Horný Ohaj: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Kandy Talbot (diskusia | príspevky)
5 193 editací
d osm
Značka: editor wikitextu 2017
Ohaj -> Oháj, Horný Ohaj z krátkym 'a' sa nachádza pri Komjaticiach
Značky: možný vandalizmus vizuálny editor
Riadok 35: Riadok 35:
}}
}}


'''Horný Ohaj''' ({{V jazyku|hun|Felsőaha}}, historický názov ''Aha'') je miestna časť mesta [[Vráble]].
'''Horný Oháj''' ({{V jazyku|hun|Felsőaha}}, historický názov ''Aha'') je miestna časť mesta [[Vráble]].


V Hornom Ohaji je [[latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kostol]] sv. Imricha z roku [[1749]], [[kaplnka]] sv. Urbana z roku [[1867]] a zvonica postavená v roku [[1878]].
V Hornom Oháji je [[latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kostol]] sv. Imricha z roku [[1749]], [[kaplnka]] sv. Urbana z roku [[1867]] a zvonica postavená v roku [[1878]].


== Susedné obce ==
== Susedné obce ==
Riadok 53: Riadok 53:


Podľa výskumov a vykopávok na ľavom brehu Žitavy i na pravom brehu potoka Pitlik (dnes Širočina) už v [[11. storočie|11.]] – [[12. storočie|12. storočí]] žili ľudia o čom svedčia nájdené črepy a iné predmety.
Podľa výskumov a vykopávok na ľavom brehu Žitavy i na pravom brehu potoka Pitlik (dnes Širočina) už v [[11. storočie|11.]] – [[12. storočie|12. storočí]] žili ľudia o čom svedčia nájdené črepy a iné predmety.
Meno sídla sa stáročiami menilo – v 18. storočí Ohaj, potom Horný Ohaj, ktoré bolo i úradne prijaté v roku [[1920]] v čase vzniku Česko-Slovenska, kým obec verejnosprávne nepripojili k Vrábľom.
Meno sídla sa stáročiami menilo – v 18. storočí Oháj, potom Horný Oháj, ktoré bolo i úradne prijaté v roku [[1920]] v čase vzniku Česko-Slovenska, kým obec verejnosprávne nepripojili k Vrábľom.


V roku [[1265]] vypukol spor o obec medzi majiteľom hradu Bana a [[ostrihom]]skou kapitulou o chotárnu časť Haraszt, ktorý vyriešil kráľ [[Belo IV.]] Južnú časť pozemkov od obce poručil kapitule a severnú časť Ondrejovi z rodu Ivanka – pochádzajúcemu z rodu Hunt-Pázmányovcov, predkovi rodu Forgáchovcov. V roku [[1319]] výmenou za desiatky z Tekovskej župy sa dostala časť majetku kapituly do rúk ostrihomského arcibiskupa Tomáša. Neskôr sa arcibiskupstvo stalo výhradným majiteľom obce a jej chotára. Obec dostala do držby stolica [[Predialista|predialistov]] – zemanov ostrihomského arcibiskupstva so sídlom vo Vrábľoch. Bol to osobitný vojensko-administratívny celok, nezávislý od Tekovskej župy. Povinnosťou zemanov bolo zostaviť v čase vojenských pochodov arcibiskupa bandérium a zúčastniť sa výpravy, začo títo zasa dostali zemianske výsady. V obci sa usadilo aj niekoľko zemianskych rodín predialistov – Jókai, Pénzes a Bogyó. Horný Ohaj sa vyvíjal v tieni významnejšieho mesta Vráble, ktorému podliehal politicky a mal s ním spoločné dejiny.
V roku [[1265]] vypukol spor o obec medzi majiteľom hradu Bana a [[ostrihom]]skou kapitulou o chotárnu časť Haraszt, ktorý vyriešil kráľ [[Belo IV.]] Južnú časť pozemkov od obce poručil kapitule a severnú časť Ondrejovi z rodu Ivanka – pochádzajúcemu z rodu Hunt-Pázmányovcov, predkovi rodu Forgáchovcov. V roku [[1319]] výmenou za desiatky z Tekovskej župy sa dostala časť majetku kapituly do rúk ostrihomského arcibiskupa Tomáša. Neskôr sa arcibiskupstvo stalo výhradným majiteľom obce a jej chotára. Obec dostala do držby stolica [[Predialista|predialistov]] – zemanov ostrihomského arcibiskupstva so sídlom vo Vrábľoch. Bol to osobitný vojensko-administratívny celok, nezávislý od Tekovskej župy. Povinnosťou zemanov bolo zostaviť v čase vojenských pochodov arcibiskupa bandérium a zúčastniť sa výpravy, začo títo zasa dostali zemianske výsady. V obci sa usadilo aj niekoľko zemianskych rodín predialistov – Jókai, Pénzes a Bogyó. Horný Oháj sa vyvíjal v tieni významnejšieho mesta Vráble, ktorému podliehal politicky a mal s ním spoločné dejiny.


