Jan Masaryk: Rozdiel medzi revíziami
→Bibliografia: TGM a legie |
menšie úpravy |
||
Riadok 36: | Riadok 36: | ||
}} |
}} |
||
'''Jan Garrigue Masaryk''' (* [[14. september]] [[1886]], [[Praha]] – † [[10. marec]] [[1948]], Praha) bol český [[diplomat]] a [[politik]], minister zahraničných vecí [[Československá republika|Československej republiky]] v rokoch [[1940]]{{--}}[[1948]]. Bol |
'''Jan Garrigue Masaryk''' (* [[14. september]] [[1886]], [[Praha]] – † [[10. marec]] [[1948]], Praha) bol český [[diplomat]] a [[politik]], minister zahraničných vecí [[Československá republika|Československej republiky]] v rokoch [[1940]]{{--}}[[1948]]. Bol syn prvého česko-slovenského prezidenta [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomáša Garrigue Masaryka]]. |
||
Bol okrem iného [[veľvyslanec |
Bol okrem iného aj [[veľvyslanec]] [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] v [[Londýn]]e ([[1925]]{{--}}[[1938]]), minister zahraničných vecí [[Edvard Beneš|Benešovej]] exilovej vlády a nakoniec aj minister zahraničných vecí vo vláde [[Klement Gottwald|Klementa Gottwalda]]. Vo [[Februárový prevrat|februári 1948]] odmietol podať demisiu spolu s ostatnými demokratickými ministrami. |
||
== Rakúsko-Uhorsko == |
== Rakúsko-Uhorsko == |
||
Riadok 60: | Riadok 60: | ||
V roku [[1946]] viedol ako minister česko-slovenskú delegáciu na [[Parížska mierová konferencia 1946|Parížskej mierovej konferencii]], konanej od júla do októbra. V auguste 1946 sa stal prvým predsedom vtedy práve v Luxembursku založenej Svetovej federácie združenia pre Spojené národy ''(World Federation of United Nations Associations, WFUNA)''. |
V roku [[1946]] viedol ako minister česko-slovenskú delegáciu na [[Parížska mierová konferencia 1946|Parížskej mierovej konferencii]], konanej od júla do októbra. V auguste 1946 sa stal prvým predsedom vtedy práve v Luxembursku založenej Svetovej federácie združenia pre Spojené národy ''(World Federation of United Nations Associations, WFUNA)''. |
||
Masaryk zostal ministrom zahraničia i v povojnovej vláde, po voľbách v roku [[1946]] komunistami dominujúcom [[Národný front Čechov a Slovákov|Národnom fronte]]. Snažil sa o udržanie priateľstva so [[Sovietsky zväz|ZSSR]], z tej doby pochádza i jeho – z dnešného hľadiska servilná – oslavná reč maršalovi [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovi]]. |
Masaryk zostal ministrom zahraničia i v povojnovej vláde, po voľbách v roku [[1946]] komunistami dominujúcom [[Národný front Čechov a Slovákov|Národnom fronte]]. Snažil sa o udržanie priateľstva so [[Sovietsky zväz|ZSSR]], z tej doby pochádza i jeho – z dnešného hľadiska servilná – oslavná reč maršalovi [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovi]]. No súčasne bol pobúrený sovietskymi mocenskými ambíciami – ako bolo aj sovietske [[veto]] proti účasti Česko-Slovenska na [[Marshallov plán|Marshallovom pláne]]. |
||
== Osobný život == |
== Osobný život == |
||
Riadok 69: | Riadok 69: | ||
Počas [[Februárový prevrat|februárovej krízy]] odmietol rezignovať spolu s ostatnými nekomunistickými členmi [[Klement Gottwald|Gottwaldovej]] vlády. Navonok vystupoval konštruktívne, predniesol i niekoľko provládnych vyhlásení. V súkromí ale rezignoval a premýšľal nad odchodom do ďalšieho exilu. <!--rodinné svedectvo, Anna "Anička" Masaryková, vnučka TGM, ale i Hana Benešová--> |
