Mojžiš Schreiber: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d +ref
Bez shrnutí editace
Riadok 38: Riadok 38:
Vďaka dôkladným štúdiám [[Hebrejčina|hebrejčiny]], [[Tóra|Tóry]] a [[Talmud]]u sa z neho stal majster a učiteľ s hlbokou znalosťou exegézy. Pôsobil na rôznych miestach – v [[Boskovice|Boskoviciach]], [[Prostějov]]e, [[Mattersburg|Nagy Mártone]]. [[13. október|13. októbra]] [[1806]] nastúpil ako [[rabín]] bratislavskej židovskej obce. Čoskoro založil vysoké rabínske učilište - [[ješiva]], ktorá sa stala veľmi rýchlo známou po celej [[Európa|Európe]] pre svoju vysokú úroveň výučby. Chatam Sofer vychoval stovky rabínov (napr. rabi [[Šimon Sidon]]) a stal sa všeobecne uznávaným znalcom Zákona, čo spôsobovalo, že z celej Európy prichádzali do Bratislavy rabíni, aby sa s ním poradili v otázkach náboženských, ale aj svetských. Okrem vykonávania náboženských úkonov a vyučovania v rabínskej škole, venoval sa aj sudcovskej činnosti v oblasti náboženskej. Ako ortodoxný rabín bol „pán súdu“ („bál din“). Jeho rozhodnutia mali konečnú platnosť, bez pochybnosti o ich pravdivosti.
Vďaka dôkladným štúdiám [[Hebrejčina|hebrejčiny]], [[Tóra|Tóry]] a [[Talmud]]u sa z neho stal majster a učiteľ s hlbokou znalosťou exegézy. Pôsobil na rôznych miestach – v [[Boskovice|Boskoviciach]], [[Prostějov]]e, [[Mattersburg|Nagy Mártone]]. [[13. október|13. októbra]] [[1806]] nastúpil ako [[rabín]] bratislavskej židovskej obce. Čoskoro založil vysoké rabínske učilište - [[ješiva]], ktorá sa stala veľmi rýchlo známou po celej [[Európa|Európe]] pre svoju vysokú úroveň výučby. Chatam Sofer vychoval stovky rabínov (napr. rabi [[Šimon Sidon]]) a stal sa všeobecne uznávaným znalcom Zákona, čo spôsobovalo, že z celej Európy prichádzali do Bratislavy rabíni, aby sa s ním poradili v otázkach náboženských, ale aj svetských. Okrem vykonávania náboženských úkonov a vyučovania v rabínskej škole, venoval sa aj sudcovskej činnosti v oblasti náboženskej. Ako ortodoxný rabín bol „pán súdu“ („bál din“). Jeho rozhodnutia mali konečnú platnosť, bez pochybnosti o ich pravdivosti.


Jeho najznámejší výrok znie: "Najťažšie je prijať svoje vlastné utrpenie."
Jeho najznámejší výrok znie: ''"Najťažšie je prijať svoje vlastné utrpenie."''


V roku [[1809]], keď Bratislavu obliehali [[Napoleon|napoleonské]] vojská, sídlil určitý čas v meste [[Svätý Jur]], odkiaľ organizoval charitatívnu činnosť pre vojnou postihnutých spoluobčanov.
V roku [[1809]], keď Bratislavu obliehali [[Napoleon|napoleonské]] vojská, sídlil určitý čas v meste [[Svätý Jur]], odkiaľ organizoval charitatívnu činnosť pre vojnou postihnutých spoluobčanov.

Ako najvýznamnejší zástanca ortodoxného judaizmu vystupoval proti reformnému judaizmu, ktorý okomentoval známym výrokom: ''"Všetko čo je nové, je proti Tóre."''


Chatam Sofer zomrel po ťažkej chorobe. Rakvu mu urobili z dosák jeho prednáškovej katedry. Jeho pohreb, ktorý sa konal hneď na druhý deň po jeho smrti, bol veľkou udalosťou. Zúčastnilo sa na ňom množstvo jeho bývalých žiakov a celá bratislavská židovská náboženská obec.
Chatam Sofer zomrel po ťažkej chorobe. Rakvu mu urobili z dosák jeho prednáškovej katedry. Jeho pohreb, ktorý sa konal hneď na druhý deň po jeho smrti, bol veľkou udalosťou. Zúčastnilo sa na ňom množstvo jeho bývalých žiakov a celá bratislavská židovská náboženská obec.