V súpise pôrt z roku [[1564]] „Processus Ioannis Tanay indicis nobilium“ sa obec spomína ako Aha (domini Strigoniensis) a boli tu 4 porty. V súpise tureckých vyberačov daní ostrihomského sandžaku z roku [[1570]] sa tu uvádza 6 domácností platiacich dane. V roku [[1599]] Tatári tureckej armády obec vyplienili a odtiaľ odvliekli 63 kusov dobytka. V roku [[1601]] sa obec po tureckom pustošení pozviechala, dôkazom toho je 55 tunajších domov. V roku [[1618]] sa Horný Ohaj dostal do područia Turkov.
V súpise pôrt z roku [[1564]] „Processus Ioannis Tanay indicis nobilium“ sa obec spomína ako Aha (domini Strigoniensis) a boli tu 4 porty. V súpise tureckých vyberačov daní ostrihomského sandžaku z roku [[1570]] sa tu uvádza 6 domácností platiacich dane. V roku [[1599]] Tatári tureckej armády obec vyplienili a odtiaľ odvliekli 63 kusov dobytka. V roku [[1601]] sa obec po tureckom pustošení pozviechala, dôkazom toho je 55 tunajších domov. V roku [[1618]] sa Horný Oháj dostal do područia Turkov.


Podľa podrobného súpisu daní novozámockého ejáletu, pochádzajúceho z roku [[1664]], v dobe osmansko-tureckej nadvlády obyvateľstvo obce Aha okrem desiatku za pšenicu, mušt a včelín platilo daň za ovce a ošípané. Z toho možno usúdiť, že obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom zvierat. Na okolitých kopcoch obrábali vinice. Obec platila dane zeámetu Hüszejna ben Mehmeda, tímáru Píra Mehmeda a tímáru budínskeho deftera, müteferrika a čaruša Mehmeda ben Aliho, teda fakticky bola ich majetkom.
Podľa podrobného súpisu daní novozámockého ejáletu, pochádzajúceho z roku [[1664]], v dobe osmansko-tureckej nadvlády obyvateľstvo obce Aha okrem desiatku za pšenicu, mušt a včelín platilo daň za ovce a ošípané. Z toho možno usúdiť, že obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom zvierat. Na okolitých kopcoch obrábali vinice. Obec platila dane zeámetu Hüszejna ben Mehmeda, tímáru Píra Mehmeda a tímáru budínskeho deftera, müteferrika a čaruša Mehmeda ben Aliho, teda fakticky bola ich majetkom.
Riadok 65: Riadok 65:
V pestovaní hrozna pokračovali aj po páde osmansko-tureckej nadvlády. Podľa údajov z roku [[1746]] územie viníc meralo {{ha|15|m}}. Obrábanie viníc sa postupne rozširovalo, vznikali nové viničné sady. V roku [[1828]] bolo v obci 670 obyvateľov a 95 domov. Na začiatku storočia sa počet obyvateľov zvýšil na 785 a v obci bolo 153 domov.
V pestovaní hrozna pokračovali aj po páde osmansko-tureckej nadvlády. Podľa údajov z roku [[1746]] územie viníc meralo {{ha|15|m}}. Obrábanie viníc sa postupne rozširovalo, vznikali nové viničné sady. V roku [[1828]] bolo v obci 670 obyvateľov a 95 domov. Na začiatku storočia sa počet obyvateľov zvýšil na 785 a v obci bolo 153 domov.