Počas [[Februárový prevrat|februárovej krízy]] odmietol rezignovať spolu s ostatnými nekomunistickými členmi [[Klement Gottwald|Gottwaldovej]] vlády. Navonok vystupoval konštruktívne, predniesol i niekoľko provládnych vyhlásení. V súkromí ale rezignoval a premýšľal nad odchodom do ďalšieho exilu. <!--rodinné svedectvo, Anna "Anička" Masaryková, vnučka TGM, ale i Hana Benešová--> |
||
[[10. marec|10. marca]] |
[[10. marec|10. marca]] ho objavili mŕtveho pod oblokom svojho bytu. Jeho smrť je dodnes záhada. Sú tri teórie: podľa jednej išlo o vraždu (Masaryka z okna jednoducho vyhodili), podľa druhej o [[samovražda|samovraždu]] (Masaryk z okna sám vyskočil) a podľa tretej verzie sa Masaryk pokúšal po rímse utiecť zo svojho bytu (kde sa v tej chvíli pohybovali votrelci) a z rímsy spadol. |
||
Policajné vyšetrovanie |
Policajné vyšetrovanie sa skončilo v roku [[2004]] a došlo k záveru, že išlo o vraždu. To je v súlade s presvedčením verejnosti aj viacerých historikov, že Jana Masaryka zavraždili [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunisti]], aby im neprekážal v novej vláde. Tiež sa v [[Moskva|Moskve]] v júli [[1947]], ako jediný postavil Stalinovi na odpor (pri rokovaniach o [[Marshallov plán|Marshallovom pláne]]), čo by už samotné postačovalo na jeho „zlikvidovanie“. |
||
== Citáty == |
== Citáty == |
||
Riadok 86: | Riadok 86: | ||
* Marcia Davenportová: ''Jan Masaryk – Poslední portrét'', Panorama, Praha 1991, ISBN 80-7038-251-1 |
* Marcia Davenportová: ''Jan Masaryk – Poslední portrét'', Panorama, Praha 1991, ISBN 80-7038-251-1 |
||
* Viktor Fischl: ''Hovory s Janem Masarykem'', Mladá fronta, Praha 1991, ISBN 80-204-0222-5 |
* Viktor Fischl: ''Hovory s Janem Masarykem'', Mladá fronta, Praha 1991, ISBN 80-204-0222-5 |
||
* PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (TGM and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk democratic movement in Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, page 19 - 25, 87, 169 |
* PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (TGM and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk democratic movement in Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, page 19 - 25, 87, 169 |
||
* Antonín Sum: ''Otec a syn – Tomáš Garrigue a Jan Masarykové ve vzpomínkách přátel a pamětníků'', Pragma, Praha 2000, ISBN 80-7205-812-6 |
* Antonín Sum: ''Otec a syn – Tomáš Garrigue a Jan Masarykové ve vzpomínkách přátel a pamětníků'', Pragma, Praha 2000, ISBN 80-7205-812-6 |
||
* Robert H. B. Lockhart: ''Jan Masaryk – Osobní vzpomínky'' (český preklad Petr Honzík), Vladimír Kořínek, 2003, ISBN 80-903184-2-8 |
* Robert H. B. Lockhart: ''Jan Masaryk – Osobní vzpomínky'' (český preklad Petr Honzík), Vladimír Kořínek, 2003, ISBN 80-903184-2-8 |
Verzia z 14:00, 31. august 2019
Jan Garrigue Masaryk | |
česko-slovenský diplomat a politik | |
Bývalý minister zahraničných vecí Česko-Slovenska | |
---|---|
Biografické údaje | |
Narodenie | 14. september 1886 Praha, Rakúsko-Uhorsko |
Úmrtie | 10. marec 1948 (61 rokov) Praha, Česko-Slovensko |
Odkazy | |
Jan Masaryk (multimediálne súbory) | |
Jan Garrigue Masaryk (* 14. september 1886, Praha – † 10. marec 1948, Praha) bol český diplomat a politik, minister zahraničných vecí Československej republiky v rokoch 1940 – 1948. Bol syn prvého česko-slovenského prezidenta Tomáša Garrigue Masaryka.
