica de jodo, Viedeň roku 1837
Literatúra
- Slovenský biografický slovník
- GLOCKO, Filip: Samuel Libay - život a dielo banskobystrického zlatníka.Banská Bystrica, Stredoslovenské múzeum, 2018, ISBN 978-80969866-7-5
- ŽILÁK, Ján: Genealógia zlatníckeho rodu Libayovcov z Banskej Bystrice. In: Banská Bystrica. Historicko-etnologické štúdie 1. [Zostavila]: Bitušíková, Alexandra. Banská Bystrica, Inštitút sociálnych a kultúrnych štúdií – Fakulta humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici 2000. ISBN 80-8055-324-6, s. 74 – 94.
- ŽILÁK, Ján: Genealógia zlatníckeho a strieborníckeho rodu Libayovcov. In: Medzinárodný seminár – Európske ložiská striebra a vplyvy ich ťažby na životné prostredie SBM Banská Štiavnica 2002, ISBN 80-88924-23-5, s. 113 – 124.
Externé odkazy
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.