O priebehu [[Slovenské povstanie|národnooslobodzovacích bojov]] v obci údaje nie sú, ale pri ceste vedúcej do Nevidzan stál prícestný kríž, ktorý bol postavený na pamiatku národnooslobodzovacích bojov roku [[1848]]. Zmenil sa však majiteľ obce, po roku 1848 upadal význam stolice. 29. novembra [[1852]] na základe cisárskeho verejného nariadenia bol tento útvar zrušený a obec sa dostala späť do rúk ostrihomského arcibiskupa. Elek Fényes v roku [[1851]] opísal obec takto: „Aha (Ohaj) maďarsko-slovenská dedina v Tekovskej župe, na brehu Žitavy: 663 katolíckych obyvateľov. Má dobrú pšenicu, víno, ovocie, seno, lesy, vodný mlyn. Zemepán: ostrihomský arcibiskup. Od Vrábeľ na 1 1/4 míle“. Z tohto vyplýva, že obyvateľstvo obce sa zaoberalo poľnohospodárstvom, ale aj výrobou úžitkových predmetov z prútia, tkali látky a koberce. Obec patrila do poddekanského okruhu Vráble a farnosti Vráble. V roku [[1893]] tu mal ostrihomský arcibiskup 163 katastrálnych jutár majetkov, z toho 73 k. j. ornej pôdy a 89 k. j. pasienkov.
O priebehu [[Slovenské povstanie|národnooslobodzovacích bojov]] v obci údaje nie sú, ale pri ceste vedúcej do Nevidzan stál prícestný kríž, ktorý bol postavený na pamiatku národnooslobodzovacích bojov roku [[1848]]. Zmenil sa však majiteľ obce, po roku 1848 upadal význam stolice. 29. novembra [[1852]] na základe cisárskeho verejného nariadenia bol tento útvar zrušený a obec sa dostala späť do rúk ostrihomského arcibiskupa. Elek Fényes v roku [[1851]] opísal obec takto: „Aha (Oháj) maďarsko-slovenská dedina v Tekovskej župe, na brehu Žitavy: 663 katolíckych obyvateľov. Má dobrú pšenicu, víno, ovocie, seno, lesy, vodný mlyn. Zemepán: ostrihomský arcibiskup. Od Vrábeľ na 1 1/4 míle“. Z tohto vyplýva, že obyvateľstvo obce sa zaoberalo poľnohospodárstvom, ale aj výrobou úžitkových predmetov z prútia, tkali látky a koberce. Obec patrila do poddekanského okruhu Vráble a farnosti Vráble. V roku [[1893]] tu mal ostrihomský arcibiskup 163 katastrálnych jutár majetkov, z toho 73 k. j. ornej pôdy a 89 k. j. pasienkov.


[[Prvá svetová vojna]] sa obce príliš nedotkla, ale na jej bojiskách padlo viacero občanov. Po roku [[1918]] sa obec stala súčasťou [[Prvá česko-slovenská republika|I. ČSR]] a jeho obyvateľstvo sa naďalej zaoberalo poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. V roku 1918 tu bolo založené futbalové družstvo. Horný Ohaj bol v novembri [[1938]] pripojený k [[Maďarsko|Maďarsku]] a vojnové udalosti sa ho opäť nedotkli, ale na bojiskách [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] našlo smrť viacero občanov.
[[Prvá svetová vojna]] sa obce príliš nedotkla, ale na jej bojiskách padlo viacero občanov. Po roku [[1918]] sa obec stala súčasťou [[Prvá česko-slovenská republika|I. ČSR]] a jeho obyvateľstvo sa naďalej zaoberalo poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. V roku 1918 tu bolo založené futbalové družstvo. Horný Oháj bol v novembri [[1938]] pripojený k [[Maďarsko|Maďarsku]] a vojnové udalosti sa ho opäť nedotkli, ale na bojiskách [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] našlo smrť viacero občanov.


