Protón: Rozdiel medzi revíziami
| Riadok 65: | Riadok 65: | ||
== Fine-tuned universe == |
== Fine-tuned universe == |
||
{{Hlavný článok|Fine-tuned universe}} |
{{Hlavný článok|Fine-tuned universe}} |
||
Je zaraďovaný medzi desať najväčších nevyriešených problémov fyziky.<ref>Dmitry Podolsky. Top ten open problems in physics. 2009 http://www.nonequilibrium.net/225-top-ten-open-problems-physics/</ref> Vychádza z pozorovania, že náš vesmír má tak nastavené rôzne univerzálne fyzikálne podmienky, že umožňujú vznik štruktúr hmoty existenciu zložitého života v ňom. Navyše tieto ležia vo veľmi úzko vymedzenom pásme z množstva možností, a ak by sa zmenili len o zanedbateľné zlomky percent, tak by vesmír neumožnil vznik a vývoj hmoty, astronomických štruktúr a života, ako ich dnes chápeme. Známy vedec a popularizátor vedy Jiří Grygar zase |
Je zaraďovaný medzi desať najväčších nevyriešených problémov fyziky.<ref>Dmitry Podolsky. Top ten open problems in physics. 2009 http://www.nonequilibrium.net/225-top-ten-open-problems-physics/</ref> Vychádza z pozorovania, že náš vesmír má tak nastavené rôzne univerzálne fyzikálne podmienky, že umožňujú vznik štruktúr hmoty existenciu zložitého života v ňom. Navyše tieto ležia vo veľmi úzko vymedzenom pásme z množstva možností, a ak by sa zmenili len o zanedbateľné zlomky percent, tak by vesmír neumožnil vznik a vývoj hmoty, astronomických štruktúr a života, ako ich dnes chápeme. Známy vedec a popularizátor vedy Jiří Grygar zase píše: „''Ak sa pozrieme do tabuliek elementárnych častíc, zistíme, že hmotnosť protónu je približne o 1 promile menšia než hmotnosť neutrónu. Keby však tento rozdiel bol len trikrát menší, nemohli by sa neutróny spontánne meniť na protóny, takže väčšina jadrových premien prvkov by sa neuskutočnila. Keby bol naopak neutrón napr. len o 1 promile menej hmotný ako protón, rozpadli by sa protóny na neutróny a vo vesmíre by nevznikli vôbec žiadne atómové jadrá!''“<ref>Grygar, J.: Vesmír jaký je. Mladá fronta. 1997</ref> [[Stephen Hawking]] k tomu poznamenal: „''zákony vedy ako ich poznáme v súčasnosti obsahujú mnoho základných čísel, ako napríklad veľkosť [[elektrický náboj|elektrického náboja]] [[elektrón]]u a pomer hmotností protónu a [[elektrón]]u... Pozoruhodný fakt je, že hodnoty týchto čísel sú veľmi dobre upravené tak, aby umožnili vývoj života.''“<ref>Stephen Hawking: ''Stručná história času.'' 1991</ref> |
||
Medzi najdiskutovanejšie a najskúmanejšie nastavenia patrí sila základných fyzikálnych interakcií a hmotnosť [[elementárna častica|elementárnych častíc]]. Fyzici tvrdia, že tieto parametre štandardného modelu zostávajú ako jedny z najlepšie pochopených a najpôsobivejších prípadov „jemne vyladeného vesmíru“.<ref> Barnes. L.A.: The Fine-Tuning of the Universe for Intelligent Life. 2011. http://arxiv.org/pdf/1112.4647v1</ref> |
Medzi najdiskutovanejšie a najskúmanejšie nastavenia patrí sila základných fyzikálnych interakcií a hmotnosť [[elementárna častica|elementárnych častíc]]. Fyzici tvrdia, že tieto parametre štandardného modelu zostávajú ako jedny z najlepšie pochopených a najpôsobivejších prípadov „jemne vyladeného vesmíru“.<ref> Barnes. L.A.: The Fine-Tuning of the Universe for Intelligent Life. 2011. http://arxiv.org/pdf/1112.4647v1</ref> |
||
Verzia z 08:36, 1. september 2019
| Protón | |
|---|---|
| Zatriedenie | |
| Subatomárne častice | |
| Fermión | |
| Hadrón | |
| Baryón | |
| Nukleón | |
| Protón | |
| Vlastnosti | |
| Hmotnosť: | 938 MeV/c2 |
| Elektrický náboj: | 1.6 × 10−19 C |
| Spin: | 1/2 |
| Izospin: | 1/2 |
| Polčas rozpadu: | stabilný |
| Stavebné kvarky: | horný, dolný |
| Pokojová energia: | 938,271 998 (38) MeV |
| Camptonov efekt: | 1,321 409 8555 (88)⋅10−15 m |
| Magnetický moment: | 1,410 606 633 (58)⋅10−26 J T−1 |
| g-Faktor: | 5,585 694 701 (56) |
Protón (p+, H+) (z gréčtiny protos – prvý) je subatomárna častica v jadre atómu.
