Alois Jirásek: Rozdiel medzi revíziami
→Život: TGM a legie |
|||
| Riadok 20: | Riadok 20: | ||
Potom sa presťahoval do [[Praha|Prahy]], pokračoval tu v [[pedagogika|pedagogickej]] práci i literárnej činnosti. Obnovil osobné styky s priateľmi zo študentských čias – maliarom [[Mikoláš Aleš|Mikolášom Alešom]], s ktorým zdieľal obdobné umelecké predstavy a plány, a so spisovateľmi ''lumírovského kruhu'' ([[Josef Václav Sládek|J. V. Sládkom]], [[Jaroslav Vrchlický|Jaroslavom Vrchlickým]] a [[Josef Thomayer|Josefom Thomayerom]]). Nadviazal blízke priateľstvo so [[Zikmund Winter|Zikmundom Winterom]] a [[Karel Václav Rais|K. V. Raisom]], trvalé kontakty mal tiež s mladšou generáciou ([[Josef Svatopluk Machar|J. S. Macharom]], [[Jaroslav Kvapil|Jaroslavom Kvapilom]] a [[Zdeněk Nejedlý|Zdeňkom Nejedlým]]). Od roku [[1909]] bol na penzii a venoval sa výhradne [[literatúra|literatúre]]. Z Prahy často cestoval do rodného Hronova, ale podnikal i študijné cesty do miest, kde umiestňoval dej svojich diel. Niekoľkokrát navštívil aj Slovensko, jeho sochu možno nájsť v [[Bardejov|Bardejove]]. |
Potom sa presťahoval do [[Praha|Prahy]], pokračoval tu v [[pedagogika|pedagogickej]] práci i literárnej činnosti. Obnovil osobné styky s priateľmi zo študentských čias – maliarom [[Mikoláš Aleš|Mikolášom Alešom]], s ktorým zdieľal obdobné umelecké predstavy a plány, a so spisovateľmi ''lumírovského kruhu'' ([[Josef Václav Sládek|J. V. Sládkom]], [[Jaroslav Vrchlický|Jaroslavom Vrchlickým]] a [[Josef Thomayer|Josefom Thomayerom]]). Nadviazal blízke priateľstvo so [[Zikmund Winter|Zikmundom Winterom]] a [[Karel Václav Rais|K. V. Raisom]], trvalé kontakty mal tiež s mladšou generáciou ([[Josef Svatopluk Machar|J. S. Macharom]], [[Jaroslav Kvapil|Jaroslavom Kvapilom]] a [[Zdeněk Nejedlý|Zdeňkom Nejedlým]]). Od roku [[1909]] bol na penzii a venoval sa výhradne [[literatúra|literatúre]]. Z Prahy často cestoval do rodného Hronova, ale podnikal i študijné cesty do miest, kde umiestňoval dej svojich diel. Niekoľkokrát navštívil aj Slovensko, jeho sochu možno nájsť v [[Bardejov|Bardejove]]. |
||
V zhode s charakterom svojho celoživotného diela, podpísal ako jeden z prvých v [[máj]]i [[1917]] ''Manifest českých spisovatelů'', významné prehlásenie podporujúce [[politika|politické]] úsilie o štátnu samostatnosť [[Česi|českého]] národa. |
V zhode s charakterom svojho celoživotného diela, podpísal ako jeden z prvých v [[máj]]i [[1917]] ''Manifest českých spisovatelů'', významné prehlásenie podporujúce [[politika|politické]] úsilie o štátnu samostatnosť [[Česi|českého]] národa.<ref>PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie, váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím, 2019, ISBN 978-80-87173-47-3</ref> |
||
== Dielo == |
== Dielo == |
||
Verzia z 22:19, 9. august 2019
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Alois Jirásek | |
 český spisovateľ | |
| Narodenie | 23. august 1851 Hronov |
|---|---|
| Úmrtie | 12. marec 1930 (78 rokov) Praha |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Alois Jirásek |
Alois Jirásek (* 23. august 1851, Hronov – † 12. marec 1930, Praha) bol český prozaik a dramatik, autor mnohých historických románov a predstaviteľ realizmu v literatúre.