Bol okrem iného aj veľvyslanec Česko-Slovenska v Londýne (1925 – 1938), minister zahraničných vecí Benešovej exilovej vlády a nakoniec aj minister zahraničných vecí vo vláde Klementa Gottwalda. Vo februári 1948 odmietol podať demisiu spolu s ostatnými demokratickými ministrami.
Rakúsko-Uhorsko
Navštevoval školy v Prahe, Akademické gymnázium (maturoval v roku 1906) a v USA (1907–13). V roku 1913 sa vrátil do Čiech. Počas prvej svetovej vojny nastúpil vojenskú službu v rakúsko-uhorskej armáde (1915–18 v tyle uhorského pluku na poľskom fronte, bol povýšený na dôstojníka a vyznamenaný medailou za statočnosť).
ČSR
Po skončení vojny sa stal diplomatom v novovzniknutej republike, v rokoch 1919–22 chargé d'affaires vo Washingtone. V rokoch 1920–25 bol osobným tajomníkom Edvarda Beneša, vtedajšieho ministra zahraničných vecí ČSR.
Londýn, USA
V roku 1925 sa stal vyslancom v Londýne. V septembri 1938 po Mníchovskej dohode a okupácii Sudet na túto funkciu rezignoval a zostal v Londýne. V roku 1940 sa stal ministrom zahraničia Benešovej exilovej vlády.
Pokračoval vo verejných vystúpeniach a prednáškach, najmä v Anglicku a USA, o nutnosti systému kolektívnej bezpečnosti, nebezpečenstve nacizmu a medzinárodnom postavení Česko-Slovenska počas vojny a po nej. Podobne ako i ďalší prominentní exulanti spolupracoval s českým vysielaním BBC „Volá Londýn“. V roku 1942 získal doktorát práv (LL.D.) na Bates College v Lewistone v americkom štáte Maine.
V Spojenom kráľovstve mal k dispozícii londýnsky apartmán na 58 Westminster Gardens, ale často prebýval aj v Buckinghamshire vo Wingrave, v rezidencii členov a zamestnancov Benešovej vlády, alebo u Benešovcov v ich rezidencii v Aston Abbotts.
Povojnová ČSR
V roku 1945, 26. júna, v San Francisku za ČSR podpísal Chartu Organizácie spojených národov. Podieľal sa aktívne i na formulácii Medzinárodného paktu o ľudských právach.
V roku 1946 viedol ako minister česko-slovenskú delegáciu na Parížskej mierovej konferencii, konanej od júla do októbra. V auguste 1946 sa stal prvým predsedom vtedy práve v Luxembursku založenej Svetovej federácie združenia pre Spojené národy (World Federation of United Nations Associations, WFUNA).
Masaryk zostal ministrom zahraničia i v povojnovej vláde, po voľbách v roku 1946 komunistami dominujúcom Národnom fronte. Snažil sa o udržanie priateľstva so ZSSR, z tej doby pochádza i jeho – z dnešného hľadiska servilná – oslavná reč maršalovi Stalinovi. No súčasne bol pobúrený sovietskymi mocenskými ambíciami – ako bolo aj sovietske veto proti účasti Česko-Slovenska na Marshallovom pláne.
Osobný život
V roku 1925 sa Jan Masaryk oženil s Frances Craneovou, dcérou Charlesa Cranea, významného zástancu česko-slovenskej samostatnosti. Bezdetné manželstvo skončilo za päť rokov. Masaryk sa dlho stýkal s Američankou Marciou Davenportovou. Po odchode do exilu sa mali vziať v Londýne, kam za ňou mal odcestovať.
Február 1948 a smrť
Počas februárovej krízy odmietol rezignovať spolu s ostatnými nekomunistickými členmi Gottwaldovej vlády. Navonok vystupoval konštruktívne, predniesol i niekoľko provládnych vyhlásení. V súkromí ale rezignoval a premýšľal nad odchodom do ďalšieho exilu.
10. marca ho objavili mŕtveho pod oblokom svojho bytu. Jeho smrť je dodnes záhada. Sú tri teórie: podľa jednej išlo o vraždu (Masaryka z okna jednoducho vyhodili), podľa druhej o samovraždu (Masaryk z okna sám vyskočil) a podľa tretej verzie sa Masaryk pokúšal po rímse utiecť zo svojho bytu (kde sa v tej chvíli pohybovali votrelci) a z rímsy spadol.