V roku [[1945]] sa obec stala opäť súčasťou ČSR. Obyvatelia maďarskej národnosti boli prechodne do roku 1948 zbavení občianskych práv a škôl. Vysídlenie do Česka a výmena obyvateľstva s Maďarskom sa ich nedotkli.
V roku [[1945]] sa obec stala opäť súčasťou ČSR. Obyvatelia maďarskej národnosti boli prechodne do roku 1948 zbavení občianskych práv a škôl. Vysídlenie do Česka a výmena obyvateľstva s Maďarskom sa ich nedotkli.


Po usporiadaní nepokojných povojnových pomerov začal nový prudký rozvoj obce. Po roku 1948 boli znovu otvorené školy s maďarským vyučovacím jazykom, v roku [[1952]] bola založená miestna organizácia Csemadoku, najvýznamnejšej tunajšej spoločensko-kultúrnej organizácie, ktorá rozvíja kultúrny a spoločenský život v obci a snaží sa zachovať jej ľudové tradície. V rokoch [[1950]]{{--}}1952 bola obec [[elektrifikácia|elektrifikovaná]] a v roku [[1957]] bolo založené miestne [[JRD]]. Neskôr bola postavená nová budova obchodu s pohostinstvom, vyrástlo mnoho nových rodinných domov v rámci individuálnej bytovej výstavby, spevnené a upravené cesty a chodníky. Horný Ohaj bol v roku [[1975]] vládnym nariadením pripojený k mestu Vráble. Napriek tomu tu do roku [[1978]] bola postavená nová budova kultúrneho domu, v roku [[1992]] postavený cez Žitavu nový železobetónový most a do roku [[1998]] ukončená plynofikácia obce.
Po usporiadaní nepokojných povojnových pomerov začal nový prudký rozvoj obce. Po roku 1948 boli znovu otvorené školy s maďarským vyučovacím jazykom, v roku [[1952]] bola založená miestna organizácia Csemadoku, najvýznamnejšej tunajšej spoločensko-kultúrnej organizácie, ktorá rozvíja kultúrny a spoločenský život v obci a snaží sa zachovať jej ľudové tradície. V rokoch [[1950]]{{--}}1952 bola obec [[elektrifikácia|elektrifikovaná]] a v roku [[1957]] bolo založené miestne [[JRD]]. Neskôr bola postavená nová budova obchodu s pohostinstvom, vyrástlo mnoho nových rodinných domov v rámci individuálnej bytovej výstavby, spevnené a upravené cesty a chodníky. Horný Oháj bol v roku [[1975]] vládnym nariadením pripojený k mestu Vráble. Napriek tomu tu do roku [[1978]] bola postavená nová budova kultúrneho domu, v roku [[1992]] postavený cez Žitavu nový železobetónový most a do roku [[1998]] ukončená plynofikácia obce.


Samoty Munkáč, Harsány a Dušníky ležiace v chotári obce patrili pod správu stolice predialistov-zemanov ostrihomského arcibiskupstva vo Vrábľoch. V čase tureckej nadvlády Munkáč patril do ejáletu Nové Zámnky, náhije Tekov. V tom čase tu bývali traja predialisti. Teda Munkáč bola malou dedinou, ktorá za tureckých vojen spustla a bola obnovená iba ako majer ostrihomského arcibiskupstva.
Samoty Munkáč, Harsány a Dušníky ležiace v chotári obce patrili pod správu stolice predialistov-zemanov ostrihomského arcibiskupstva vo Vrábľoch. V čase tureckej nadvlády Munkáč patril do ejáletu Nové Zámnky, náhije Tekov. V tom čase tu bývali traja predialisti. Teda Munkáč bola malou dedinou, ktorá za tureckých vojen spustla a bola obnovená iba ako majer ostrihomského arcibiskupstva.
Riadok 90: Riadok 90:


== Šport ==
== Šport ==
* TJ Družstevník Horný Ohaj
* TJ Družstevník Horný Oháj


== Školstvo ==
== Školstvo ==
Riadok 105: Riadok 105:
* ''Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až z 13. storočia I.'', Nitra 1989.
* ''Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až z 13. storočia I.'', Nitra 1989.
* Pukkai L.: ''A HANZA szövetkezeti áruközpont Galánta'', Pozsony 1994.
* Pukkai L.: ''A HANZA szövetkezeti áruközpont Galánta'', Pozsony 1994.
* HORNÝ OHAJ. In: {{Citácia knihy
* HORNÝ OHÁJ. In: {{Citácia knihy
| titul = Súpis pamiatok na Slovensku
| titul = Súpis pamiatok na Slovensku
| odkaz na titul = Súpis pamiatok na Slovensku
| odkaz na titul = Súpis pamiatok na Slovensku

Verzia z 13:50, 25. august 2019

Horný Ohaj
miestna časť mesta Vráble
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Nitra
Región Požitavie
Vodný tok Žitava
Nadmorská výška 142 m n. m.
Súradnice 48°15′29″S 18°19′13″V / 48,257944°S 18,320398°V / 48.257944; 18.320398
Prvá pís. zmienka 1265
PSČ 952 01
EČV (do r. 2022) NR
Tel. predvoľba +421-37
Poloha miestnej časti na Slovensku
Poloha miestnej časti na Slovensku
Map
Interaktívna mapa miestnej časti
Wikimedia Commons: Horný Ohaj
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Horný Oháj (maď. Felsőaha, historický názov Aha) je miestna časť mesta Vráble.

V Hornom Oháji je rímskokatolícky kostol sv. Imricha z roku 1749, kaplnka sv. Urbana z roku 1867 a zvonica postavená v roku 1878.

Susedné obce

Vodné toky

Dejiny

O pôvode pomenovania sídla v podobe Aha hovoria legendy, prvýkrát sa pod týmto menom spomína v listine, pochádzajúcej z roku 1265. Podľa ústneho podania existovala usadlosť zvaná Jovka – Jóka, ktorá ležala pravdepodobne kdesi na kopcoch pri Žitavskej Novej Vsi, obklopených lesmi. Osadu v rokoch 1241 – 1242 spustošili Tatári. Obyvateľstvo utieklo a tí, ktorí utekali cez vinohrady, dolu v údolí na ľavom brehu Žitavy zahliadli v hustom lese čistinu, ktorá bola vhodným miestom na ukrytie a usadenie sa. Niekto zakričal: „Aha, tu si oddýchneme a usadíme sa!“

Podľa výskumov a vykopávok na ľavom brehu Žitavy i na pravom brehu potoka Pitlik (dnes Širočina) už v 11. – 12. storočí žili ľudia o čom svedčia nájdené črepy a iné predmety. Meno sídla sa stáročiami menilo – v 18. storočí Oháj, potom Horný Oháj, ktoré bolo i úradne prijaté v roku 1920 v čase vzniku Česko-Slovenska, kým obec verejnosprávne nepripojili k Vrábľom.

V roku 1265 vypukol spor o obec medzi majiteľom hradu Bana a ostrihomskou kapitulou o chotárnu časť Haraszt, ktorý vyriešil kráľ Belo IV. Južnú časť pozemkov od obce poručil kapitule a severnú časť Ondrejovi z rodu Ivanka – pochádzajúcemu z rodu Hunt-Pázmányovcov, predkovi rodu Forgáchovcov. V roku 1319 výmenou za desiatky z Tekovskej župy sa dostala časť majetku kapituly do rúk ostrihomského arcibiskupa Tomáša. Neskôr sa arcibiskupstvo stalo výhradným majiteľom obce a jej chotára. Obec dostala do držby stolica predialistov – zemanov ostrihomského arcibiskupstva so sídlom vo Vrábľoch. Bol to osobitný vojensko-administratívny celok, nezávislý od Tekovskej župy. Povinnosťou zemanov bolo zostaviť v čase vojenských pochodov arcibiskupa bandérium a zúčastniť sa výpravy, začo títo zasa dostali zemianske výsady. V obci sa usadilo aj niekoľko zemianskych rodín predialistov – Jókai, Pénzes a Bogyó. Horný Oháj sa vyvíjal v tieni významnejšieho mesta Vráble, ktorému podliehal politicky a mal s ním spoločné dejiny.