Život
Alois Jirásek sa narodil vo východočeskom Hronove pri Náchode. Pochádzal zo starého sedliackeho rodu. Otec bol pôvodne tkáčom, neskôr sa začal venovať pekárskemu remeslu.
Alois navštevoval nemecké piaristické gymnázium v Broumove, české gymnázium v Hradci Královom a na pražskej univerzite vyštudoval históriu. Po úspešnom ukončení štúdia žil štrnásť rokov v Litomyšli, kde pôsobil ako profesor dejepisu na miestnom gymnáziu.
Potom sa presťahoval do Prahy, pokračoval tu v pedagogickej práci i literárnej činnosti. Obnovil osobné styky s priateľmi zo študentských čias – maliarom Mikolášom Alešom, s ktorým zdieľal obdobné umelecké predstavy a plány, a so spisovateľmi lumírovského kruhu (J. V. Sládkom, Jaroslavom Vrchlickým a Josefom Thomayerom). Nadviazal blízke priateľstvo so Zikmundom Winterom a K. V. Raisom, trvalé kontakty mal tiež s mladšou generáciou (J. S. Macharom, Jaroslavom Kvapilom a Zdeňkom Nejedlým). Od roku 1909 bol na penzii a venoval sa výhradne literatúre. Z Prahy často cestoval do rodného Hronova, ale podnikal i študijné cesty do miest, kde umiestňoval dej svojich diel. Niekoľkokrát navštívil aj Slovensko, jeho sochu možno nájsť v Bardejove.
V zhode s charakterom svojho celoživotného diela, podpísal ako jeden z prvých v máji 1917 Manifest českých spisovatelů, významné prehlásenie podporujúce politické úsilie o štátnu samostatnosť českého národa.[1]
Dielo
Literárnu dráhu Jirásek začal veršovanou tvorbou v národnom a vlasteneckom duchu. Svoje prózy zasa spočiatku zameriaval na realitu súdobého vidieka. Začínal tvoriť v 70. rokoch 19. storočia, za čias tzv. Ruchovcov, a literárne činný bol až do konca života v roku 1930.
Celková charakteristika diela
Vo svojich žánrovo rozmanitých prácach podáva prierez takmer celými českými dejinami, s dôrazom na tie ich úseky, z ktorých zobrazenia sa dá vyťažiť dôležité poznanie minulosti a jej odkaz na prítomnosť.
Vyrovnaný dojem dosahuje už tým, že jeho postavy väčšinou nepoznajú životnú krajnosť a že nám ich vykresľuje s umiernenou pozornosťou k ich zovňajšku i vnútru. Získavajú síce vlastné tváre ako jedinci, ale prinajmenšom rovnakou mierou sú predstaviteľmi svojej spoločenskej vrstvy a ľudského kolektívu. Popri búrlivosti ľudských osudov, vojnových víchric a chodov dejín sa u Jiráska vyskytuje pokoj a idyla, popri spoločenských rozporoch snaha o stmeľovanie ľudí do blízkeho spoločenstva, o názorovú znášanlivosť a ľudské porozumenie.
Jirásek sa stal nepochybne najpopulárnejším českým autorom historickej beletrie. Zároveň si získal pozoruhodný úspech i ako dramatik. Napísal 12 hier, ktorých premiéry boli skoro vždy uvádzané v pražskom Národnom divadle. V hlavných rolách jeho drám sprvoti často vystupoval Eduard Vojan, ktorý prispel k ich popularite i priaznivej odbornej kritike. Väčšina hier sa udržala v repertoári českých divadiel dodnes. Jeho historické romány a poviedky boli vnímané na pozadí súdobého boja o národnú i štátnu samostatnosť. Po Jiráskovi je pomenovaný najväčší festival českého amatérskeho divadla – Jiráskův Hronov.
Popri svojej činorodej tvorbe sa podieľal na redigovaní časopisu Zvon.