Protón je považovaný za stabilnú časticu, podľa niektorých teórií sa ale môže rozpadať s polčasom rozpadu vyše 1035 rokov. Overenie tejto hypotézy je stále mimo rozlišovacie schopnosti súčasných experimentálnych zariadení a prípadný rozpad protónu preto nemohol byť doteraz pozorovaný. Jadrom najbežnejšieho izotopu vodíku je jediný protón. Ostatné atomárne jadrá sa skladajú z protónov a neutrónov priťahovaných k sebe silnou interakciou. Protónové číslo určuje chemické vlastnosti atómu ako chemického prvku.
Protón ako časticu zaraďujeme medzi baryóny a skladá sa z dvoch kvarkov u a jedného d, ktoré sa priťahujú silnou interakciou, sprostredkovanou gluónmi. Antičastica protónu je antiprotón, ktorý má rovnako veľký náboj, len opačného znamienka.
Pretože elektromagnetická sila je rádovo silnejšia ako gravitačná sila, musí byť náboj protónu rovnako veľký ako náboj elektrónu, inak by celková kladná či záporná odpudivosť (podľa toho, ktorý by bol väčší – atómy by neboli elektricky neutrálne) spôsobila viditeľnú rozpínavosť vesmíru a telies priťahovaných k sebe gravitačnou silou (planét, hviezd, a podobne).
V chémii a v biochémii je protón aj označenie pre ión vodíka.
Stabilita
Pozorovania ukazujú, že protóny sú stabilné. Je ale známe, že protóny sa menia na neutróny procesom zachytávania elektrónov. Tento proces sa nedeje spontánne, ale iba v tedy, keď je dodaná energia.
Tento process je vratný: neutróny sa môžu zmeniť protóny pomocou beta rozpadu, čo je forma rádioaktívneho rozpadu.
Teória veľkého zjednotenia predpovedá výskyt protónového rozpadu, aj keď experimentálne tento ešte nebol potvrdený a z výsledkov experimentov bola dolná hranica životnosti protónu odhadnutá na 1035 rokov.
História
Protón objavil Ernest Rutherford v roku 1918. Pozoroval, že alfa častica vystrelená do plynného dusíka sa v jeho oscilačnom detektore javí rovnako ako jadro vodíka. Rutherforf určil, že zdrojom jadier vodíka musí byť dusík a preto musí obsahovať jadro vodíka. Myslel si, že jadrá vodíka, o ktorých vedel, že majú atómové číslo 1, sú elementárne častice. Preto ich pomenoval protón, podľa gréckeho protos – prvý.