Verzia z 09:32, 7. august 2019

Chatam Sofer (חת"ם סופר)
židovský náboženský učenec
židovský náboženský učenec
Rod. menoMojžiš Schreiber
Narodenie24. september 1762
Frankfurt nad Mohanom, Svätá ríša rímska
Úmrtie3. október 1839 (77 rokov)
Bratislava, Uhorské kráľovstvo, Rakúske cisárstvo
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Mojžiš Schreiber

Mojžiš Schreiber[1] (iné mená: Chatam Sofer, hebr. חת"ם סופר, iný prepis: Chatam Sófer, výslovnosť v jidiš Chasam Sófer), vlastným menom Moše Schreiber; * 24. september 1762, Frankfurt nad Mohanom – † 3. október 1839, Bratislava) bol najväčší židovský náboženský učenec 19. storočia. Chatam znamená po hebrejsky „pečať“, navyše je to akronym vety Chidušej torat Moše (hebr. חידושי תורת משה) - Oživenia (nové interpretácie) Mojžišovej Tóry.

Vďaka dôkladným štúdiám hebrejčiny, Tóry a Talmudu sa z neho stal majster a učiteľ s hlbokou znalosťou exegézy. Pôsobil na rôznych miestach – v Boskoviciach, Prostějove, Nagy Mártone. 13. októbra 1806 nastúpil ako rabín bratislavskej židovskej obce. Čoskoro založil vysoké rabínske učilište - ješiva, ktorá sa stala veľmi rýchlo známou po celej Európe pre svoju vysokú úroveň výučby. Chatam Sofer vychoval stovky rabínov (napr. rabi Šimon Sidon) a stal sa všeobecne uznávaným znalcom Zákona, čo spôsobovalo, že z celej Európy prichádzali do Bratislavy rabíni, aby sa s ním poradili v otázkach náboženských, ale aj svetských. Okrem vykonávania náboženských úkonov a vyučovania v rabínskej škole, venoval sa aj sudcovskej činnosti v oblasti náboženskej. Ako ortodoxný rabín bol „pán súdu“ („bál din“). Jeho rozhodnutia mali konečnú platnosť, bez pochybnosti o ich pravdivosti.

Jeho najznámejší výrok znie: "Najťažšie je prijať svoje vlastné utrpenie."

V roku 1809, keď Bratislavu obliehali napoleonské vojská, sídlil určitý čas v meste Svätý Jur, odkiaľ organizoval charitatívnu činnosť pre vojnou postihnutých spoluobčanov.

Ako najvýznamnejší zástanca ortodoxného judaizmu vystupoval proti reformnému judaizmu, ktorý okomentoval známym výrokom: "Všetko čo je nové, je proti Tóre."

Chatam Sofer zomrel po ťažkej chorobe. Rakvu mu urobili z dosák jeho prednáškovej katedry. Jeho pohreb, ktorý sa konal hneď na druhý deň po jeho smrti, bol veľkou udalosťou. Zúčastnilo sa na ňom množstvo jeho bývalých žiakov a celá bratislavská židovská náboženská obec.

Literárna činnosť

  • Responzá Chatama Sofera
  • Exegézy k Talmudským traktátom
  • Exegézy k vybraným statiam Talmudu
  • Torrath Moše – exegézy k piatim knihám Mojžišovým
  • Pamäte z čias obliehania Bratislavy napolenskými vojskami
  • Náboženské piesne

Pamiatky

Nad Soferovým hrobom, ktorý je na pôvodnom mieste bývalého židovského cintorína, je vybudované mauzóleum. V mauzóleu je aj ďalších 23 hrobov a 41 osobitných náhrobných kameňov. Miesto je často navštevované židovskými veriacimi z celého sveta.

Pri príležitosti 250. výročia Soferovho narodenia vydala v júni 2012 Národná banka Slovenska pamätnú striebornú micu. Minca v hodnote 10€ na lícnej strane zobrazuje vtedajší Pressburg Soferovej doby. Na rubovej strane je učencov portrét doplnený zvitkom Tóry a menorou (sedemramenným svietnikom). Soferovo meno je napísané aj v hebrejčine. Minca bola vyrazená Mincovňou Kremnica v dvoch vyhotoveniach a v 13 700 kusoch.[2]

Referencie

  1. SCHREIBER, Mojžiš. In: Slovenský biografický slovník V R – Š. Martin : Matica slovenská, 1992. 560 s. ISBN 80-7090-216-7. S. 237.
  2. Strieborná zberateľská minca v nominálnej hodnote 10 eur [online]. Bratislava: Národná banka Slovenska, [cit. 2012-11-24]. Dostupné online.

Iné projekty