V súpise pôrt z roku 1564 „Processus Ioannis Tanay indicis nobilium“ sa obec spomína ako Aha (domini Strigoniensis) a boli tu 4 porty. V súpise tureckých vyberačov daní ostrihomského sandžaku z roku 1570 sa tu uvádza 6 domácností platiacich dane. V roku 1599 Tatári tureckej armády obec vyplienili a odtiaľ odvliekli 63 kusov dobytka. V roku 1601 sa obec po tureckom pustošení pozviechala, dôkazom toho je 55 tunajších domov. V roku 1618 sa Horný Oháj dostal do područia Turkov.

Podľa podrobného súpisu daní novozámockého ejáletu, pochádzajúceho z roku 1664, v dobe osmansko-tureckej nadvlády obyvateľstvo obce Aha okrem desiatku za pšenicu, mušt a včelín platilo daň za ovce a ošípané. Z toho možno usúdiť, že obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom zvierat. Na okolitých kopcoch obrábali vinice. Obec platila dane zeámetu Hüszejna ben Mehmeda, tímáru Píra Mehmeda a tímáru budínskeho deftera, müteferrika a čaruša Mehmeda ben Aliho, teda fakticky bola ich majetkom.

Po odchode Turkov sa pomery upokojili, v roku 1720 sa tu spomína mlyn, krčma, výsek mäsa a 36 daňovníkov. V tom období tu pracoval jeden kováč.

V pestovaní hrozna pokračovali aj po páde osmansko-tureckej nadvlády. Podľa údajov z roku 1746 územie viníc meralo 15 ha. Obrábanie viníc sa postupne rozširovalo, vznikali nové viničné sady. V roku 1828 bolo v obci 670 obyvateľov a 95 domov. Na začiatku storočia sa počet obyvateľov zvýšil na 785 a v obci bolo 153 domov.

O priebehu národnooslobodzovacích bojov v obci údaje nie sú, ale pri ceste vedúcej do Nevidzan stál prícestný kríž, ktorý bol postavený na pamiatku národnooslobodzovacích bojov roku 1848. Zmenil sa však majiteľ obce, po roku 1848 upadal význam stolice. 29. novembra 1852 na základe cisárskeho verejného nariadenia bol tento útvar zrušený a obec sa dostala späť do rúk ostrihomského arcibiskupa. Elek Fényes v roku 1851 opísal obec takto: „Aha (Oháj) maďarsko-slovenská dedina v Tekovskej župe, na brehu Žitavy: 663 katolíckych obyvateľov. Má dobrú pšenicu, víno, ovocie, seno, lesy, vodný mlyn. Zemepán: ostrihomský arcibiskup. Od Vrábeľ na 1 1/4 míle“. Z tohto vyplýva, že obyvateľstvo obce sa zaoberalo poľnohospodárstvom, ale aj výrobou úžitkových predmetov z prútia, tkali látky a koberce. Obec patrila do poddekanského okruhu Vráble a farnosti Vráble. V roku 1893 tu mal ostrihomský arcibiskup 163 katastrálnych jutár majetkov, z toho 73 k. j. ornej pôdy a 89 k. j. pasienkov.

Prvá svetová vojna sa obce príliš nedotkla, ale na jej bojiskách padlo viacero občanov. Po roku 1918 sa obec stala súčasťou I. ČSR a jeho obyvateľstvo sa naďalej zaoberalo poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. V roku 1918 tu bolo založené futbalové družstvo. Horný Oháj bol v novembri 1938 pripojený k Maďarsku a vojnové udalosti sa ho opäť nedotkli, ale na bojiskách druhej svetovej vojny našlo smrť viacero občanov.