Policajné vyšetrovanie sa skončilo v roku 2004 a došlo k záveru, že išlo o vraždu. To je v súlade s presvedčením verejnosti aj viacerých historikov, že Jana Masaryka zavraždili komunisti, aby im neprekážal v novej vláde. Tiež sa v Moskve v júli 1947, ako jediný postavil Stalinovi na odpor (pri rokovaniach o Marshallovom pláne), čo by už samotné postačovalo na jeho „zlikvidovanie“.
Citáty
- "Naše zahraniční politika...bude záležet na pevném, nezměnitelném a mohutném základě naší smlouvy a sousedství se Sovětským svazem. Vše, co z této naší základny vyplývá, budeme plnit stoprocentně, bez váhání a nekompromisně." (Londýn, 31. december 1944).
- „Do Moskvy jsem jel jako československý ministr a vrátil jsem se jako Stalinův pacholek.“ (po návrate z Moskvy v júli 1947)
Bibliografia
- Úsměvy Jana Masaryka, Melantrich, Praha 1969
- Vladimír Vaněk: Jan Masaryk, Torst, 1994, ISBN 80-85639-30-0
- J. Havel: Smrt Jana Masaryka očima kriminalisty, Vizovice 1998
- Pavel Kosatík, Michal Kolář: Jan Masaryk – Pravdivý příběh, Mladá fronta, Praha 1998, ISBN 80-204-0736-7
- Petr Kettner, I. M. Jedlička: Proč zemřel Jan Masaryk?, Horizont, Praha 1990, ISBN 80-7012-035-5
- Marcia Davenportová: Jan Masaryk – Poslední portrét, Panorama, Praha 1991, ISBN 80-7038-251-1
- Viktor Fischl: Hovory s Janem Masarykem, Mladá fronta, Praha 1991, ISBN 80-204-0222-5
- PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (TGM and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk democratic movement in Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, page 19 - 25, 87, 169
- Antonín Sum: Otec a syn – Tomáš Garrigue a Jan Masarykové ve vzpomínkách přátel a pamětníků, Pragma, Praha 2000, ISBN 80-7205-812-6
- Robert H. B. Lockhart: Jan Masaryk – Osobní vzpomínky (český preklad Petr Honzík), Vladimír Kořínek, 2003, ISBN 80-903184-2-8
- Ladislava Kremličková (ed.): Jan Masaryk – úvahy o jeho smrti, edícia Svědectví, Úřad dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu, Praha 2005 (1. vyd., nepredajné), ISBN 80-86621-10-3, PDF (18MB)
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Jan Masaryk
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jan Masaryk
Externé odkazy
- Jan Masaryk, minister zahraničných vecí ČSR a exilovej vlády v rokoch 1940–1948, na stránkach Ministerstva zahraničných vecí České republiky
- Heslo „Masaryk“ v databáze encyklopédie Kdo byl kdo v našich dějinách ve 20. století, Libri, Praha 1998
- Svědectví – Jan Masaryk (úvahy o jeho smrti) (18MB PDF) na stránkach Úradu dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu
- Výpověď znalce: Masaryka zavraždili, 10. 3. 2005, MF Dnes (správa o výpovedi psychiatra Cyrila Höschla pre Úrad dokumentácie a vyšetrovanie zločinov komunizmu a agentky NKVD Jelizavety Paršinové)
- Galéria ministrov národnej obrany na stránkach vojenstvi.cz
- Krok do prázdna Jana Masaryka aneb Dokonalý zločin - Československý ministr zahraničí byl v roce 1948 nejspíš zavražděn.
- Narodenia 14. septembra
- Narodenia v 1886
- Úmrtia 10. marca
- Úmrtia v 1948
- Česko-slovenskí diplomati
- Česko-slovenskí ministri
- Ministri zahraničia
- Ministri zahraničných vecí Česko-Slovenska
- Osobnosti na česko-slovenských poštových známkach
- Obete komunistického režimu v Česko-Slovensku
- Osobnosti z Prahy
- Veľvyslanci Česko-Slovenska v Spojenom kráľovstve