Fine-tuned universe
Je zaraďovaný medzi desať najväčších nevyriešených problémov fyziky.[1] Vychádza z pozorovania, že náš vesmír má tak nastavené rôzne univerzálne fyzikálne podmienky, že umožňujú vznik štruktúr hmoty existenciu zložitého života v ňom. Navyše tieto ležia vo veľmi úzko vymedzenom pásme z množstva možností, a ak by sa zmenili len o zanedbateľné zlomky percent, tak by vesmír neumožnil vznik a vývoj hmoty, astronomických štruktúr a života, ako ich dnes chápeme. Známy vedec a popularizátor vedy Jiří Grygar zase píše: „Ak sa pozrieme do tabuliek elementárnych častíc, zistíme, že hmotnosť protónu je približne o 1 promile menšia než hmotnosť neutrónu. Keby však tento rozdiel bol len trikrát menší, nemohli by sa neutróny spontánne meniť na protóny, takže väčšina jadrových premien prvkov by sa neuskutočnila. Keby bol naopak neutrón napr. len o 1 promile menej hmotný ako protón, rozpadli by sa protóny na neutróny a vo vesmíre by nevznikli vôbec žiadne atómové jadrá!“[2] Stephen Hawking k tomu poznamenal: „zákony vedy ako ich poznáme v súčasnosti obsahujú mnoho základných čísel, ako napríklad veľkosť elektrického náboja elektrónu a pomer hmotností protónu a elektrónu... Pozoruhodný fakt je, že hodnoty týchto čísel sú veľmi dobre upravené tak, aby umožnili vývoj života.“[3]
Medzi najdiskutovanejšie a najskúmanejšie nastavenia patrí sila základných fyzikálnych interakcií a hmotnosť elementárnych častíc. Fyzici tvrdia, že tieto parametre štandardného modelu zostávajú ako jedny z najlepšie pochopených a najpôsobivejších prípadov „jemne vyladeného vesmíru“.[4]
Technologické využitie
Protóny majú vlastnosť spin, ktorá bola objavená pomocou nukleárnej magnetickej rezonančnej spektroskopie. Pri NMR sa magnetické pole využíva k detegovaniu zatienenia okolo protónov v jadre látky, ktoré spôsobuje okolitý mrak elektrónov. Vedci z neho môžu získať informácie o usporiadaní molekulárnej štruktúry látky.
Zámer využívať vlastnosti urýchlených protónov v medicíne na liečbu onkologických ochorení predložil Robert. R. Wilson v roku 1946. Táto idea bola prvýkrát uskutočnená v roku 1954 v Berkeley. Na Slovensku by mal zavedeniu protónovej terapie pomôcť projekt Cyklotrónového centra Slovenskej republiky.[5]
Antiprotón
- Hlavný článok, pozri Antiprotón.
Antiprotón je antičastica k protónu. Antičastica bola objavená v roku 1955 Emiliom Segrenom a Owenom Chamberlainom, za čo dostali v roku 1959 Nobelovu cenu za fyziku.
CPT symetria ukladá silné ohraničenia pre relatívne vlastnosti častíc a antičastíc a preto je otvorené prísnym testom. Napríklad súčet náboja protónu a antiprotónu musí byť v presne nulový. Táto rovnosť bola overená s presnosťou jedna ku 108. Rovnosť hmotností bola tiež overená s presnosťou lepšou ako jedna ku 108.
Referencie
- ↑ Dmitry Podolsky. Top ten open problems in physics. 2009 http://www.nonequilibrium.net/225-top-ten-open-problems-physics/
- ↑ Grygar, J.: Vesmír jaký je. Mladá fronta. 1997
- ↑ Stephen Hawking: Stručná história času. 1991
- ↑ Barnes. L.A.: The Fine-Tuning of the Universe for Intelligent Life. 2011. http://arxiv.org/pdf/1112.4647v1
- ↑ Hanula, M, Ružička, J, 2007, Proton Therapy of Tumours and the Possibilities of Its Introduction in the Slovak Republic, Acta Physica Universitatis Comenianae, Vol. XLVIII-XLIX, Number 1&2 (2007 – 2008) 143 – 160