V roku 1945 sa obec stala opäť súčasťou ČSR. Obyvatelia maďarskej národnosti boli prechodne do roku 1948 zbavení občianskych práv a škôl. Vysídlenie do Česka a výmena obyvateľstva s Maďarskom sa ich nedotkli.

Po usporiadaní nepokojných povojnových pomerov začal nový prudký rozvoj obce. Po roku 1948 boli znovu otvorené školy s maďarským vyučovacím jazykom, v roku 1952 bola založená miestna organizácia Csemadoku, najvýznamnejšej tunajšej spoločensko-kultúrnej organizácie, ktorá rozvíja kultúrny a spoločenský život v obci a snaží sa zachovať jej ľudové tradície. V rokoch 1950 – 1952 bola obec elektrifikovaná a v roku 1957 bolo založené miestne JRD. Neskôr bola postavená nová budova obchodu s pohostinstvom, vyrástlo mnoho nových rodinných domov v rámci individuálnej bytovej výstavby, spevnené a upravené cesty a chodníky. Horný Oháj bol v roku 1975 vládnym nariadením pripojený k mestu Vráble. Napriek tomu tu do roku 1978 bola postavená nová budova kultúrneho domu, v roku 1992 postavený cez Žitavu nový železobetónový most a do roku 1998 ukončená plynofikácia obce.

Samoty Munkáč, Harsány a Dušníky ležiace v chotári obce patrili pod správu stolice predialistov-zemanov ostrihomského arcibiskupstva vo Vrábľoch. V čase tureckej nadvlády Munkáč patril do ejáletu Nové Zámnky, náhije Tekov. V tom čase tu bývali traja predialisti. Teda Munkáč bola malou dedinou, ktorá za tureckých vojen spustla a bola obnovená iba ako majer ostrihomského arcibiskupstva.

Vývoj počtu obyvateľstva mal dlho pozitívny narastajúci trend. V roku 1869 tu žilo 684 obyvateľov, do roku 1890 sa ich počet zvýšil na 689, do roku 1910 na 785 a tento trend pokračoval aj do roku 1930, keď tu bolo 897 obyvateľov a do roku 1948 len 822 obyvateľov. Do roku 1970 nastal úbytok počtu tunajšieho obyvateľstva na 746, mladí sa za prácou sťahovali do miest, hlavne do Vrábeľ, a roku 1991 tu žilo už len 579 občanov.

Pamiatky

  • Mašekov mlyn
  • Božie muky na križovatke ciest na Nevidzany a Tajnú
  • Božie muky na konci obce od Vrábeľ
  • Kostol sv. Imricha
  • Kaplnka sv. Urbana
  • Zvonica
  • súsošie Piety (pred materskou školou)
  • kamenná plastika Sv. Trojice
  • socha sv. Urbana (na vinohradoch)
  • prícestný kamenný kríž

Šport

  • TJ Družstevník Horný Oháj

Školstvo

  • Materská škola

Referencie

  • Baross K.: Magyarország földbirtokosai, Budapest 1893.
  • Blaskovics J.: Az újvári ejálet török adóösszeírásai, Pozsony 1993.
  • Borovszky S.: Nyitra vármegye, Budapest 1898.
  • Fényes E.: Magyarország geographiai szótára I., Pest 1851.
  • Jókai M. – Méry M.: Szlovákiai magyar népviselet, Pozsony 1998.
  • Jókai M., Bujalko M. és Sipos Zs. fotóarchívumából.
  • Ki kicsoda Kassától Prágáig, Szekszárd 1993.
  • Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až z 13. storočia I., Nitra 1989.
  • Pukkai L.: A HANZA szövetkezeti áruközpont Galánta, Pozsony 1994.
  • HORNÝ OHÁJ. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I. A – J. Bratislava : Obzor, 1967. 536 s. S. 437-438.
  • Trubíni J.: Vráble – kultúrne historické pamiatky, Vráble 1993.
  • Trubíni J.: Vráble, Vráble 1994.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Horný_Ohaj&oldid=6886036“