Najstaršie obdobie
- Staré pověsti české – súbor povestí od obdobia Praotca Čecha, cez dobu kniežat, husitstvo až po Bielu horu
Husitstvo
- Mezi proudy (1891) – tri zväzky, zobrazuje počiatky husitského hnutia, spory kráľa so šľachtou a duchovenstvom, vystupujú tu historické postavy – Hus, Žižka, Václav IV., arcibiskup
- Proti všem (1894) – opisuje vrchol husitského hnutia, stavbu Tábora, Žigmundovo ťaženie do Čiech, bitku na Vítkove
- Bratrstvo (1900-09) – trojdielny román o úpadku husitstva po bitke pri Lipanoch a odchod husitských vojsk na Slovensko pod vedením Jána Jiskru z Brandýsa
- Husitský král (1920 – 1930) – hlavnou postavou je Jiří z Poděbrad, autor ho zobrazuje ako silného panovníka (2 diely – nedokončený)
Doba pobielohorská
- Temno (1915) – opisuje dobu najväčšieho útlaku českého národa, duchovný život ovládla katolícka cirkev a jezuitský rád, nekatolíci sa tajne schádzajú, čítajú bibliu a iné zakázané knihy, za čo sú prenasledovaní jezuitmi – počas prvej svetovej vojny sa stalo najobľúbenejšou českou knihou, pretože pripomínalo pominuteľnosť moci, založenej na násilí
- Psohlavci – román odohrávajúci sa v 17. storočí, juhočeskí Chodovia sa pod vedením Jana Sladkého-Kozinu usilujú o obnovenie niekdajších výsad, odboj je kruto potlačený a Kozina popravený
- Skaláci (1875)
- Skály (1887) (obe o vzbure sedliakov na Náchodsku v roku 1777)
- Na dvoře vévodském (1881)
- Poklad (1885)
- V cizích službách (1885)
Obrodenie
- F. L. Věk (1890 – 1907) – päťdielny román, hlavným hrdinom je František Věk – kupec z Dobrušky, vlastenec, cieľom bolo ukázať ako prebieha proces národného obrodenia v Prahe (prúd vedecký) a v Dobruške (prúd ľudový), historickými postavami sú Václav Thám a Kramerius
- U nás (1897 – 1904) – štvordielna kronika odohrávajúca sa na Náchodsku, hlavným hrdinom je kňaz – buditeľ
- Filosofská historie (1878) – o živote študentov v Litomyšli a o bojoch v Prahe 1848
- Maryla (1887)
- Zahořanský hon (1889)
- Balada z rokoka (1905)
Poviedky
- Povídka z hor (1878)
- Z bouřlivých dob
Divadelné hry
Historické drámy
Ďalšie historické hry
- Kolébka – veselohra, odohráva sa v dobe Václava IV.
- M. D. Rettigová – veselohra venovaná pamiatke vlasteneckej autorky a kuchárky
- Gero – tragédia, hľadá príčiny záhuby polabských Slovanov
Iné hry
- Vojnarka (1891),
- Otec (1895)
- Lucerna (1905) – rozprávkovo ladená hra
Polemika o jeho diele
Máloktorý český spisovateľ sa stretol s tak nekritickým obdivom a zároveň i s tak opovržlivým odsúdením ako Alois Jirásek. Najväčšmi mu býva vyčítaná rozvláčnosť a idealizovanie histórie. Jeho dielo však bolo podložené usilovným štúdiom prameňov, hoci si z nich autor vyberal predovšetkým tie fakty, ktoré zapadali do jeho vlastenecky výchovných zámerov. Nemožno tiež uprieť, že obzvlášť v ťažkých dobách oboch svetových vojen mali Jiráskove romány veľký význam pre povzbudenie českého národa.
Politické pôsobenie
V novovzniknutej Česko-Slovenskej republike sa stal senátorom za Národnodemokratickú stranu a vo funkcii zotrval, až pokým mu choroba neznemožnila činnosť.
Smrť
Zomrel 12. marca 1930 v Prahe, pochovaný však bol v rodnom Hronove.
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alois Jirásek- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alois Jirásek
Externé odkazy
- JIRÁSEK, Alois. Staré pověsti české. Ilustrace Mikoláš Aleš. Praha : Cesty, 1999. – online dostupné dielo, ilustrácie Mikoláša Aleša
- ↑ PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie, váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím, 2019, ISBN 978-80-87173-47-3