Delenia Poľska: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
(Doplnená informácia týkajúca sa tzv. "4. delenia Poľska" kde časť jeho územia pripadla aj Slovensku)
Tri '''delenia [[Republika oboch národov|Poľska]]''' sa odohrali v rokoch [[1772]] až [[1795]], pričom Poľsko bolo postupne rozdelené medzi [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Prusko]], [[Habsburská monarchia|Rakúsko]] a [[Ruská ríša|Rusko]]. V tomto článku sa objavuje aj spojenie poľsko-litovský štát; Poľsko a [[Litovské veľkokniežatstvo|Litva]] tvorili od roku 1569 [[lublinská únia|reálnu úniu]] - [[Republika oboch národov|Republiku oboch národov]]. Preto treba názov Poľsko v tomto článku vnímať ako skrátené a zjednodušené označenie pre spoločný štát Poľska a Litvy.
 
Od začiatku 18. storočia prechádzalo Poľsko krízovým vývojom. Do veľkej miery bol spôsobený oslabovaním moci [[Kráľ (panovník)|panovníka]] a naopak silnejúcim postavením šľachty, ktorá prakticky rozhodovala o zásadných záležitostiach v krajine. Vplyv šľachty na procese rozhodovania znamenal paralýzu štátu a pasivitu, ktorá sa najväčšmi prejavovala v zahraničnej politike. Z tohto hľadiska bolo najhorším obdobím obdobie vlády [[August III. (Poľsko)|Augusta III.]], ktorý panoval v rokoch [[1733]]–[[1763]]. Poľsko napriek svojej veľkosti nezasahovalo do významných okolitých procesov, zostávalo pasívne a naopak znášalo ich dopady.
 
V štáte dochádzalo k vnútorným rozbrojom, šľachta sa domáhala svojich privilégií, prebiehali boje medzi jednotlivými magnátskymi skupinami. Istú rolu v oslabení štátu zohralo aj vzopätie porobených národov - najmä na [[Ukrajina|Ukrajine]] dochádzalo k ľudovým povstaniam, do ktorých zasahovalo aj Rusko, rozpínajúce sa na juhozápad do oblasti Čiernomoria. Pravidelná poľská armáda bola obmedzená na minimálny stav, počet jej príslušníkov dosahoval iba 24-tisíc mužov. V dôsledku toho sa voľakedy mocné Poľsko stalo korisťou svojich susedov.

Navigačné menu